Oprava výtlkov

Jedným z vhodných riešení na opravu výtlkov, ktorým možno predchádzať ich rozširovaniu a tým zamedziť väčším škodám, sú napríklad studené asfalty.

Výtlk predstavuje jednu z možných porúch asfaltových vozoviek. Podľa katalógu porúch asfaltových vozoviek je výtlk konečné štádium väčšiny konštrukčných porúch. Výtlky vznikajú buď v obrusnej vrstve, alebo v kryte vozovky. Výtlky v obrusnej vrstve sú ďalším štádiom vývoja niektorých porúch obrusnej vrstvy.

Povrch vozovky sa začne masívnejšie porušovať a objavia sa ploché výtlky, vznikajúce uvoľňovaním väčších zŕn kameniva. Postupne sa v dôsledku pôsobenia pohybujúcich sa vozidiel a dažďa výtlky prehlbujú až na úroveň styku obrusnej a ložnej vrstvy.

Ak je príčinou poruchy prepálený asfalt alebo nedostatočné zhutnenie, začína porucha vznikať na pracovných stykoch obrusnej vrstvy a na okraji vozovky. Príčinou vzniku výtlkov môže byť aj nedostatočné spojenie obrusnej a ložnej vrstvy.

Výtlky v kryte vozovky vznikajú ako dôsledok nesprávnej (prípadne žiadnej) údržby pri porušovaní povrchu vozovky. Zasahujú celý kryt vozovky a niekedy aj hornú podkladovú asfaltovú vrstvu. Sú konečným štádiom väčšiny ostatných typov štruktúrnych porúch.

Vznikajú najčastejšie v kritických obdobiach, v období jarného odmäku alebo v období trvalejších dažďov, keď sa dostáva cez trhliny vo vozovke značné množstvo vody do jej konštrukcie. Ich vývoj môže byť v závislosti od intenzity dopravy veľmi rýchly.

Studené asfalty – (ne)poznané

Ako dosiahnuť bezpečnosť vozovky a/alebo zamedziť prenikaniu vody do vozovky a aj tým predchádzať ich rozširovaniu? Riešením sú studené skladovateľné asfaltové zmesi. Ako napovedá samotný názov, možno ich aplikovať bez potreby zohriatia.

Aj vďaka tomu sa môžu použiť/zabudovať s podstatne väčším časovým odstupom od momentu výroby. Slúžia buď na tradičnú výstavbu asfaltových vozoviek, alebo na lokálne opravy výtlkov v období, keď teploty vonkajšieho prostredia neumožňujú použitie horúcich asfaltových zmesí.

Studené asfaltové zmesi sa vyrábajú pri teplotách približne +70 až +100 °C. Umožňuje to rozdielna technológia výroby. Asfaltová zmes sa mieša (buď v kontinuálne, alebo v cyklicky pracujúcich miešačkách) ako zmes plniva a asfaltovej emulzie.

Emulzia zabezpečuje dostatočne nízku viskozitu na obalenie zŕn kameniva (obr. 1). Nízka viskozita vzniká v dôsledku rozptýlenia jemných kvapôčok bitúmenu vo vodnom roztoku v pomere približne 65/35. Aby bola emulzia stabilná, vodný roztok pozostáva z vody, povrchovo aktívnej látky (emulzifikátora), kyseliny, prípadne stabilizátora.

Tento roztok zaisťuje, že sa kvapôčky emulzie nespoja, pretože sú navzájom odpudzované povrchovo aktívnymi látkami naviazanými na bitúmen vždy jedným koncom reťazca.

Emulzie sa vyrábajú priemyselne v emulzných staniciach, pričom sa využitím koloidných mlynov rozptyľuje bitúmen alebo modifikovaný bitúmen (s teplotou +140 až +170 °C) do vodného roztoku pri teplote približne (+20 až +50 °C). Vlastnosti bitúmenu použitého do emulzií následne ovplyvňujú vlastnosti asfaltovej zmesi.

Ak sa zoberie do úvahy komplexnosť emulzie ako látky, na zaistenie kvality a všetkých úžitkových vlastností asfaltovej zmesi je nesmierne dôležité prispôsobiť emulziu danému zdroju kameniva. Medzi kvapôčkami bitúmenu a kamenivom musí byť opačný elektrický náboj.

Princíp pôsobenia emulzie spočíva v obalení kameniva nízkoviskóznou emulziou a jej následnom vyštiepení. Vyštiepenie znamená odparenie vody/vodného roztoku z emulzie. Studené zmesi a studené skladovateľné zmesi (obr. 2) nemožno stotožňovať. Nie každá studená zmes je aj skladovateľná.

Väčšinou sa musí použiť do niekoľkých hodín, nanajvýš dní – v závislosti od vlastností použitej emulzie. Aby sa stala skladovateľnou, musí obsahovať tzv. fluxátory. Na predĺženie skladovateľnosti sú výhodné nízkoprchavé fluxátory (s nízkou citlivosťou na teplotu). Skladovateľné zmesi možno skladovať rádovo niekoľko mesiacov.

Ihneď po výrobe sa zmesi uložia na čistú a krytú skládku, kde vychladnú. Po vychladnutí sa buď nadávkujú do jednotlivých balení (obr. 3), alebo sa ponechajú na skládke ako voľne ložené (obr. 4). Oba spôsoby skladovania sú použiteľné. Skladovateľnú zmes je dôležité chrániť pred:

• premiestňovaním,
• nečistotami,
• dažďom,
• priamym slnečným žiarením,
• prístupom vzduchu.

