Omietky a ich funkcie

V minulosti sa používali predovšetkým vápenné omietky, v neskorších obdobiach omietky vápennocementové a cementové. Zvláštnou skupinou určenou pre opticky náročné interiéry boli sadrové omietky. V ostatných rokoch sa vyvinuli typy špe­ciálnych omietok, ako napr. sanačné omietky na optické zachovanie vzhľadu suchého muriva alebo tepelnoizolačné omietky, ktoré zlepšujú tepelnoizolačné vlastnosti muriva.

Podľa spôsobu a miesta použitia možno omietky rozdeliť na:

• fasádne (exteriérové), ktoré vyrovnávajú povrch muriva a ochraňujú nosnú konštrukciu. Mali by byť dobre spracovateľné, trvanlivé a odolné proti poveternostným vplyvom;
• interiérové, ktoré musia tiež vyrovnávať povrch muriva, ale najmä zachovávať difúzne vlastnosti materiálu.

Fasádne štrukturálne omietky

Fasádne omietky sa obyčajne skladajú z tzv. jadrovej (vyrovnávacej) omietky s hrúbkou priemerne 25 mm a tenkovrstvovej štukovej omietky, ktorá tvorí podklad pod fasádnu farbu. Okrem štukovej omietky sa často používajú aj dekoratívne štruktúrované omietky (minerálne, akrylátové, silikónové a silikátové) na najrôznejšej chemickej báze.

Minerálne omietky

Sú to jednozložkové šľachtené minerálne omietky na báze cementu a vápenného hydrátu. Dodávajú sa v suchom stave, balené vo vreciach. Po pridaní vody podľa pomeru, ktorý je určený v technickom liste, sú pripravené na použitie. Tuhnutie omietky prebieha pri hydratácii cementu a vápna po dodaní vody. Majú vysokú paropriepustnosť a možno ich aplikovať na povrch, ktorý je zateplený ľubovoľným izolantom. Sú priľnavé na podklad aj pri menej vhodných klimatických podmienkach (napr. vysoká vlhkosť alebo nízka teplota). Odolnosť minerálnych omietok proti mechanickému poškodeniu je malá a nemožno ich čistiť tlakovou vodou. Nanesené omietky majú malú pružnosť a ich výber tónovania je obmedzený.

Akrylátové omietky

Ide o tenkovrstvové disperzné (kašovité) omietkové zmesi na vnútorné aj vonkajšie použitie. Vyrábajú sa na báze vodnej disperzie akrylátových živíc a kremičitých pieskov. Po premiešaní sú ihneď pripravené na použitie. Ich tuhnutie je dvojstupňové – najskôr sa odparí voda a v druhej fáze sa vytvorí pevnostná štruktúra. Sú pružné a dajú sa umývať aj tlakovou vodou. Odolávajú poškodeniu, oteru a tiež poveternostným vplyvom. Ich tuhnutie v zimnom období možno urýchliť chemickou cestou. Sú stálofarebné a tónovať ich možno podľa širokej škály farieb. Tieto omietky však nie sú paropriepustné a nemožno ich aplikovať na zatepľovacie systémy s minerálnou vlnou. V prípade použitia pri nízkych teplotách a vysokej vlhkosti okolia sa predlžuje čas ich tuhnutia. Nie sú antistatické, čiže sú náchylné na zašpinenie od prachu alebo okolitých nečistôt. V letnom období na nich zachytený prach dobre drží.

Silikátové omietky

Sú to tenkovrstvové kvalitné pastózne omietky, ktoré možno aplikovať v interiéri aj v exteriéri. Zložené sú z draselného vodného skla, organických prísad a plniva na báze kremičitých pieskov. Hneď po premiešaní v nádobe sú pripravené na okamžité použitie. Majú vysokú odolnosť proti poveternostným vplyvom a dobre prepúšťajú vodnú paru. Sú vodoodpudivé a dajú sa jednoducho umývať. Tieto omietky možno tónovať podľa širokého spektra odtieňov.

Pri nepriaznivých klimatických podmienkach (nízkych teplotách alebo vysokej vlhkosti) sa predlžuje čas ich tuhnutia. V prípade, že sa aplikujú pri nízkych teplotách na nerovnomerne vyschnuté podklady, môže dôjsť k vzniku tmavších plôch vplyvom nerovnomerne prebiehajúcej reakcie. To isté platí pri aplikácii na plochy s rozdielnou vlhkosťou. Z dôvodu pigmentácie na báze oxidov je obmedzená ich farebná škála.

Silikónové omietky

Na vonkajšie i vnútorné použitie sú vhodné aj silikónové – tenkovrstvové pastózne omietky. Vyrobené sú na báze vodnej emulzie silikónovej živice. Po premiešaní v nádobe sú pripravené na okamžité použitie. Treba si však dať pozor na niektoré omietky, ktoré výrobcovia deklarujú ako hydrofobizované silikónom alebo dokonca silikónsilikátové. Zvyčajne však ide iba o disperznú bázu, dodatočne hydrofobizovanú dlhým reťazcom siloxánového oleja s minimálnym obsahom silikónovej emulzie. Rozdiel je okrem kvality na prvý pohľad zrejmý aj v cene.

Tieto omietky sú vodoodpudivé a paropriepustné. Odolávajú poveternostným vplyvom, oteru a mechanickému poškodeniu. Použiteľné sú na všetky bežné podklady a možno ich tónovať podľa širokej škály odtieňov. Vyznačujú sa nízkym povrchovým napätím.

Podobne ako silikátové omietky i tieto majú s ohľadom na použité oxidové pigmenty obmedzenú farebnú škálu. Ďalšou nevýhodou je ťažká pretierateľnosť. Silikónové omietky sú silne hydrofobizované a bežne ponúkané disperzné farby na nich majú nedostatočnú prídržnosť.

Interiérové omietky

Základné zloženie interiérových omietok je podobné ako v prípade fasádnych omietok, čiže sa aplikujú tak, že sa najprv nanesie jadrová vyrovnávacia omietka s väčšou hrúbkou s priemerom 25 mm a potom povrchová omietka štuková alebo dekoratívna. Zvyčajne sa v tomto prípade používajú omietky aj na vápennej báze. Odolnosť v interiéri nie je taká dôležitá ako na fasáde. Dôraz sa kladie najmä na zachovanie difúznych vlastností materiálu. Podľa nárokov potom možno vybrať zodpovedajúcu úpravu náterom alebo tapetou.

Na povrchové úpravy sa väčšinou používajú nátery, často aj najrôznejšie dekoratívne techniky. V ostatnom čase prevláda trend farebných interiérov a celkovo možno pozorovať odklon od bielej farby. Zároveň pribúdajú aj požiadavky na rôzne špeciálne povrchy.

Jan Loukotka
Foto: archív autora

Autor je konateľom spoločnosti Caparol Slovakia, s. r. o.