Pavol Németh a Vladimír Burcin: Mali sme prehľad o každej fasádnej skrutke

Profesijná dráha dvoch mladých stavebných inžinierov je skvelou ukážkou toho, ako samotná cesta býva cieľom. Odborné skúsenosti zbierajú tvrdou drinou a postupne si plnia svoje sny.

Začínali ste ako mladí študenti. Ako ste založili prvú firmu Alurys?

Pavol Németh: Živnosť som už mal založenú dávno predtým, než som skončil vysokú školu. Za začiatok však môžem považovať svoj tretí ročník na fakulte, ktorý som už tretíkrát opakoval. Potreboval som prácu, tak som išiel na pohovor do firmy Ing­steel. Nejaký čas som projektoval fasády, keď prišla nová ponuka na prácu. Už som však nechcel byť zamestnanec a navyše, na novom projekte potrebovali viac ľudí. Hľadal som teda niekoho do partie. Vtedy som medzi spolužiakmi našiel môjho spoločníka Vlada.   
Vladimír Burcin: Stretli sme sa v podstate v jednom krúžku. Pracoval som v jednej projekčnej kancelárii a chcel som zmenu. Ponuka ma oslovila, a tak sme na začiatku štvrtého ročníka popri dennom štúdiu začali pracovať. Viac než naplno.
Pavol Németh: Začali sme objektom Octopus habitat, celú zasklenú časť fasády sme navrhovali my. Tam sa začal rysovať náš spoločný biznis plán.

Ako je možné, že ste takúto zákazku dostali ako študenti?

Pavol Németh: Túto profesiu nerobil nikto.
Vladimír Burcin: A na školách sa neučí.
Pavol Németh: Ja som už mal prax z Ingsteelu, veľa som sa tam naučil. Mal som skúsenosti a odhodlanie a Vlado sa chytil zo dňa na deň. Zvládli sme návrhy detailov, výrobné výkresy aj návrhy rôznych atypov, všetko funguje.
Vladimír Burcin: Zo školy sme, samozrejme, mali základ v podobe stavebnej fyziky, chémie, zásad kreslenia a podobne. Odbor ľahké obvodové plášte sa však v škole veľmi neučil, pričom je potrebný a žiadaný. Radi by sme do firmy zamestnali hotových absolventov, ktorí majú aspoň pojem o tejto oblasti. Každého však musíme zaučiť.

Čo vás čakalo po Octopuse?

Pavol Németh: Museli sme urobiť štátnice. Učil som sa asi aj týždeň, diplomovku som robil dva týždne (smiech).
Vladimír Burcin: Mali sme trochu inú motiváciu ako bežní študenti. Plánovali sme novú firmu, takže sme boli schopní aj sa intenzívnejšie učiť.

Schuttelstrasse, Viedeň (2013) Realizácia okien, tienenia, sklenených zábradlí, lamiel s atypickou rímsou dlhou 40 m so zabudovaným odvodnením

Ako ste sa rozbehli po promócii?

Pavol Németh: Dozvedeli sme sa o tzv. startupovom technologickom inkubátore, ktorý mal priestory v areáli zváračského ústavu na Pionierskej ulici. Napísali sme si biznis plán.
Vladimír Burcin: Išli sme s ním pred komisiu a predstavili sme svoju víziu, vybrali si nás. Dostali sme kanceláriu s technickým vybavením na pol roka zdarma. Po polroku sme už začali platiť komerčné nájomné. Na začiatok to však bolo vynikajúce. Keď­že sme začínali bez kapitálu, nemali sme žiadne veľké náklady, mali sme len vedomosti a školské notebooky (smiech).
Pavol Németh: Potom sa začalo zháňanie zákaziek. Na začiatku si nás najala firma Fenestra a pracovali sme na projekte Vienna Gate. Boli to tisíce štvorcových metrov obkladov. Potom sme sa cez nich dostali k hotelu Kempinski v River parku a vtedy sme pochopili, že dvaja toľko práce nebudeme stíhať. Začali sme naberať prvých zamestnancov. Prakticky súbežne sme boli oslovení aj na projekt Eurovea. Vzali sme aj túto zákazku. Využili sme vtedajší boom.
Vladimír Burcin: V našom regióne neexistovala iná projekčná kancelária na tento odbor, firmy oslovili nás, boli sme jediní.

Ako ste zvládli prudký rast firmy?

Pavol Németh: Len na projekte ­Eurovey u nás pracovalo v kancelárii 12 ľudí.
Vladimír Burcin: Všetkých sme intenzívne učili, školili.
Pavol Németh: Urobili sme vtedy aj veľa chýb.

Vďaka čomu teda Eurovea stojí?

