Optická sanácia znečistených obvodových plášťov bytových domov

Optická sanácia obvodových plášťov znamená viditeľnú zmenu parametrov obvodového plášťa, pokiaľ ide o farebnosť a čistotu. To všetko sú atribúty viditeľné voľným okom a na ich posúdenie nemusí byť človek žiadny profesionálne zdatný odborník. 

O potrebe priebežnej údržby a pravidelnej kontroly obvodového plášťa sa veľa hovorí, ale v praktickej rovine k nej dochádza len zriedka. Aby sa naplnili dobre mienené rady a odporúčania výrobcov ETICS, musí najprv „dozrieť“ spoločenské povedomie o takejto prevencii a akceptovaní starostlivosti o obvodový plášť zo strany bytových družstiev, správcovských spoločností a, samozrejme, aj vlastníkov bytov. V poslednom období sme však svedkami pozitívneho trendu, keď samotní obyvatelia bytových domov iniciujú čistenie obvodového plášťa alebo obnovenie farebného náteru, čím napĺňajú svoj status vlastníkov bytov, ktorým záleží na dlhodobej funkčnosti zateplenia a aj estetickej hodnote bytového domu, v ktorom bývajú.

Vždy začíname umytím obvodového plášťa

Akútnym problémom starých obvodových plášťov je vďaka znečistenému prostrediu najmä zaprášenie a lokálne znečistenie v miestach napojenia obvodového plášťa na vodorovné konštrukcie (parapety, oplechovania, balkónové dosky). V hornatých lokalitách Slovenska alebo v miestach so slabým prístupom slnečného žiarenia sa na obvodovom plášti často vyskytujú riasy, lišajníky a rôzne mikroorganizmy. Tie sa prejavujú nevzhľadnými povlakmi na povrchu a vizuálne znehodnocujú bytový dom. Aj keď nemajú vplyv na efektívnosť zateplenia, verejnosť ich právom vníma citlivo a emotívne reaguje na ich výskyt. Vzhľadom na znečistenie prostredia sú však možnosti úplne zabrániť ich výskytu nereálne. Do popredia sa teda dostáva údržba obvodového plášťa v podobe umytia, najčastejšie s pridaním fungicídneho prostriedku. V tomto smere už existujú mnohé realizácie, kde umytie povrchu bolo dostatočným krokom k výraznej zmene k lepšiemu (obr. 1 a 2).

Obr. 1 + 2 Príklady údržby obvodového plášťa umytím: fotodokumentácia je použitá so súhlasom spoločnosti, ktorá sa profesionálne venuje čisteniu obvodových plášťov. Na záberoch vidieť rozdiel medzi očistenými a pôvodnými plochami. Dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti vedú k záverom, že včasným odstránením rias z povrchu je možné zabrániť škodám väčšieho rozsahu, keď mikroorganizmy (najmä huby) výraznejšie prerastajú do prefarbenej omietky, spôsobujú zmenu pigmentu a degradáciu povrchu.

Protiplesňový náter (napr. Baumit Protiplesňový náter) sa aplikuje v dvoch vrstvách, aby sa maximalizoval jeho účinok. Prvý náter slúži na elimináciu spór rias v podklade a likvidáciu viditeľného znečistenia. Po 12 hod. je potrebné fasádu umyť tlakovou vodou. Potom sa na suchý povrch aplikuje druhý náter, ktorý slúži ako prevencia a prvotná bariéra proti mikroorganizmom. Prostriedky na čistenie fasád a odstraňovanie rias predstavujú riešenie problému pomocou chémie, ich účinok je viditeľný ihneď, ale ochrana obvodového plášťa pred opätovnými prejavmi závisí od konkrétnej lokality, výskytu zrážok, blízkosti zelene a podobne.

