image 64712 25 v1
Galรฉria(9)

Obnova a rekonลกtrukcia cestnรฝch komunikรกciรญ

Partneri sekcie:

V novembri 2012 sa v Bratislave uskutoฤnil XVII. seminรกr Ivana Poliaฤka so zameranรญm na prรญpravu, projektovanie a realizรกciu stavieb diaฤพnic a rรฝchlostnรฝch ciest v SR. ฤŒlรกnok ponรบka struฤnรฝ prehฤพad prezentovanรฝch prรญspevkov odbornรญkov, ako aj poznatky zo zahraniฤia. Opisuje progresรญvne rieลกenia objektov na รบsekoch rรฝchlostnej cesty R1 navrhnutรฉ v projektoch, pouลพitie novรฝch cestnรฝch stavebnรฝch materiรกlov aj problรฉmy pri zavรกdzanรญ novรฝch technolรณgiรญ.

04 cofra DSC00027.JPG
03 cofra chemia
02 dopravoprojekt.JPG
01a zuzulova SL375266.JPG
05b strabag druga Obrazok2.jpg
t1
6
t2

Stavba novรฝch รบsekov diaฤพnic a rรฝchlostnรฝch ciest na Slovensku pokraฤuje pomaly. Je to aj preto, ลพe sa zmenili podmienky v ich prรญprave, dรดvodom je aj ekonomickรก situรกcia (nielen v SR) a financovanie. Diaฤพnice sรบ nรกroฤnรฉ inลพinierske stavby, ktorรฝch projektovanie a realizรกcia si vyลพadujรบ odbornosลฅ a profesionalitu, ale aj technologickรบ disciplรญnu. Podฤพa vyjadrenia odbornรญkov zo spoloฤnosti Doprastav [1] vzniklo pri vรฝberovรฝch konaniach a v samotnej prรญprave stavieb mnoลพstvo problรฉmov. Na spracovanie ponuky stavebnej firmy bol ฤasto veฤพmi krรกtky ฤas. Dรดsledkom absencie predkvalifikรกcie firiem uchรกdzajรบcich sa o รบฤasลฅ v tendrovom konanรญ na vรคฤลกie a nรกroฤnรฉ stavby bola aj รบฤasลฅ takรฝch firiem, ktorรฉ zรญskavajรบ referencie od zahraniฤnรฝch a neznรกmych spoloฤnostรญ. Vรฝber dodรกvateฤพa stavby len na zรกklade najniลพลกej ponรบknutej ceny v mnohom sรบvisรญ s prรญpravou aj kvalitou stavieb. Najnรกroฤnejลกie objekty na diaฤพniciach boli ฤasto vzhฤพadom na nedostatoฤnรฝ alebo nepresnรฝ inลพinierskoยญgeologickรฝ prieskum kritickรฉ na plnenie termรญnov. ฤŒasovรฉ straty vo vรฝstavbe viedli aj k neekonomickรฝm rieลกeniam (naprรญklad v zime) a nasadeniu nรกroฤnรฝch technolรณgiรญ. Posunom zaฤiatku stavby โ€“ ฤasto do klimaticky nevhodnรฉho obdobia โ€“ sa zvรฝลกili nรกklady spojenรฉ so zaistenรญm kvality prรกc.