Pavol Németh: Naše chyby sa, našťastie, nedajú postaviť, musí sa vždy vyrobiť správny kus. Chyby však môžu byť nielen projekčné, ale aj vo vedení firmy…
Pavol Németh: Áno, aj také boli. Nikdy sme totiž neboli zamestnaní, nemáme ani manažérske vzdelanie.
Vladimír Burcin: Učili sme sa aj na vlastných chybách. Pochopili sme, že ak chceme firmu rozvíjať, musíme zadávať úlohy, odovzdať zodpovednosť. Je náročné zladiť ľudí, aby si rozumeli. Vždy sme si zakladali na tíme. Snažili sme sa skontrolovať všetko, čo z firmy odchádzalo do výroby.

Zimná záhrada, Bratislava (2013) Klientovi sa po troch rokoch hľadania podarilo nájsť firmu, ktorá dokáže zrealizovať zimnú záhradu s rozmermi 11 × 5 × 5 m. 

Koľko hodín ste v tom období strávili v práci?

Pavol Németh: Veľmi veľa, rekord bol 36 hodín v kuse pri počítači. Bežných bolo 18 hodín.
Vladimír Burcin: Počas výstavby Eurovey a River parku sme nespali, pracovali sme takmer nonstop.
Pavol Németh: Podstatným momentom bol pre nás krach firmy, pre ktorú sme pracovali na Eurovei. Prišli sme vtedy o pol milióna korún. Napísali sme otvorený list developerovi o tom, čo sa stalo. Peniaze sme späť nedostali, ale skrachovanú firmu nahradili tri rakúske spoločnosti a tým nás odporučili. Všetky tri pochopili, že ak chcú v realizácii pokračovať, nemajú na výber a musia si najať nás. Mali sme prehľad o každej fasádnej skrutke. Všetky tri nás zazmluvnili, riešili sme kompletne celú fasádu stavby a stratené peniaze sa nám podarilo zarobiť naspäť. Po skončení tejto zákazky sme dostali cez jednu z týchto firiem ponuku projektovať do Rakúska. Projektovali sme pre nich štyri roky, bola to veľká skúsenosť a začiatok nášho útoku na rakúsky trh.

Vo firme ste vytvorili veľký tím, ako to bolo s fluktuáciou? A nepodarilo sa vám náhodou vychovať si aj konkurenciu?

Vladimír Burcin: Fluktuácia bola veľká. Ale táto práca je taký náročný chlebíček, že to nevydrží hocikto. Navyše, v tejto branži sa nedá len tak začať. Firmy, ako sme my, nevyrastajú ako huby po daždi. Od nás ľudia odchádzajú do rôznych stavebných firiem, to áno. Často sa však s človekom rozlúčime sami, že to nie je práca pre neho.

Ako to, že vy dvaja to ťaháte už roky a nezbláznili ste sa?

Pavol Németh: Ako to, že nezbláznili, zbláznili sme sa, len to na nás nie je vidieť (smiech).
Vladimír Burcin: Stále nás to baví, drží.
Pavol Németh: Navyše, dnes sme niekde úplne inde. Mali sme takú veľkú zodpovednosť vo všetkých projektoch, že sme pochopili, že nevyhnutne musíme urobiť ďalší krok.
Vladimír Burcin: Trávili sme na stavbách veľa času, niesli sme veľkú zodpovednosť. Montážnym skupinám sme na stavbách vysvetľovali, čo majú robiť a ako majú čo namontovať.

Lederergasse, Viedeň (2014) Podkrovné byty s rozlohou 190 m² sklenených fasád s atypickými lamelami na mieru.

Kedy teda nastal moment, že ste založili novú firmu Almon?

