Perspektรญvy vรฝstavby dopravnรฝch tunelov na รบzemรญ Slovenska
Slovensko je krajinou s pestrรฝm geomorfologickรฝm ฤlenenรญm a veฤพkรฝm podielom hornatรฉho รบzemia. Pri rozvoji dopravnej infraลกtruktรบry by mali preto byลฅ tunely nevyhnutnosลฅou. V sรบlade s tรฝmto konลกtatovanรญm prebiehala vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov v predoลกlรฝch dvoch storoฤiach pomerne intenzรญvne. Naopak cestnรฉ tunely boli na รบzemรญ Slovenska dlho skรดr raritou. Situรกcia sa zaฤala meniลฅ aลพ v devรคลฅdesiatych rokoch minulรฉho storoฤia, keฤ sa vรฝstavba diaฤพniฤnej siete presunula z rovรญn do hornatejลกieho รบzemia strednรฉho a vรฝchodnรฉho Slovenska.
ลฝELEZNIฤNร TUNELY
Minulosลฅ
Budovanie ลพelezniฤnรฝch tratรญ na dneลกnom รบzemรญ Slovenska zaฤalo uลพ v prvej polovice 19. storoฤia. Vzhฤพadom na hornatรฝ charakter รบzemia museli byลฅ sรบฤasลฅou budovanรฝch tratรญ tunelovรฉ objekty. Eลกte v 19.storoฤรญ bolo na รบzemรญ Slovenska postavenรฝch 22 ลพelezniฤnรฝch tunelov s celkovou dฤบลพkou viac ako 7 km. ฤasลฅ z tรฝchto tunelov je dnes uลพ mimo prevรกdzky, vรคฤลกia ฤasลฅ je stรกle vyuลพรญvanรก. Vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov pokraฤovala s eลกte vรคฤลกou intenzitou aj v prvej polovici 20. storoฤia. Medzi rokmi 1902 a 1966 bolo na รบzemรญ Slovenska vybudovanรฝch 62 ลพelezniฤnรฝch tunelov s celkovou dฤบลพkou viac ako 42 km, z toho 57 jednokoฤพajnรฝch a 5 dvojkoฤพajnรฝch. Medzi najvรฝznamnejลกie patria Bralskรฝ tunel s dฤบลพkou 3012 m, Telgรกrtsky tunel na trati Margecany – ฤervenรก skala znรกmy ลกpirรกlovรฝm smerovรฝm vedenรญm prekonรกvajรบcim 40 metrovรฝ vรฝลกkovรฝ rozdiel a najdlhลกรญ ฤremoลกnianskรฝ tunel s dฤบลพkou 4698 m. Najdlhลกรญm dvojkoฤพajnรฝm tunelom je Bujanovskรฝ tunel dฤบลพky 3410 m. V sรบฤasnosti je v sieti slovenskรฝch ลพeleznรญc prevรกdzkovanรฝch 76 tunelov v celkovej dฤบลพke 43,4 km, z toho 7 tunelov dvojkoฤพajnรฝch. Od roku 1966 aลพ do prvej dekรกdy tohto storoฤia saย uลพ v tunelovom staviteฤพstve na ลพelezniciach okrem rekonลกtrukcie niekoฤพkรฝch tunelovย prakticky niฤ neudialo.
Prรญtomnosลฅ
Prelomovรฝm rokom by sme mohli nazvaลฅ rok 2009, kedy sa zaฤalo s vรฝstavbou, resp. rok 2012 kedy sa uviedol do prevรกdzky ลพelezniฤnรฝ tunel Tureckรฝ Vrch na modernizovanej ลพelezniฤnej trati na 160 km/h, ktorรฝ je situovanรฝ neฤaleko Novรฉho Mesta nad Vรกhom v smere na ลฝilinu. Tento jednorรบrovรฝ dvojkoฤพajnรฝ tunel dฤบลพky 1775 m je postavenรฝ na zรกklade sรบฤasnรฝch modernรฝch trendov v tunelรกrskom stavebnรญctve, s vyuลพitรญm novรฝch prvkov ako sรบ pevnรก jazdnรก drรกha, drenรกลพne a povrchovรฉ odvodnenie v celej dฤบลพke, รบnikovรฉ cesty bez zรกchrannรฝch vรฝklenkov, poลพiarny suchovod s akumulaฤnรฝmi nรกdrลพami na oboch portรกloch, nรบdzovรฝm osvetlenรญm v madlรกch a pod.