Novรฉ rieลกenia โ€“ projekty a realizรกcia

Jednou z dรดleลพitรฝch stavieb cestnรฝch komunikรกciรญ na Slovensku bola v ostatnom ฤase stavba rรฝchlostnej cesty R1 na รบsekoch Nitra, zรกpad โ€“ Selenec, Selenec โ€“ Beladice, Beladice โ€“ Tekovskรฉ Nemce a severnรฝ obchvat Banskej Bystrice. Stavba sa zaฤala v roku 2009, do pouลพรญvania bola odovzdanรก v roku 2011, respektรญve obchvat Banskej Bystrice v roku 2012. Nรกroฤnosลฅ pri spracovanรญ projektovej dokumentรกcie, najmรค dokumentรกcie na realizรกciu stavby (DRS) moลพno posรบdiลฅ z prรญspevkov [2, 3, 4]. Zloลพitosลฅ geologickรฝch a hydrogeologickรฝch podmienok si vyลพadovala rieลกenia stability zemnรฉho telesa, jeho svahov, รบpravu a sanรกciu podloลพia nรกsypov, sanรกciu sklรกdok odpadu aj zlepลกenie zemรญn v podloลพรญ a zvรฝลกenie รบnosnosti podloลพia vozoviek. Vzhฤพadom na ลกpeciรกlne rieลกenia a rozsah realizรกcie bude pouฤnรฉ ich struฤne opรญsaลฅ. Na รบseku Selenec โ€“ Beladice sa v zรกrezovรฝch ฤastiach s vysokou hladinou podzemnej vody okrem ลกtandardnej hฤบbkovej drenรกลพe navrhli prieฤne odvodลˆovacie rebrรก. Boli hlbokรฉ 2 m a ลกirokรฉ 1 m, vyplnenรฉ ลกtrkodrvinou. Vzdialenosลฅ rebier bola 10 m, vyรบsลฅujรบ do hฤบbkovรฉho trativodu. Na tom istom รบseku na miestach s nรกsypom na terรฉne z bahnitรฉho sedimentu sa navrhli a realizovali ลกtrkovรฉ pilรณty. Zhotovili sa hฤบbkovรฝm vibraฤnรฝm zhutลˆovaฤom do hฤบbky 5 aลพ 7 m.

Vzรกjomnรก vzdialenosลฅ pilรณt v trojuholnรญkovom rastri bola 2,5 m. Vyplnenรฉ boli ลกtrkom frakcie 8/32 mm. Na zemnej plรกni sa rozprestrela filtraฤno-separaฤnรก geotextรญlia presypanรก piesฤitou zeminou (S1, S3) alebo ลกtrkovou vrstvou (G1, G3), ktorรก odvรกdza vytlaฤenรบ vodu. Tรกto takzvanรก sanaฤnรก vrstva je vyvedenรก do pozdฤบลพnej otvorenej priekopy alebo drenรกลพe. Na รบsekoch so zemnรฝm nรกsypovรฝm telesom v terรฉne so sklonom (v prieฤnom alebo pozdฤบลพnom smere) sa navrhli a vytvorili svahovรฉ stupne, ktorรฉ majรบ zabezpeฤiลฅ stabilitu zemnรฉho telesa. V terรฉne so sklonom 10 aลพ 30 % boli svahovรฉ stupne navrhnutรฉ v prieฤnom sklone 3 aลพ 5 %. Na tomto รบseku cesty R1, ako aj na รบseku Nitra, zรกpad โ€“ Selenec sa vo veฤพkom rozsahu vykonalo โ€žzlepลกenieโ€œ zemnej plรกne hydraulickรฝm spojivom. Ide v podstate o vylepลกenie vlastnostรญ zeminy, ktorรฝm moลพno dosiahnuลฅ poลพadovanรบ (dobrรบ) รบnosnosลฅ plรกne pod konลกtrukciou vozovky. Spracovateฤพnosลฅ a lepลกie vlastnosti jemnozrnnej zeminy moลพno dosiahnuลฅ primieลกanรญm vรกpna, zvรฝลกenie pevnosti zeminy hydraulickรฝm zmesnรฝm spojivom alebo cementom. Moลพnosti รบpravy podloลพia pri stavbe vozoviek aj s posรบdenรญm nรกkladov sรบ v prรญspevku [5]. Orientaฤnรฉ hodnoty zmien vlastnostรญ zemรญn po pridanรญ vรกpna alebo cementu sรบ uvedenรฉ v tab. 1.

Tab. 1  Zmeny vlastností zeminy

Tab. 1  Zmeny vlastnostรญ zeminy

Zmeny vlastnostรญ zeminy po premieลกanรญ so spojivom sรบ okamลพitรฉ (umoลพลˆujรบ spracovanie/zhutnenie) a dlhodobรฉ, zvรฝลกi sa jej pevnosลฅ. Vรฝber vhodnรฉho spojiva a jeho mnoลพstvo zรกvisรญ od vรฝsledkov laboratรณrnych skรบลกok vlastnostรญ zeminy a jej zatriedenia. V technologickom postupe na stavbe je dรดleลพitรฉ premieลกanie zeminy so spojivom a zhutnenie vrstvy (obr. 1).