Pavol Németh: V tom čase sa stavala v Dúbravke Dubravia, luxusná bytovka. Je tam prevetrávaná alucobondová fasáda. Jeden dodávateľ dodával rôzne fasádne komponenty, ale potreboval výkresovú dokumentáciu na niektoré časti. Výkresy sme urobili a potom si nás zavolal investor s ponukou, že keď sme to už nakreslili, či to aj nepostavíme. Presviedčal nás, že keď videl naše výkresy, čo sme vymysleli, chcel dať túto prácu nám. Nevprekážalo mu, že sa takpovediac budeme ako realizačná firma učiť za pochodu. Takže naša prvá realizačná zákazka bola hneď veľká bytovka – 1 400 m² alucobondovej fasády bez rovných úsekov, všetko požiarne odolné. Hodiny som strávil v knižnici, kde som študoval, ako navrhnúť požiaru odolné detaily. Ako mentora sme mali môjho otca, ktorý nám veľmi pomohol zvládnuť takúto zákazku. Naša cenová ponuka bola prijatá a štyri mesiace som strávil na stavbe, vôbec som nechodil do kancelárie. Fasáda dodnes drží, netečie, funguje. Neskôr sme sa dostali k ďalším stavbám. Vlado fungoval v kancelárii a viedol projekciu, ja som bol na stavbách.
Vladimír Burcin: Projektovali sme najmä do Rakúska, tam sme mali platiacich zákazníkov a  realizovali sme aj niekoľko stavieb na Slovensku. Potom prišiel zlom, keď sa v Rakúsku dostala do problémov firma Alpine a tým sa dostala do reštrukturalizácie aj firma, pre ktorú sme projektovali my. Ostalo nám u nich veľa peňazí, ale neostávalo iné, len urobiť hrubú čiaru a ísť ďalej.
Pavol Németh: Začali sme intenzívne rozmýšľať nad tým, že chceme začať prioritne stavať. A v tom čase sa stala pre nás galaktická vec.
Vladimír Burcin: Môj brat žije v Rakúsku a dostal otázku, či nepozná slovenskú firmu, ktorá robí fasády, montuje okná a podobné veci. Samozrejme, že poznal a povedal, že takéto veci robí jeho brat. Majitelia danej firmy sa na nás prišli pozrieť, opatrne, nedôverčivo, ale spolupráca s nimi funguje až doteraz. Robíme také chuťovky, konštrukčne zložité veci, luxusné byty v centre Viedne. Sú to pre nás relatívne stabilné zákazky, hoci to nie sú veľké veci. Hlavne sú pravidelné a platené. Projektujeme si už len stavby, ktoré si aj realizujeme.
Pavol Németh: Na Slovensku sme v poslednom období robili projekčne len dve stavby, pri ktorých sme si povedali, že do toho ideme. Novú budovu Ministerstva zahraničných vecí na Pražskej ulici a jednu luxusnú rezidenciu s neštandardnou atypickou fasádou. Na nej sme prvýkrát otestovali náš nový softvér Inventor, ktorý sme si pred rokom zakúpili práve preto, aby sme mohli robiť atypické riešenia na mieru, čo je aj naším dlhodobým cieľom a zámerom celej firmy.

Tento softvér ste si vybrali, pretože vám umožňuje modelovať, hoci to nie je nastroj primárne určený na fasády?

Vladimír Burcin: Dlho sme hľadali softvér, ktorý by bol vhodný na naše 3D modelovanie a prišli sme na to, že tento je najlepší. Kúpili sme ho, zaškolili celý tím a potom prišla zákazka na tú rezidenciu.
Pavol Németh: To sú hviezdy a energia (smeje sa). Možnosti softvéru a dlhoročné projektovanie atypických stavieb nás posunuli od konkurencie. Respektíve, my sa považujeme za firmu bez konkurencie, lebo to, čo a ako chceme robiť, je skôr vedecko-fantastická záležitosť.

Luxusná vila, Viedeň (2015) Realizácia zahŕňala montáž bondovej prevetrávanej fasády, tienenia, sklenených zábradlí a na mieru vyrobených slnečných clôn na terasách

Ste drahí?

Pavol Németh: No jasné. Včera tu bol jeden pán kvôli zimnej záhrade, že sme o 3 500 eur drahší ako konkurencia, že čo s tým urobíme. My sme mu dali cenovú ponuku aj s vizualizáciou a kompletným riešením, takže my na to, že nič s tým neurobíme. A objednávku dal aj tak nám.
Vladimír Burcin: Boli sme drahší o 15 %. Ale nikto z konkurencie sa ho toľko nepýtal ako my, ocenil náš prístup.
Pavol Németh: Sme presvedčení o tom, že veci sa dejú, ako majú. Mali sme svoje sny, najprv sme projektovali, potom sme sa pustili do realizácií a dnes sedíme v obchode, je to náš prvý showroom a onedlho otvárame nový. Je to náš ďalší biznis plán s názvom: Celý rok na terase. Chceli sme sa vymaniť z rôznych developerských a dodávateľských vzťahov. Chceme tu byť pre klientov priamo. Robíme teda sklo nielen zvonka, ale aj vnútri. Sklené zábradlia, sklené sprchovacie kúty, všetko na mieru. O tom je tento náš prvý showroom.

Svoje finálne produkty skladáte z hotových dielov?

Pavol Németh: Všetky prvky sa podľa našich výkresov niekde vyrábajú, my ich len povyberáme a navrhneme, akoby mal ten-ktorý kus vyzerať ako celok. Tá rozmanitosť nás viedla aj k otvoreniu prvého showroomu, aby sme ju ľuďom vedeli ukázať.
Vladimír Burcin: Máme tu vzorky 1 : 1, zákazník tu nájde poradenstvo, odpovede na svoje otázky. Keď bude chcieť, pripravíme cenovú ponuku a zrealizujeme zákazku.
Pavol Németh: Takýto showroom nikde inde nie je. Máme tu kus rodinného domu, všetko funkčné. Odozva je neskutočná, ale chceme byť iní. Nebojíme sa investovať a máme aj dlhy, takýto obchod nie je lacný.

