Palác Stephaneum s novou tvárou

Z chátrajúcej budovy v Trnave sa stáva vyhľadávaná budova s nevšednou fasádou. Málokto však vie, že na jej renováciu sa použili materiály nepoškodzujúce životné prostredie, ktoré plne vyhovujú filozofii reštaurátorov – uplatniť pôvodné materiály a postupy, a tým verne zachovať pôvodný vzhľad.

Bývalý seminár Sv. Štefana v Trnave je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie mesta a národnou kultúrnou pamiatkou. Budova roky chátrala (obr. 1). Trnavská arcidiecéza začala s jej rekonštrukciou za podpory Ministerstva kultúry SR až v roku 2007. Na celej fasáde z ulice M. Sch. Trnavského sa použili výrobky s nízkym vplyvom na životné prostredie, bez obsahu olova, chrómu, kadmia alebo ortuti alebo iných zlúčenín klasifikovaných ako rakovinotvorné alebo toxické látky. Rovnaký systém sa uplatnil napríklad aj na vnútorných stenách kolonády Napoleonského krídla na Piazza San Marco nachádzajúcej sa oproti slávnej bazilike patróna Benátok v Taliansku.

Čo je Stephaneum
Stephaneum je dvojpodlažný celopodpivničený štvorkrídlový palác so stredným zatvoreným dvorom, okolo ktorého vedie spojovacia chodba. V budove sa nachádza aj kaplnka zaklenutá kupolou a vyzdobená freskami. Autorom maliarskej výzdoby je J. I. Cimbal. Stropy paláca sú pokryté ozdobnými štukami. Palác bol postavený v roku 1724 podľa projektov neznámeho viedenského autora z okruhu známeho architekta J. L. Hildebrandta ako súčasť areálu univerzitných budov. Mgr. art. Juraj Puškár k tomu uvádza: „Ide o príklad neskorobarokovej až rokokovej palácovej architektúry mestského typu s architektonickým vyhotovením výnimočnej kvality.“ V rokoch 1724 až 1850 tu sídlil Seminár sv. Štefana, založený arcibiskupom Mikulášom Oláhom. V roku 1850 bol seminár z paláca presťahovaný do Ostrihomu a až do roku 1886 dom obýval arcibiskupský vikár.

Od roku 1886 bol v budove zriadený katolícky chlapčenský sirotinec. Po roku 1945 sa palác využíval ako detský domov. V roku 1995 bola budova uzavretá, a to až do roku 2007, keď sa začalo s rekonštrukčnými prácami.

Ako to vidí pamiatkový úrad
„Pohľad na zreštaurovanú severnú fasádu Seminára sv. Štefana v Trnave je pre Trnavčanov a návštevníkov mesta nielen príjemným prekvapením, ale aj nevšedným kultúrnym a estetickým zážitkom. Architektonicko-výtvarný celok fasád s polychrómovanou nízko reliéfnou štukovou výzdobou s figurálnymi, rastlinnými a ornamentálnymi prvkami (obr. 5 a 6) je nositeľom mimoriadne významnej pamiatkovej hodnoty. Rozmanitosť a neopakovateľnosť jednotlivých motívov presahuje rámec Slovenska a predstavuje unikátne výtvarné riešenie priečelia v stredoeurópskom priestore,“ hovorí Katarína Klačanská z Krajského pamiatkového úradu Trnava.

Ako sa reštauruje historická budova
Na margo tejto reštaurátorskej práce hovorí hlavný reštaurátor Mgr. art. Juraj Puškár: „Po realizácii veľkoplošných sond sme zistili a doslova aj cítili, že prízemné časti až do výšky 4,5 m boli hlavne na ulici M. Schnei­dera Trnavského mimoriadne zavlhnuté a neuveriteľne deštruované. Degradácia nádherných štukových omietok postúpila v tom čase natoľko, že v úrovni pod kordónovou rímsou bolo zničených 80 % a v úrovni 2,5 m nad zemou už takmer 95 % omietok.“ Na základe reštaurátorského výskumu sa definitívne stanovila farebnosť jednotlivých častí fasád so štukovou výzdobou, portálu a reliéfnej výzdoby, syntetizovali návrhy statického zabezpečenia niektorých narušených častí s použitím časových a technologických postupov, a to tak, aby v plnej miere rešpektovali a spolupôsobili s komplexným návrhom vlhkostnej sanácie objektu.