Obr. 1  Premiešanie zeminy so spojivom a zhutลˆovanie vrstvy

Obr. 1  Premieลกanie zeminy so spojivom a zhutลˆovanie vrstvy

V prรญspevku [5] bol prezentovanรฝ prรญklad รบpravy podloลพia na stavbe, keฤ sa na zlepลกenie zeminy pouลพilo aj zmesnรฉ spojivo Doroport RN2. Okrem zvyฤajnรฉho rieลกenia รบpravy podloลพia vรฝmenou vrstvy podmieneฤne vhodnej zeminy sa z ekonomickรฉho hฤพadiska porovnรกvali varianty aj so zlepลกenรญm cementom CEM 11/B โ€“ S 32,5 a zmesnรฝm spojivom Doroport. Ako sa ukรกzalo, vรฝmena vrstvy zeminy a zabudovanie vhodnej zeminy by boli nรกkladnรฉ. Na stavbe R1, ale aj na ฤalลกรญch stavbรกch sa vo veฤพkej miere pouลพรญva geosyntetika. Naprรญklad na รบseku v intravilรกne Banskej Bystrice boli vzhฤพadom na potrebu minimalizรกcie zรกberu pรดdy navrhnutรฉ strmลกie svahy zรกrezov aj nรกsypov. Svahy so sklonom 1 : 1 aลพ 1 : 1,75 boli pritom vystuลพenรฉ jednoosovรฝmi geoยญmreลพami. Spodnรก ฤasลฅ nรกsypu bola vystuลพenรก vrstvami z ohybnรฝch geomreลพรญ s vรคฤลกou pevnosลฅou, vo vrchnej ฤasti nรกsypu sรบ ohybnรฉ geomreลพe s menลกou pevnosลฅou. Vรฝstuลพe sรบ ploลกnรฉ prvky, ktorรฉ majรบ jadro z polyesterovรฝch (PES) vรฝstuลพovรฝch vlรกkien obalenรฉ tuhรฝm polyetylรฉnovรฝm plรกลกลฅom (LDPE) na ich ochranu. Na povrchu svahov je vrstva humusu s hydroosevom, zabezpeฤenรก (do fixovania vegetaฤnรฉho krytu) biodegradovateฤพnou rohoลพou. Na รบseku, na ktorom je trasa rรฝchlostnej cesty v hlbokom zรกreze nad jestvujรบcim ลพelezniฤnรฝm tunelom, sa na svahoch zรกrezu vytvorilo ochrannรฉ sรบvrstvie z รญlovitej zeminy a na nej drenรกลพny protierรณzny kompozit. Na stavbe severnรฉho obchvatu Banskej Bystrice sa s vyuลพitรญm geosyntetickรฝch materiรกlov postavili aj dve opornรฉ konลกtrukcie. Jeden opornรฝ mรบr je z betรณnovรฝch prefabrikรกtov TW ortogonรกlneho tvaru, ktorรฉ sรบ staticky zabezpeฤenรฉ geosyntetickou vรฝstuลพou โ€“ tuhou geomreลพou z HDPE. Druhรฝ mรบr mรก konลกtrukciu typu GreenTerramesh (obr. 2) z betรณnovรฝch lรญcnych prefabrikรกtov.