Profit z čistého obvodového plášťa

Údržba obvodových plášťov a ich pravidelné čistenie sú úkonom, ktorý budeme musieť akceptovať a zahrnúť do aktivít správy budov a starostlivosti o ne. V tomto smere je potrebná osveta, keďže finančné náklady znášajú najmä vlastníci bytov. V tom lepšom prípade už majú splatené úvery a čelia ďalším výdavkom v súvislosti s čistením obvodového plášťa. Tento cyklus obnovy prebieha najčastejšie v horizonte 10 až 15 rokov a jeho odkladaním sa môžu prejaviť ďalšie nedostatky povrchovej úpravy: lokálne poškodenia, odlupovanie povrchovej úpravy, trhliny, zatekanie. Ak je obvodový plášť „len“ špinavý, dá sa mu pomôcť pomerne jednoducho – umytím a prefarbením. Ak má vážnejšie nedostatky a poruchy, aj rozsah opráv musí byť väčší. Odkladanie starostlivosti o obvodový plášť sa teda neoplatí. Ako prví pochopili tento trend developeri a majitelia komerčných budov, pre ktorých špinavý obvodový plášť znamená „zlú adresu“, neatraktívnosť priestorov pre nájomcov, problémy s obyvateľmi. Čistenie obvodového plášťa má byť štandardnou súčasťou údržby a v spomenutom prípade prináša majiteľom nehnuteľností aj finančný profit z fungujúcich prevádzok a ľudí, ktorí chcú tráviť čas v príjemnom a čistom prostredí.

Optická sanácia

Na základe dlhoročných skúseností v oblasti tepelnoizolačných systémov a povrchových úprav je odpoveďou výrobcov fasádnych omietok a náterov inovatívny minerálny náter s aktívnou fotokatalýzou (napr. Baumit NanoporColor). Fotokatalýza je fyzikálny jav, pri ktorom dochádza k rozkladu organických a anorganických látok vplyvom slnečného žiarenia. V štruktúre látky musí byť prítomný katalyzátor (oxid titaničitý, TiO₂), ktorý sa aktivuje pôsobením slnečného žiarenia s určitou vlnovou dĺžkou (obr. 3).

Obr. 3 Denné svetlo aktivuje fotokatalyzátor TiO2 v omietke.	Obr. 4  Fotokatalýza rozloží organické častice na povrchu na chemicky neaktívne látky.	Obr. 5 Dážď, vietor a vzdušná vlhkosť dokončia proces samočistenia.

Ak tento fyzikálny princíp aplikujeme na farbu, potom za pomoci fotokatalýzy dochádza k odstraňovaniu znečistenia a mikroorganizmov aktívnym prístupom samotného materiálu (obr. 4). Znečisťujúce látky sú z povrchu fasády odstraňované vplyvom dažďa, vetra a prúdením vzduchu (obr. 5). Minerálny náter s aktívnou fotokatalýzou má nielen vysokú kryciu schopnosť, je kompatibilný s celou škálou podkladov, ale chráni fasádu aj na rizikových miestach – na aktiváciu fotokatalyzátora nie je potrebné priame oslnenie fasády, ale funguje aj na ostatných plochách s prístupom rozptýleného slnečného žiarenia. Obnovu obvodového plášťa farebným náterom je možné realizovať až vtedy, keď bola očistená fungicídnym prípravkom.

Keď len farba nestačí…

Čistenie obvodových plášťov a obnova ich farebnosti je trend, ktorý treba privítať a znamená výrazný posun v myslení ľudí od stavu „zateplená fasáda je na večnosť a bez akejkoľvek starostlivosti“ po súčasný názor „áno, o všetko je potrebné sa starať“. Vzhľadom na načrtnuté súvislosti s finančnou kondíciou vlastníkov bytov sa však jednoduchý farebný náter vníma ako všeliek na celú škálu technických problémov. Aj takých, ktoré by si vyžadovali zodpovedné posúdenie existujúceho stavu, najmä súvrstvia výstužnej vrstvy a povrchovej úpravy. Spomeňme si na častú chybu realizácie z dávnej minulosti: pretláčanie lepiacej zmesi cez oká výstužnej sklotextilnej mriežky. Uvedená aplikácia priniesla slabú prídržnosť k tepelnoizolačným doskám, neefektívne umiestnenie „utopenej“ výstužnej sklotextilnej mriežky, následný rozvoj trhlín. Naozaj je takto zabudovaný technický problém riešiteľný obyčajným náterom? V tomto smere chýba na trhu poradenstvo a hlas nezávislého odborníka, ktorý by zodpovedne navrhol ďalší postup. Opäť bude pravdepodobne potrebná aktivita bytových družstiev a správcovských spoločností, ktoré v spolupráci s projektantmi a výrobcami sprostredkujú informácie o efektívnych a potrebných riešeniach. Na ilustráciu uvádzame konkrétne príklady na obr. 6 až 10.