„Na základe výsledkov povrchových sond na fasádach a stratigrafie podporenej mikrochemickou analýzou sme konštatovali, že na budove je 9 vrstiev farebných úprav. Deviata vrstva, posledná viditeľná úprava, je však poprepájaná s množstvom nových, novších i celkom nových zásahov. Je vidieť, že v druhej a piatej vrstve sa ešte ako-tak snažili napodobniť originál, keď nie vo farebnosti, tak aspoň v remeselnej kvalite. Vrstvy šesť a deväť, no najmä osem a deväť, boli doslova barbarské. Medzi jednotlivými farebnými vrstvami sa nachádzali vrstvy prachu, holubičích výkalov a iných nečistôt, ktoré v priestoroch kordónovej rímsy dosahovali až 40 cm,“ opisuje odhaľovanie starej fasády J. Puškár. „Už v priebehu čistiacich prác nám však prvá vrstva, ktorú tvorila kombinácia tehlovo až terakotovo štukových detailov (obr. 2) na striedavo smotanovobielom a teplom, veľmi tmavom sivom až modročiernom podklade v spojení s umeleckou virtuozitou štúk poskytovala nádherný výtvarný zážitok a vynahrádzala všetku námahu, ktorú sme museli vyvinúť. Systematicky sme odstraňovali časti fasády s výhradne barbarskými cementovými omietkami, aby sme aspoň ako-tak zachránili to, čo pod nimi ostalo – najmä zvyšky hlbokých častí pásovej rustiky.“ Mechanické celoplošné čistenie fasády od sekundárnych úprav sa realizovalo ručne, skalpelmi a špachtľami.

Použité materiály radu Greenspirit Sanačné omietky: – špric Biomarc Rinzaffo Deumidificante – hrubá malta Biomarc Intonaco    Deumidificante – jemná malta Biomarc Finitura    Deumidificante Opravy existujúcich omietok: – Marmorino Classico Konečný náter: – Antica Calce

Niektoré časti čistených fasád mali tendenciu rozpadnúť sa priamo pod rukami. Plocha fasád vo výške 2 až 2,5 m nad zemou po kordónovú rímsu bola na 90 % oddelená od hmoty muriva. Preto sa musela plocha fasády dlhodobo upevniť medzi korunnú a kordónovú rímsu axilátovou živicou. „Na tento účel sme navŕtali do fasády diery, približne 5 dier na 1 m², a do nich na vopred prchavými látkami zmáčaný povrch napustili nízko expanznú polyuretánovú penu. Týmto spôsobom sme celú uvoľnenú plochu fasád zavesili na polyuretánové pružné terče tak, aby neboli viditeľné zvonka, sú zachytené len v technickej dokumentácii,“ hovorí šéf reštaurátorov o postupoch. Na postupné vyplnenie dutiny medzi primárnou omietkou a murivom na spodnom okraji omietok sa použila pieskovo-vápenná zmes spojená axilátom. Tento proces trval 3 až 4 mesiace.

Horné očistené a upevňované časti fasády sa následne vytmelili. Použilo sa 3,5 až 4 t materiálu. Reštaurátorské práce – štukovú a maliarsku výzdobu na fasáde – sa podarilo ukončiť koncom leta 2011.

Obr. 3 Zrekonštruovaná fasáda paláca Stephaneum pred dokončením farebnej úpravy	Obr. 4 Zrekonštruovaná fasáda paláca Stephaneum pri zachovaní pôvodného farebného výrazu
Obr. 5, 6 Detaily štukovej výzdoby s figurálnymi, rastlinnými a ornamentálnymi prvkami po rekonštrukcii

Renovácia fasády citlivo a ekologicky
Aj na Slovensku nie je už primárnym kritériom pri rozhodovaní sa o rekonštrukcii budovy len cena. Správcovia si uvedomujú, že najmä pri pamiatkach môže nešetrnými zásahmi dochádzať k znižovaniu ich hodnoty.
Na renováciu fasády Stephanea sa použil celý systém zložený z materiálov radu talianskeho výrobcu San Marco s názvom Greenspirit (obr. 3 a 4). Pre tento systém je charakteristická vysoká kompatibilita s minerálnymi substrátmi, ktorá vedie k chemickej reakcii vápenných a silikátových spojív s povrchom, čo vytvára pórovitý povrch. Vrchné vrstvy tak starnú postupne a prirodzene s podkladom.

Navyše sa pri výrobe zohľadňuje použitie lokálnych surovín a energie získanej z obnoviteľných zdrojov. Malta sa vyrába zo 100 % prírodných materiálov bez využitia cementu. Jeho výroba je totiž veľmi energeticky náročná. Ako spojivo slúži vápno a sopečný popolček. Vďaka tomu je tento typ fasády vhodné použiť na budovy patriace do kategórie trvalo udržateľného stavebníctva.

Okrem toho ide o materiály, ktoré sa plne zhodujú s filozofiou reštaurátorov –na opravu používať materiál, ktorý bol dostupný a používaný v danom čase, a tak imitovať pôvodný estetický efekt stavby. Výsledkom je možnosť kedykoľvek v budúcnosti plynule nadviazať na degradovaný povrch.

TEXT: Roman Ranuša
FOTO: San Marco SK

Roman Ranuša je zástupcom COLORIFICIO SAN ­MARCO, S. P. A., na Slovensku.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.