Tento tunel je prvรฝm na Slovensku, ktorรฝ je postavenรฝ v zmysle ลกpecifikรกciรญ technickej interoperability urฤovanej smernicami vydรกvanรฝmi eurรณpskym spoloฤenstvom. Zjednoduลกene povedanรฉ, jeho bezpeฤnosลฅ zaistenรก stavebnรฝmi komponentami a subsystรฉmami je na takej istej รบrovni, ako v novรฝch ลพelezniฤnรฝch tuneloch naprรญklad vo ล vajฤiarsku alebo Nemecku.
Na tuneli Tureckรฝ Vrch sa otestovali kvality sรบฤasnรฝch projektovรฝch, stavebnรฝch a dozornรฝch zloลพiek na Slovensku, z ฤoho mรดลพu ฤerpaลฅ skรบsenosti do blรญzkej budรบcnosti tunelovรฝch stavieb. A budรบcnosลฅ ลพelezniฤnรฝch tunelov na Slovensku vyzerรก optimisticky.ย
Budรบcnosลฅ
V rรกmci programu modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ ลฝSR na rรฝchlosลฅ do 160 km/h je z hฤพadiska morfolรณgie รบzemia, ktorรฝm sรบฤasnรก traลฅ vedie, nevyhnutnรฉ realizovaลฅ novรฉ trasovanie. Poลพiadavka na rรฝchlosลฅ 160 km/h, resp. vรฝhฤพadovo na 200 km/h, si vyลพaduje vypustiลฅ zo smerovรฉho vedenia trate oblรบky popri vodnรฝch tokoch v stiesnenรฝch รบdoliach, kde sรบ mnohokrรกt naviac situovanรฉ obรฝvanรฉ รบzemia a cestnรก sieลฅ. Jedinรฝm rieลกenรญm tejto situรกcie je vรฝstavba novรฝch tunelov. V sรบฤasnosti je vo fรกze projektovej prรญpravy 25 tunelov, priฤom ich dฤบลพka je viac ako 40 km (tab.1).
Tab.1 Pripravovanรฉ ลพelezniฤnรฉ tunely
V รบseku medzi Novรฝm Mestom nad Vรกhom a ลฝilinou sa okrem vyลกลกie popรญsanรฉho tunela Tureckรฝ Vrch projektovo na vรฝstavbu pripravili dva ฤalลกie tunely. Ide o jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ tuneli Diel a Milochov. Z tunelรกrskeho hฤพadiska ide o zaujรญmavรฉ tunely, tunel Diel sa nachรกdza v blรญzkosti kรบpelov Nimnica, kde bude potrebnรฉ dbaลฅ na zachovanie prรบdenia podzemnรฝch vรดd a tunel Milochov sa nachรกdza v pรกsme zosuvov, ฤo si vyลพiada precรญzne zabezpeฤenie stability hlavne v portรกlovรฝch oblastiach.
Medzi ฤadcou a Krรกsnom nad Kysucou sa nachรกdza รบsek modernizovanej trate, ktorรฝ je sรบฤasลฅou ลกiesteho koridoru ลฝilina โ ฤadca โ Skalitรฉ – ลกtรกtne hranice SR/PR/ฤR. V tomto รบsekuย podchรกdza masรญv Horelickej Kรฝฤery tunel, podฤพa ktorรฉho je aj pomenovanรฝ. Tunel Kรฝฤera sa momentรกlne nachรกdza v stave projektovania pre stavebnรฉ povolenie. Skladbou patrรญ medzi dlhรฉ tunely, dvojrรบrovรฉ, jednokoฤพajnรฉ, hoci malรบ ฤasลฅ bude tvoriลฅ dvojkoฤพajnรฝ jednorรบrovรฝ รบsek s rozpletom. Pri vรฝstavbe sa uvaลพuje s nasadenรญm mechanizovanรฉho tunelovacieho stroja a na niektorรฝch ลกpecifickรฝch miestach s vรฝstavbou podฤพa NRTM.ย Tunel sa nachรกdza v oblasti karpatskรฝch flyลกov, obdobne ako uลพ zrealizovanรฝ diaฤพniฤnรฝ tunel Horelica, ฤo si do ukonฤenia projekฤnรฝch prรกc a jeho realizรกcie vyลพaduje podrobnรฝ inลพinierskogeologickรฝ prieskum a jeho podrobnรบ analรฝzu.
Najvรคฤลกรญ poฤet ลพelezniฤnรฝch tunelov je navrhovanรฝch na modernizovanej trati od Liptovskรฉho Mikulรกลกu aลพ po Koลกice. Tento celรฝ modernizovanรฝ รบsek je rozdelenรฝ na ลกtyri samostatnรฉ stavby.
