Oplatí sa investovať do hrubšej izolácie?

17. decembra 2014

Partneri sekcie:

Presnú odpoveď dá výpočet. No aktuálne platné stavebné normy už avizujú, že požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti sa budú zásadne sprísňovať.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Priplatiť si za izoláciu s hrúbkou nad 16 cm alebo stačí bežne využívaná izolácia s hrúbkou 10 až 14 cm? Dilema, ktorú rieši mnoho bytových domov. Aj ekonomické prepočty naznačujú, že jeden či dva centimetre navyše sa na celkovej cene až tak veľmi neprejavia, pretože tepelná izolácia nie je tou najdrahšou položkou v kontaktnom tepelnoizolačnom systéme. Stále sa musí platiť aj za prácu, ktorá je zvyčajne najvyššou položkou v rozpočte, ale aj za lešenie, omietky, lepidlá, stierky a ďalšiu stavebnú chémiu.

Ako vplýva hrúbka izolácie na výšku úspor

Rozhodnutie, akú hrúbku zvoliť, sa neoplatí spraviť bez podrobnejšej analýzy. Vhodnú, minimálnu či optimálnu hrúbku tepelnej izolácie možno stanoviť pomocou energetického auditu, energetickej štúdie alebo v rámci samotného projektu. Odporúčané hodnoty musia spĺňať minimálne požiadavky predpísané stavebnými predpismi a technickými normami. Majiteľ budovy si na základe ponúkaných možností môže určiť, ktoré ekonomické parametre budú pre neho rozhodujúce, to znamená, či uprednostní vyššie náklady na materiál a väčšie úspory tepla alebo rýchlejšiu návratnosť vložených investícií. V každom prípade si u projektanta, špecialistu na stavebnú tepelnú techniku, nechajte presne zistiť, od akej hrúbky sa už pridávať neoplatí. Dôvody, prečo neinvestovať do neprimerane veľkej hrúbky, sú dva. Na úspore tepla sa od istej miery centimetre navyše až tak neprejavia a zbytočne vzrastie cena za kotvenie hrubšej izolácie.

Tab. 1 Výber požiadaviek na hodnoty súčiniteľa prechodu tepla (zdroj: STN 73 0540-2: 2012, SÚTN)

Normy sprísňujú požiadavky

Kým počas platnosti predchádzajúcej tepelnotechnickej normy STN 75 0540-2: 2002 stačilo na splnenie predpísaných minimálnych požiadaviek zatepliť steny expandovaným polystyrénom s hrúbkou 6 až 8 cm, v súčasnosti je to 10 až 12 cm a po roku 2015 to môže byť 15 cm a viac. Podobne je to aj v prípade okien – čoraz častejšie sa bude používať zasklenie izolačným trojsklom.

Modelový príklad znázorňuje závislosť nárastu nákladov na zateplenie obvodovej steny z pórobetónu alebo pálenej tehly od použitej hrúbky tepelnej izolácie, na ktorú sa vzťahuje zodpovedajúca výška úspor tepla. Náklady na zateplenie narastajú s hrúbkou tepelnej izolácie, nárast úspor tepla je však od určitej hrúbky miernejší a návratnosť vložených prostriedkov sa postupne predlžuje.

Mantinely na výpočty

Záväzné požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti jednotlivých konštrukcií, ktoré musí projektant rešpektovať pri návrhu obnovy budovy, uvádza technická norma STN 73 0540-2: 2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2 – Funkčné požiadavky. Na základe uvedených hodnôt projektant vypočíta napríklad potrebné hrúbky vrstiev tepelnej izolácie, zvolí minimálne parametre okien či dverí a odporučí príslušné druhy výrobkov alebo systémov. S problematikou súvisia aj normy STN EN ISO 6946: 2007: Stavebné konštrukcie. Tepelný odpor a súčiniteľ prestupu tepla a STN 73 1901: 2005 Navrhovanie striech.

Tab. 2 Výber tepelnoizolačnáho systému

Izolačné materiály vhodné na obalové konštrukcie

Výber tepelnoizolačného systému ovplyvňujú finančné možnosti, požiadavky na požiarnu bezpečnosť, použité materiály a stav príslušných obalových konštrukcií (tab. 2).