Obr. 2  Stavba múru GreenTerramesh

Obr. 2  Stavba mรบru GreenTerramesh

Zรกkladovรก ฤasลฅ mรบru je vystuลพenรก geokompozitom, strednรก a hornรก ฤasลฅ jednoosovรฝmi ohybnรฝmi geomreลพami. Vรฝstuลพovรฉ prvky sรบ obsypanรฉ ลกtrkodrvinou. Geosyntetika sa pouลพila aj pri stavbe opornรฝch a zรกrubnรฝch mรบrov. Na odvedenie podzemnej vody za rubom betรณnovรฝch gravitaฤnรฝch opornรฝch aj zรกrubnรฝch mรบrov sa medzi konลกtrukciu a zรกsypovรฝ materiรกl vloลพil drenรกลพny geokompozit ako ploลกnรก drenรกลพ. Drenรกลพny geokompozit mรก tuhรฉ drenรกลพne jadro z polypropylรฉnu (PP) alebo polyetylรฉnu (PE) a z oboch strรกn jadra je filtraฤnรก netkanรก polypropylรฉnovรก geotextรญlia. Geokompozit je zaรบstenรฝ do drenรกลพnej rรบry z PVC a tรก je napojenรก na pozdฤบลพne odvodnenie. Z hฤพadiska funkcie a trvรกcnosti (ลพivotnosti) vystuลพenรฝch opornรฝch mรบrov je dรดleลพitรก dlhodobรก pevnosลฅ spoja geosyntetickej vรฝstuลพe a prvku lรญcovรฉho opevnenia. Medzi certifikovanรฉ systรฉmy patria vystuลพenรฉ opornรฉ systรฉmy spoloฤnosti Tensar: GEOMUR-TW1, GEOMUR-Mesa a GEOMUR-KP, ktorรฉ sรบ opรญsanรฉ v prรญspevku [6]. Vystuลพenรฉ opornรฉ mรบry sa nachรกdzali nielen v telese diaฤพnice (naprรญklad A1 v Poฤพsku), ale pouลพili sa aj na stavbe mostnรฝch krรญdel a okolo รบloลพnรฝch prahov mostnรฝch objektov. Ako vรฝstuลพ sa pouลพili tuhรฉ monolitickรฉ jednoosovรฉ geomreลพe Tensar z HDPE. Z geosyntetickรฝch materiรกlov sa na stavbe R1 pouลพili aj prefabrikovanรฉ geodrรฉny MebraDrain. Tento systรฉm sa pouลพรญva tam, kde sa oฤakรกva pod zaลฅaลพenรญm nรกsypu veฤพkรฉ sadanie, ktorรฉ mรก aj dlhรฝ ฤasovรฝ priebeh. V prรญspevku [7] je opรญsanรฉ zakladanie nรกsypu na neรบnosnom podloลพรญ, keฤ sa vertikรกlne prefabrikovanรฉ geodrรฉny zatlรกฤali aลพ do hฤบbky 9,15 m. Prefabrikovanรฝ geodrรฉn MebraDrain (obr. 3) sa skladรก z tuhรฉho PP jadra v tvare H, ktorรฉ je obalenรฉ netkanou geotextรญliou z PP. Tรก vytvรกra filtraฤnรฝ obal, ktorรฝ zabraลˆuje kolmatรกcii drenรกลพnych kanรกlikov. Vertikรกlne drรฉny MebraDrain sa zabudovรกvali pomocou stroja s hydraulickou aplikaฤnou hlavicou (obr. 4).

Obr. 3  Profil vertikálneho geodrénu

Obr. 3  Profil vertikรกlneho geodrรฉnu

Obr. 4  Zatláฤanie geodrénov

Obr. 4  Zatlรกฤanie geodrรฉnov

Pri zatlรกฤanรญ sa kontroluje tlak a hฤบbka zatlaฤenia. Po zatlaฤenรญ do podloลพia sa asi vo vรฝลกke 30 cm geodrรฉn โ€žodstrihneโ€œ. Na terรฉn sa potom rozprestrie ลกtrkodrvina, ktorรก vytvorรญ ploลกnรบ drenรกลพ a odvรกdza vytlaฤenรบ vodu spod telesa nรกsypu do priekop alebo rigolov pozdฤบลพ nรกsypu. Vzรกjomnรก vzdialenosลฅ zatlรกฤanรฝch drรฉnov zรกvisรญ od druhu zeminy v podloลพรญ nรกsypu a รบrovne hladiny podzemnej vody. Hustejลกรญ raster konsolidรกciu podloลพia urรฝchฤพuje.