Po toľkých rokoch ťažkej práce hovoríte o dlhoch?

Pavol Németh: „Po toľkých rokoch“ je skreslená predstava, lebo za tie roky sme sa z projekčnej kancelárie na kraji mesta vypracovali na realizačnú spoločnosť s dvomi unikátnymi showroomami a vybavili sme firmu materiálovo. Za posledné dva-tri roky, čo sme sa ako realizátori rozbiehali, sme museli kúpiť sedem áut. Počítače, na ktorých robíme, stoja tri tisícky. Iným firmám stačia aj tie za 500 €, čo sú už tiež slušné stroje.
Vladimír Burcin: Len softvér nás stál tisíce a tisíce eur.

Kaštieľ, Bernolákovo (2016) Realizácia zimnej záhrady bola doplnená ešte o dve sklenené vežičky.

Čiže sa nebojíte investovať?

Pavol Németh: My práveže musíme investovať. Stena v našej kancelárii s motívom New Yorku stála 10 000 € a je tam len na parádu. Ale je tam nato, aby bola pekná a urobila dojem. O podlažie nižšie budujeme „nadupaný“ showroom s dvoma kompletnými zimnými záhradami. Len investícia do nového showroomu sa pohybuje v desiatkach tisícok eur.

Sú okrem projektantov vo vašom tíme aj obchodníci?

Pavol Németh: Áno, máme dvoch. Jeden z nich je po troch rokoch na dovolenke a my sa bez neho ideme zblázniť, koľko zákazníkov mu volá. Showroom je obchod ako každý iný a v obchode obchodník byť musí, ale okrem projektantov máme aj projektových manažérov a stavbyvedúcich, ktorí naše stavby realizujú. Už to jednoducho nie je len o projektantoch.

Vlastný showroom, Bratislava (2016) Nové firemné prezentačné priestory ponúkajú dve kompletné zimné záhrady a komplexnú ponuku od návrhu až po realizáciu.

Posunuli ste sa smerom k dizajnu a to si už vyžaduje architekta, nie?

Pavol Németh: A my sme si pred dvoma rokmi založili architektonické štúdio Moreti s Braňom Hantabalom. Snažíme sa o unikátne spojenie našich továrensko-stavebných znalostí s architektom, ktorý má vízie. Dokopy tvoríme tím, ktorý dokáže nielen vymyslieť, ale aj zrealizovať. Máme napríklad jedného vizionárskeho klienta, ktorý chce stavať sklenený dom na 30 m vysokom komíne. Dohodli sme sa, že tú jeho víziu aj architektonicky navrhneme rovno tak, aby sa dala zrealizovať. A prichádzajú ďalší, ktorých projekty alebo vízie sú pre nás výzvou a splneným snom zároveň. Vždy sme sem smerovali a sme radi, že sa nám to darí.

Je na Slovensku dostatok takejto špecifickej klientely?

Pavol Németh: Nešpecializujeme sa len na špecifické veci, musíme z niečoho aj žiť a robíme aj úplne bežné zákazky, ktoré majú na starosti naši obchodníci, a funguje to bez našich väčších zásahov.
Nakoniec budete teda stavať aj domy…
Pavol Németh: Na to máme architekta. Podarilo sa nám vytvoriť viac samostatných tímov, a keď aj jeden z nich vypadne, uživia nás tie ostatné. Stále sme vo fáze, že firmu budujeme a sme povestní tým, že zákazníkom kladieme veľa otázok a už sme sa naučili, ako sa pýtať. Rozmýšľame nekonvenčne, neobmedzujeme sa na katalógové riešenia.

Niekoľkokrát ste spomínali, že si plníte sny. Do akej miery je vaša firma pre vás biznis, kde sa dá zarobiť?

Pavol Németh: Plníme si sny, veľa sa učíme komunikovať s rôznymi typmi zákazníkov a pri zakladaní každej našej novej firmy, ako napríklad pred rokom firmy IQfasády, ktorá sa venuje iba prevetrávaným fasádam, sa dostávame na začiatok. Snáď by z toho už mohol byť aj dobrý biznis.

Ing. Pavol Németh / Ing. Vladimír ­Burcin

V roku 2007 obaja ukončili štúdium na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Skúsenosti s projektovaním ľahkých obvodových plášťov zbierali v rôznych spoločnostiach už ako študenti. Krátko po skončení štúdia založili projekčnú spoločnosť Alurys, neskôr realizačnú spoločnosť Almon a v roku 2011 špecializovanú spoločnosť IQfasády, v roku 2014 zasa na architektonickú tvorbu zameranú firmu Moreti. Svoje kompletné know-how prezentujú v novovybudovanom showroome na Bajkalskej ulici v Bratislave.

Text: Mária Nováková, Foto: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise ASB.