Izolačné materiály

izolačné pásy na báze minerálnych vlákien (do podkroví a na nepochôdzne strechy)
fasádne izolačné dosky na báze minerálnych vlákien
polystyrénové izolačné dosky EPS (expandovaný penový polystyrén)
polystyrénové izolačné dosky XPS (extrudovaný vytláčaný polystyrén)
nástrekové materiály na báze polyuretánov
fúkané materiály na báze minerálnej čadičovej vlny (tzv. kamenná vlna), minerálnej vlny zo sklených vlákien (tzv. sklená vata), odpadového papiera (vzniká pomletím a pridaním chemických prísad, tzv. celulózová izolácia)

Modelový príklad

Pri obnove domu nič nenechávajte na náhodu. Zmena tepelnotechnických parametrov po zateplení sa dá vopred presne vyrátať. Pozrite si, aké úspory prinieslo zateplenie bytovému domu, ktorý sa obnovil v roku 2011. Po obnove bytového domu spotreba tepla na vykurovanie klesla na 204 137 kWh. Keďže sa obnovil v roku 2011, spĺňa normou STN 73 0540-2: 2012 stanovené požiadavky na konštrukcie budov obnovené v minulosti. Pre budovy obnovené po roku 2012 však už platia náročnejšie kritériá. Stavebné konštrukcie bytových domov, ktoré budú obnovené po roku 2016, majú mať hodnoty súčiniteľa prechodu tepla až o polovicu nižšie oproti požiadavkám platným od roku 2012. Po roku 2021 sa budú vyžadovať ešte lepšie tepelnotechnické vlastnosti, minimálne hodnoty klesnú až na štvrtinu.

Tab. 3 Zmena tepelnotechnických parametrov po zateplení

Pôvodný stav

Radový bytový dom z modelového príkladu bol postavený v roku 1978 v systéme T 08. Má 8 podlaží so 40 bytmi. Podlahová plocha je 3 629 m^2. Panelový dom s priečnym nosným systémom má obvodové steny z pórobetónových panelov s hrúbkou 240 mm. Štítové steny sú zo železobetónových panelov (190 mm) v kombinácii s pórobetónovými panelmi (240 mm). Strešná konštrukcia bola plochá, jednoplášťová, s tepelnou izoláciou z heraklitu (25 mm) a polsidu (50 mm). Krycia hydroizolačná vrstva strechy bola z asfaltovaných pásov. Drevené okná a balkónové dvere mali zdvojené zasklenie. Vstupné dvere boli kovové. Teplo sa dodávalo z centrálneho zdroja. Vykurovacia sústava bola hydraulicky vyregulovaná.

Aké opatrenia navrhol audit

Z energetického auditu vyplynulo, že spotreba tepla na vykurovanie pred obnovou budovy bola 385 875 kWh. Audit odporučil zatepliť obvodové steny, strechu a strop nad suterénom a vymeniť okná a vonkajšie dvere. Po vykonaní všetkých navrhovaných opatrení by mala klesnúť spotreba tepla o 43 %. Ročne by tak mali v bytovom dome ušetriť na nákladoch za teplo na vykurovanie približne 14 025 €, čo predstavuje priemernú ročnú úsporu približne 350 € na byt.

10 krokov ku kvalitnej obnove bytového domu

1. Vyhľadajte pôvodnú projektovú dokumentáciu svojho bytového domu a nepodceňujte skutočnosť, že úspešnosť a kvalita obnovy budú závisieť aj od analýzy aktuálneho technického stavu budovy.
2. Nechajte si vypracovať energetický audit, ktorý vám prezradí, do akej miery ste doteraz plytvali energiou a ktoré opatrenia vám prinesú najväčšie úspory.
3. Od projektanta si vyžiadajte vypracovanie projektu komplexnej obnovy budovy, i keď nebudete realizovať všetky kroky naraz.
4. Nájdite si špecialistu na stavebný dozor, ktorý vám pomôže nastaviť podmienky pri hľadaní realizátora.
5. Už pri príprave projektu sa zaujímajte, do ktorej energetickej triedy bude po obnove patriť vaša budova.
6. Pri hľadaní finančných prostriedkov na obnovu si overte, či nemáte nárok na získanie podpory.
7. Ešte pred oslovením realizačných firiem sa zaujímajte o ich referencie a overte si, či sú autorizované na zhotovovanie tepelnoizolačných systémov.
8. Trvajte na použití certifikovaných tepelnoizolačných systémov ETICS.
9. Pri rozhodovaní o výbere realizátora nemusí byť najlacnejšia ponuka najlepšia.
10. Pamätajte na to, že na celkové dosiahnuté úspory, a teda aj na známku na energetickom štítku, má vplyv aj to, či ste hydraulickú sústavu vyregulovali a vykonali ďalšie opatrenia.

Neverte, že niečo dostanete zadarmo. Všetky služby a dodávky navyše sú zahrnuté v konečnej cene.

Pripravené podľa brožúry Zatepľovanie a výmena okien v bytových domoch, ktorú v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Brožúra je bezplatne k dispozícii v poradenských centrách SIEA v Trenčíne, Banskej Bystrici a v Košiciach. Projekt poradenstva je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Najviac tepla unikalo cez okná

Z celkových tepelných strát cez stavebné konštrukcie bytového domu pripadala viac ako polovica na staré drevené okná a kovové dvere. Obvodové steny aj strecha sa podieľali na stratách menej ako tretinovým podielom.

Text: Ing. Ján Magyar, Ing. Soňa Pulpánová
ILUSTRÁCIE: SIEA, www.zitenergiou.sk

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.