Obr. 6 + 7 Štítová stena s riasami – ďalší „adept“ na prefarbenie. V detaile výrazná vodorovná trhlina neznámeho pôvodu (pravdepodobne nepreložené pásy výstužnej sklotextilnej mriežky) s odhalenou výstužou. Prefarbením sa problém neodstráni, je potrebná lokálna sanácia s obnovením výstužnej vrstvy, aby sa zabránilo zatekaniu do tepelnoizolačného systému.

Obr. 8 Predsadená atika bez ukončenia profilom s odkvapovým nosom – náporový dážď sa sústreďuje na vodorovnej ploche, pôvodná povrchová úprava sa lokálne odlúpila. Takéto problémy vznikajú aj v dôsledku nesprávneho vyhotovenia detailov a nepoužívaním profilov. Samozrejme, tie v čase realizácie nemuseli byť dostupné, ale aj keď sú problematické miesta zakryté lepiacou vrstvou, dajú sa tu očakávať opätovné nežiaduce prejavy zatekania.

Obr. 9 Prefarbený sokel bytového domu – v exponovanej časti sokla často dochádza ku kolíziám s chodcami, bremenami, vandalmi. Sokel by mal mať vysokú mechanickú odolnosť, ktorú zabezpečujú nielen tepelnoizolačné dosky na báze extrudovaného (vytláčaného) polystyrénu, ale aj zloženie výstužnej vrstvy. V tomto prípade viditeľné poškodenie s priemerom 100 mm nebolo prekážkou prefarbenia bez akejkoľvek snahy o opravenie a aspoň lokálnu sanáciu.

Obr. 10 Opadaná omietka v spodnej časti sokla – farebný náter priamo na výstužnej vrstve. Lokálne nanesenie povrchovej úpravy nie je možné, vždy je potrebné celoplošné prestierkovanie celej viditeľnej plochy. Je to drahšie, ale obyvateľom by prinieslo vyššiu životnosť zateplenia obvodového plášťa, a ak by sa použili materiály s vyššou mechanickou odolnosťou (napríklad disperzná stierka, pancierová výstužná mriežka atď.), benefitom by bol solídne riešený sokel, ktorý lepšie odoláva poškodeniu.

Nová farba a zodpovedný prístup

Posledné dve desaťročia sme svedkami rastúcej popularity nových, farebnejších a expresívnejších fasád, ktoré si získali obľúbenosť najmä jednoduchou aplikáciou prefarbených tenkovrstvových omietok na vonkajší tepelnoizolačný kontaktný systém alebo omietkový systém. Neradi sa vzdávame čistých a sviežich farieb, ktoré prinášajú do prostredia dynamiku a optimizmus. Prefarbením povrchu obvodového plášťa môžeme oživiť vyblednuté farby so zachovaním pôvodného farebného konceptu alebo zvoliť úplne nové farebné riešenie. Dizajn a farebnosť obvodových plášťov sa menia, takže pomocou nového náteru môžeme zmeniť prekonané farebné kombinácie a geometrické riešenia na súčasné farby s univerzálnejšou platnosťou. Na druhej strane je potrebný zodpovedný prístup pri návrhu riešení a zabezpečenie efektívnosti vynaložených prostriedkov.

TEXT | Ing. Monika Štefancová, Baumit, spol. s r. o.
FOTO | Baumit

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 3/2017.