Materiรกly a technolรณgie

Napriek vลกeobecne malej podpore vรฝskumu sa u nรกs dostali do praxe cestnรฉ stavebnรฉ materiรกly, na ktorรฝch vรฝvoji a skรบลกanรญ sa podieฤพali laboratรณriรก stavebnรฝch firiem. Na XVII. seminรกri Ivana Poliaฤka sa prezentovali prรญspevky o vรฝrobe a kladenรญ mechanicky spevnenรฉho kameniva [8], o vlastnostiach asfaltovej zmesi s veฤพkou tuhosลฅou [9] a o pouลพitรญ medzerovitรฉho asfaltovรฉho betรณnu [10]. Zmes mechanicky spevnenรฉho kameniva MSK sa pouลพila na stavbe vozovky na รบsekoch cesty R1. Ide o kvalitnรบ zmes kameniva na nestmelenรฉ podkladovรฉ vrstvy, ktorรก sa mรดลพe pouลพiลฅ aj pri vozovkรกch triedy dopravnรฉho zaลฅaลพenia I. aลพ VI. Na stavbe R1 sa vrstva z MSK definovala ako MSKอพ 31,5 GBอพ 240 mm (STN 73 6126). Podฤพa preukaznej skรบลกky vyhovel nรกvrh zmesi MSK so skladbou 55โ€ฏ%, frakcia 0/8 + 15 %, frakcia 8/16 + 30 %, frakcia 16/32. Takรกto zmes mala po zhutnenรญ maximรกlnu objemovรบ hmotnosลฅ 2 253 kg/m3 a jej optimรกlna vlhkosลฅ bola 4,8โ€ฏ%. Zmes sa vyrรกbala priamo v lome v mobilnej mieลกaฤke, ktorรก mala pomerne veฤพkรฝ vรฝkon (450 ton za hodinu). Na รบseku sa zmes rozprestierala na drenรกลพnu vrstvu zo ลกtrkodrviny finiลกerom Vรถgele 2100. Zmes MSK sa klรกdla a zhutลˆovala vo dvoch vrstvรกch (pribliลพne 120โ€ฏ+โ€ฏ120 mm). Kaลพdรก vrstva bola zhutลˆovanรก vibraฤnรฝm valcom ลกtyrmi, respektรญve piatimi pojazdmi (obr. 5).

Obr. 5  Zhutลˆovanie vrstvy MSK

Obr. 5  Zhutลˆovanie vrstvy MSK

Kontrola รบnosnosti podkladovej vrstvy zaลฅaลพovacou skรบลกkou ukรกzala, ลพe modul deformรกcie Edef, 2 bol v priemere vรคฤลกรญ ako poลพadovanรฝch 150 MPa. Po kontrole vรฝลกky (a hrรบbky) vrstvy a rovnosti povrchu sa vrstva MSK zabezpeฤila infiltraฤnรฝm postrekom katiรณnaktรญvnou asfaltovou emulziou v mnoลพstve 0,70 kg/m2. Jeden z veฤพmi zaujรญmavรฝch, respektรญve dรดleลพitรฝch poznatkov zo stavby je uvedenรฝ v zรกvere prรญspevku: vlastnosti zmesi drvenรฉho kameniva z troch frakciรญ nemusia byลฅ rovnakรฉ (rovnako dobrรฉ), keฤ ide o vyvretรบ horninu alebo vรกpence. A to aj napriek tomu, ลพe vรฝslednรก zrnitosลฅ kaลพdej zmesi a tvarovรฝ index zล•n kameniva sรบ vyhovujรบce.
Na stavbe rรฝchlostnej cesty R1 sa navrhla a postavila vozovka, v ktorej je hlavnรก nosnรก podkladovรก vrstva z asfaltovej zmesi s veฤพkou tuhosลฅou (VMT). Skladba vrstiev navrhnutej a postavenej vozovky je:

  • asfaltovรฝ koberec mastixovรฝ SMA 11, PmB    40 mm
  • asfaltovรฝ betรณn AC 22 L, PmB 45/80-75    70 mm
  • asfaltovรฝ betรณn s veฤพkou tuhosลฅou VMT    90 mm
  • mechanicky spevnenรฉ kamenivo MSK 31,5, GB    240 mm
  • ลกtrkodrvina ล D 31,5    200 mm

Prรญspevok [9] nadvรคzuje na ฤlรกnky autorov o problematike VMT z hฤพadiska nรกvrhu zmesi a jej vรฝroby. V sรบฤasnosti sa uvรกdzajรบ zaujรญmavรฉ vรฝsledky skรบลกok รบnavy asfaltovรฝch spojรญv pouลพรญvanรฝch na vรฝrobu VMT a รบnavy zmesรญ VMT. Na stavbe R1 sa pouลพilo modifikovanรฉ spojivo PmB 10/40-65. Skรบลกky รบnavy tohto spojiva sa vykonรกvali v ลกpeciรกlnom prรญstroji pri dvoch รบrovniach ลกmykovรฉho napรคtia ฯ„ = 210 kPa a 270 kPa. Zรกznam skรบลกky ukazuje zรกvislosลฅ komplexnรฉho ลกmykovรฉho modulu od poฤtu zaลฅaลพovacรญch cyklov (obr. 6).

Obr. 6  Priebeh únavovej skúšky

Obr. 6  Priebeh รบnavovej skรบลกky

Vidieลฅ na ลˆom, ลพe pri menลกom napรคtรญ je pokles relatรญvnej tuhosti zmesi pomalรฝ. Pri skรบลกkach tuhลกieho spojiva PmB bol pokles relatรญvnej tuhosti rรฝchly. Pri skรบลกkach รบnavy zmesรญ VMT so spojivom Styrelf (PmB 10/45-65) sa zistilo, ลพe majรบ lepลกie รบnavovรฉ charakteristiky ako naprรญklad v predpise TP 170 (ฤŒR) na navrhovanie vozoviek. Skรบลกky sa vykonรกvali na trapรฉzoidoch (tvar zrezanรฉho klinu), ktorรฝch zรกkladลˆa mรก rozmer 50 ร— 50 mm a hornรก plocha 25 ร— 25 mm. Na skรบลกobnรฝch telesรกch s takรฝmito rozmermi sa nepriaznivo prejavoval vplyv vรคฤลกรญch zล•n kameniva (20 mm z frakcie 0/20). Jednou zo ลกpeciรกlnych asfaltovรฝch zmesรญ, ktorรก sa pouลพรญva na stavbu obrusnej vrstvy vozovky, je drenรกลพny asfaltovรฝ koberec (AKD, podฤพa EN 13108-7 PA). Zmes mรก veฤพkรฝ obsah medzier, je schopnรก veฤพmi rรฝchlo odviesลฅ vodu z povrchu vozovky a povrch vrstvy je menej hluฤnรฝ ako povrchy vrstiev z asfaltovรฉho betรณnu. Na Slovensku sa vo vรคฤลกom rozsahu pouลพila na stavbe รบseku diaฤพnice D1 aลพ v roku 2006. Prรญprava realizรกcie stavby, a to najmรค nรกvrh a skรบลกanie vlastnostรญ zmesi AKD, sรบ opรญsanรฉ v prรญspevku [10]. Pri nรกvrhu asfaltovej zmesi sรบ dรดleลพitรฉ vlastnosti kameniva a asfaltovรฉho spojiva. Pri kamenive je dรดleลพitรก odolnosลฅ proti vyhladzovaniu. Posudzovala sa odolnosลฅ s hodnotou PSV5/6. Ako spojivo sa vybral a pouลพil polymรฉrom modifikovanรฝ asfalt PmB 45/80-75, ktorรฝ mรก bod mรคknutia najmenej 7โ€ฏยฐC a sรบฤasne veฤพmi nรญzky bod lรกmavosti, aลพ do โ€“20โ€ฏยฐC. Z viacerรฝch receptรบr zmesi sa vybrala tรก, ktorรก mala dรดleลพitรฉ vlastnosti:

  • stabilita SM (60 ยฐC)    minimรกlne 4,0 kN
  • medzerovitosลฅ    v rozsahu 20 aลพ 26 %
  • odolnosลฅ proti trvalรฝm deformรกciรกm najviac 1,35 mm
  • priepustnosลฅ    (0,5 aลพ 3,5).10โ€“3 m3/s

Z konลกtrukฤnรฉho hฤพadiska treba urobiลฅ pod AKD vodonepriepustnรบ vrstvu, po ktorej odteฤie voda do drenรกลพneho systรฉmu. Na diaฤพnici D1 sa poloลพil emulznรฝ mikrokoberec EMKJ s hrรบbkou 8 mm a zabezpeฤil sa postrekom katioaktรญvnou rรฝchloลกtiepnou emulziou v mnoลพstve 0,5 kg/m2. Na dobrรฉ zhutnenie, a to iba hladkรฝmi 10-tonovรฝmi valcami, sa starostlivo kontrolovala teplota zmesi. Poลพadoยญvanรก minimรกlna miera zhutnenia bola 95 %. รšdrลพba obrusnej vrstvy z AKD je nรกroฤnejลกia ako รบdrลพba ลกtandardnej obrusnej vrstvy, pretoลพe zanรกลกanรญm medzier by sa mohla veฤพmi zmeniลฅ drenรกลพna schopnosลฅ vrstvy. Pravidelne sa kontroluje funkฤnosลฅ celรฉho odvodลˆovacieho systรฉmu a na ฤistenie vrstvy sa pouลพรญva ลกpeciรกlny mechanizmus s tlakovou vodou. Poฤas zimnรฉho obdobia sa na posyp nepouลพรญva inertnรฝ materiรกl, ale podฤพa vรฝvoja poฤasia sa preventรญvne aplikuje postrek soฤพankou. ล esลฅroฤnรฉ obdobie pouลพรญvania vozovky s obrusnou vrstvou AKD hodnotรญ sprรกvca komunikรกcie pozitรญvne. Odvedenie zrรกลพkovej vody prispieva k bezpeฤnosti premรกvky, priฤom hluฤnosลฅ povrchu sa znรญลพila najmenej o 4 dB a trvalรฉ deformรกcie na kryte sa nevytvรกrali. Problรฉmy pri zavรกdzanรญ novรฝch materiรกlov a technolรณgiรญ do praxe sa opisujรบ v prรญspevku [11], a to v sรบvislosti s nรกvrhom modernizรกcie diaฤพnice D1 v ฤŒR. V projekte rekonลกtrukcie vozovky sa navrhuje recyklovaลฅ po vybรบranรญ cementobetรณnovรฉho krytu podkladovรบ vrstvu z cementovej stabilizรกcie na mieste za studena s pridanรญm cementu. Mnoลพstvo cementu sa uvaลพuje najviac 7 %. Hrรบbka vrstvy cementovej stabilizรกcie (pรดvodne SC I) je podฤพa prieskumu veฤพmi premenlivรก (200 aลพ 300 mm). Koneฤnรฝ nรกvrh podkladovej vrstvy z recyklovanej stabilizรกcie sa eลกte nevytvoril, ale podฤพa autorky prรญspevku nie je ani jasnรฉ, ฤi treba postupovaลฅ podฤพa ฤŒSN EN 14227 (v SR STN EN 14227-1), alebo podฤพa TP 208/2009 Recyklace konstrukฤnรญch vrstev netuhรฝch vozovek za studena. V prรญpade prvรฉho predpisu sa posudzuje (hodnotรญ) pevnosลฅ v tlaku skรบลกobnรฝch telies po 28 dลˆoch, podฤพa druhรฉho predpisu sa hodnotรญ pevnosลฅ skรบลกobnรฉho telesa po siedmich dลˆoch v prieฤnom ลฅahu aj odolnosลฅ zmesi proti รบฤinkom vody a mrazu po 28 dลˆoch. Rozdielny je aj spรดsob zhutลˆovania skรบลกobnรฝch telies. S cieฤพom porovnaลฅ vlastnosti zmesi recyklovanej cementovej stabilizรกcie sa v laboratรณriu ฤŒVUT vykonal rad laboratรณrnych skรบลกok. Ako spojivo pouลพili cement (4โ€ฏ%), ale aj chemickรบ prรญsadu RoadCem a asfaltovรบ emulziu. Prehฤพad niektorรฝch vรฝsledkov skรบลกok je v tab. 2. Ako vidieลฅ z prehฤพadu, pevnosti telies so 4โ€ฏ%-tami cementu sรบ po 28 dลˆoch relatรญvne malรฉ a zmes by bola zaradenรก do triedy najviac C5/6, a to s prรญmesou RoadCem. ฤŽalลกie skรบลกky treba urobiลฅ aj s vรคฤลกรญm mnoลพstvom cementu. Dรดleลพitรฉ bude obmedzenie zrnitosti rozpojenej cementovej stabilizรกcie, a to nielen maximรกlnym zrnom, ale aj medznรฝmi ฤiarami zrnitosti. Z vรฝsledkov laboratรณrnych skรบลกok treba odvodiลฅ aj nรกvrhovรฉ hodnoty vlastnostรญ recyklovanej stabilizรกcie, ktorรฉ sรบ potrebnรฉ vo vรฝpoฤtoch vozovky pri jej dimenzovanรญ.