Studené skladovateľné asfalty

Na slovenskom trhu je k dispozícii niekoľko výrobkov studených skladovateľných zmesí. Medzi ne patria napr. Tatracol®, Compomac®, Canader mix, Roadbit alebo Colquick®. Všetky sú väčšinou nastavené na približne rovnaké aplikačné podmienky – zimné obdobie s teplotami do -10 °C.

Zvyčajne sú určené na lokálne opravy, no môžu sa použiť aj na väčšie plochy (pre nízke dopravné zaťaženia). Tiež sa zvyčajne uvádza, že životnosť je obmedzená a funkčnosť zaisťujú niekoľko mesiacov, do začiatku sezóny výroby klasických asfaltových zmesí. To platí pre použitie na diaľniciach a rýchlostných cestách.

S klesajúcim dopravným zaťažením narastá ich životnosť. Na cestách II. a III. triedy sa používajú na trvalé opravy. V technickom liste slovenskej zmesi Tatracol® sa uvádza použitie na:

• údržbu cestných komunikácií a ciest, cestičiek pre peších a cyklistov, chodníkov, parkovísk atď.; je vhodná pre všetky triedy dopravného zaťaženia aj na vozovky s vysokým priehybom;
• opravu poškodených častí vozovky (reprofilácia, výškové zarovnanie, zrovnanie);
• výškové zarovnanie okolia šachtových otvorov;
• opravy výtlkov;
• zakrytie rýh;
• ukotvenie stĺpov a prvkov drobnej architektúry;
• výstavbu nových plôch za predpokladu, že majú dostatočne pevný a súdržný podklad – vjazdy a rampy do garáží, príjazdové cesty k domom atď.

Skladovateľné zmesi studeného asfaltu majú svoje opodstatnenie najmä pre možnosť použitia aj v nepriaznivých klimatických podmienkach, skladovateľnosť až 1 rok, pre jednoduchú logistiku a jednoduchý postup spracovania na mieste a možnosť obnovenia premávky ihneď po zhutnení.

Ako teda treba postupovať?

V postupových krokoch sú uvedené odporúčania, ktoré vedú k najlepším výsledkom a dosiahnutiu najdlhšej životnosti opravy. Je dôležité mať na pamäti, že odchýlky od technologického postupu sú možné, no každá odchýlka znižuje životnosť opravy. Ako príklad možno použiť hneď prvý bod postupu.

Vo všeobecnosti sa odporúča postupovať podľa týchto krokov:

1. Okraje výtlku sa orežú diamantovým kotúčom (obr. 5). Ak nie je k dispozícii rezačka a nemožno použiť ani ručné náradie alebo sa o pár hodín má na najbližšie dva týždne pokaziť počasie, keď sa má striedať dážď so snehom, je lepšie zamedziť prístupu vody do vozovky aj nedokonalou opravou.

2. Potom sa výtlk/otvor vyčistí od uvoľneného materiálu, hrubých nečistôt, prachu a vody. Tým sa zlepší priľnavosť výplne k podkladu. Otvor sa odporúča vyčistiť stlačeným vzduchom, ak je to možné.

3. Na pripravený a vyčistený podklad, ako aj na rezy/hrany okolitého asfaltu sa nanesie spojovací náter (postrek, obr. 6 a 7). Môže sa použiť ručný tlakový postrekovač, na opravy malého rozsahu aj štetec.

4. Studená skladovateľná zmes sa vysype do výtlku/otvoru. Ak je hĺbka výtlku väčšia ako 50 mm, je potrebné zmes sypať a následne zhutňovať po vrstvách. Konkrétne hrúbky vrstiev uvádzajú výrobcovia zmesí v technických listoch. Posledná vrstva sa sype tak, aby po zarovnaní prevyšovala okolitú niveletu vozovky o približne 25 % (z jej hrúbky), to môže byť približne 15 až 20 mm.

5. Ďalším a pre kvalitu opravy kľúčovým krokom je hutnenie pomocou ručného ubíjadla alebo pri väčších plochách vibračnej dosky, prípadne malého valca. Platí, že čím lepšia miera zhutnenia sa dosiahne, tým vyššiu trvanlivosť oprava bude mať. Jednak sa zvýši vodonepriepustnosť opravy a zároveň aj odolnosť proti horizontálnemu zaťaženiu šmykovými silami pri brzdení, akcelerácii alebo odbočovaní.

6. Okraje výtlku sa odporúča utesniť zaliatím emulziou (obr. 8 a 9) – napr. spojovacím náterom z bodu 3.

7. Nakoniec sa opravený výtlk posype drveným kamenivom frakcie 0/4 (obr. 10).

8. Ihneď po ukončení opravy sa môže obnoviť premávka.

Vo všeobecnosti sa odporúča opravu výtlkov vykonávať pri teplotách vzduchu +5 až +30 °C. Ak sa však tieto zmesi (8 až 12 h) pred aplikáciou skladujú/temperujú pri teplote +10 °C, môžu sa zvyčajne používať až do teploty -10 °C.

Literatúra

1. TP 05/2014: Katalóg porúch asfaltových vozoviek.
2. SK TP – 14/0143: Studená skladovateľná asfaltová zmes Tatracol®.
3. STN EN 933-1: 2012: Skúšky na stanovenie geometrických charakteristík kameniva. Časť 1: Stanovenie zrnitosti. Sitový rozbor.
4. STN EN 12697-1: 2012: Asfaltové zmesi. Skúšobné metódy pre asfaltové zmesi spracúvané za horúca. Časť 1: Obsah rozpustného spojiva.
5. STN EN 13614: 2011: Asfalty a asfaltové spojivá. Určovanie priľnavosti asfaltových emulzií ponorením
   do vody.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 1/2020.