Tab. 2  Výsledky skúšok telies po 28 dลˆoch (ฤŒSN EN 14227-1)

Tab. 2  Vรฝsledky skรบลกok telies po 28 dลˆoch (ฤŒSN EN 14227-1)

TEXT: prof. Ing. Ivan Gschwendt, DrSc.
FOTO: Andrea Zuzulovรก, DOPRAVOPROJEKT, Cofra โ€“ Chemia, Eurovia CS, Strabag

Ivan Gschwendt je emeritnรฝ profesor na Stavebnej
fakulte STU v Bratislave.

Literatรบra
    ฤŒlรกnky v Zbornรญku z XVII. seminรกra Ivana Poliaฤka, Bratislava, 22. โ€“ 23. november 2012:
  1.    Viskup, P. a kol.: Vรฝstavba cestnรฝch komunikรกciรญ kategรณrie D a R s รบฤasลฅou a. s. Doprastav, s. 26 โ€“ 35.
  2.    Bukovinskรฝ, S.: Rรฝchlostnรก cesta R1 Nitra, zรกpad โ€“ Selenec, s. 55 โ€“ 63.
  3.    Bednรกrik, P.: Rรฝchlostnรก cesta R1 Selenec โ€“ Beladice, s. 20 โ€“ 25.
  4.    Gรกbryลก, I.: Rรฝchlostnรก cesta R1 Banskรก Bystrica,
severnรฝ obchvat, s. 64 โ€“ 69.
  5.    Zuzulovรก, A.: Moลพnosti rieลกenia รบpravy podloลพia pri stavbe vozoviek, s. 183 โ€“ 188.
  6.    Hasenoviฤ, J.: Moลพnosti aplikรกcie vystuลพenรฝch
horninovรฝch konลกtrukciรญ, s. 50 โ€“ 54.
  7.    Malรญk, D.: Zakladanie nรกsypov na neรบnosnom podloลพรญ, s. 43 โ€“ 49.
  8.    Druga, J.: Skรบsenosti s vรฝrobou a spracovanรญm mechanicky spevnenรฉho kameniva, s. 89 โ€“ 93.
  9.    Fiedler, J., Bureลก, P., Sรฝkora, M.: Poznatky ze skouลกenรญ รบnavovรฝch vlastnostรญ asfaltovรฝch smฤ›sรญ, s. 108 โ€“ 113.
10.    Kuลกnier, M.: Vozovka s asfaltovรฝm kobercom drenรกลพnym AKD na D1 v Bratislave, s. 36 โ€“ 42.
11.    Formanovรก, Z.: Pล™edpisy pro skouลกenรญ hydraulicky stmelenรฝch a recyklovanรฝch smฤ›sรญ, s. 147 โ€“ 152.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby.

Najฤรญtanejลกie