Liptovskรฝ Mikulรกลก – Poprad Tatry (mimo)
Na tomto รบseku ktorรฝ ma projektovรบ dokumentรกciu spracovanรบ povรคฤลกine na รบrovni pre realizรกciu stavby, sa nachรกdza sedem tunelov. Tunel Palรบdza, neฤaleko Liptovskej Mary, je jedinรฝ hฤบbenรฝ jednorรบrovรฝ rieลกenรฝ pomocou podzemnรฝch stien a hฤบbenia pod stropom. Tunel ฤervenรฝ Kรบt, dvojrรบrovรฝ jednokoฤพajnรฝ, ลฅahajรบci sa od Krรกฤพovej Lehoty popod masรญv Vachtรกrovรก, je z pripravovanรฝch tunelov nadlhลกรญ a na jeho realizรกciu sa uvaลพuje nasadenie tunelovacieho stroja (obr.1). Jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ tunely Zรกmฤisko a Dรบbrava vedรบ krasovou oblasลฅou popri rieke Vรกh v blรญzkosti obce Vaลพec. Popod podtatranskรฉ polia vedie tunel Hencnava, ktorรฉmu ako รบnikovรก cesta na povrch bude ako jedinรฉmu slรบลพiลฅ รบnikovรก ลกachta. Tunel ล trba bude smerovo vyrovnรกvaลฅ traลฅ v oblasti Tatranskej ล trby. Poslednรฝm tunelom bude tunel Kolombiarok nachรกdzajรบci sa medzi novou stanicou ล trba a Luฤivnou (obr.2).
Tunel Kolombiarok, vรฝchodnรฝ portรกl, vizualizรกcia Reming Consult
Poprad Tatry – Krompachy
Tento รบsek mรก spracovanรฝ stupeล dokumentรกcie pre รบzemnรฉ rozhodnutie. Medzi Popradom, cez Spiลกskรบ Novรบ Ves po Krompachy, sa nachรกdza 5 novรฝch tunelov zvรคฤลกa menลกรญch dฤบลพok (od 350 do 880 metrov). Najdlhลกรญ je tunel Olcnava, ktorรฝ ako jedinรฝ bude maลฅ rieลกenรบ aj รบnikovรบ ลกtรดlลu. Vลกetky tunely sรบ dvojkoฤพajnรฉ jednorรบrovรฉ.
Krompachy – Kysak
รsek ลพelezniฤnej trate spรกjajรบci Spiลก so ล ariลกom obsahuje tak ako novรฉ tunelovรฉ stavby, tak aj rekonลกtrukciu dnes prevรกdzkovanรฉho Bujanovskรฉho tunela. Vลกetky tunely sรบ jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ rieลกenรฉ s postupom razenie pomocou NRTM.
Od Krompรกch povedie traลฅ ลกtyrmi tunelami popri obciach Richลava, Kluknava a Margecany. Jedinรฝ z nich, tunel Turnisko bude maลฅ รบnikovรบ ลกtรดlลu (obr. 3). Nรกsledne v oblasti medzi Margecanmi a priehradou Ruลพรญn bude rekonลกtruovanรฝ Bujanovskรฝ tunel. Neลพ sa traลฅ dostane po najvรฝchodnejลกiu obec รบsek prejde pri Velkej Lodine รบboฤnรฝm tunelom Holica s รบnikovรฝm schodiskom a tesne pred ลพelezniฤnou kriลพovatkou Kysak tunelom rovnakรฉho nรกzvu.
Zastรกvka Richnava s tunelom Turnisko, vizualizรกcia Reming Consult
Kysak – Koลกice
Na trati od Kysaku do Koลกรญc sa dostรกvame z pahorkatiny na koลกickรบ nรญลพinu. V tomto รบseku sa nachรกdza poslednรฝ navrhovanรฝ tunel neฤaleko koลกickej miestnej ฤasti ลคahanovce. V sรบฤasnosti je ลฅahanovskรฝ tunel v prevรกdzke, no novรฉ vedenie trate a รบprava smerovรฉho vedenia si vyลพiadala posun tunela do novej polohy.
Prepojenie ลพelezniฤnรฝch koridorov v Bratislave
Okrem modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ medzi Bratislavou, ลฝilinou a Koลกicami sa mimoriadne vรฝznamnรก stavba pripravovala od roku 2007 v hlavnom meste Slovenska Bratislave. Projekt prepojenia medzinรกrodnรฉho TEN-T koridoru na ลพelezniฤnรบ sieลฅ v Bratislave zahลลa spojenie existujรบcich ลพelezniฤnรฝch stanรญc Predmestie a Petrลพalka, vedenรฉ razenรฝmi tunelmi pod centrom mesta i pod korytom rieky Dunaj. Sรบฤasลฅou tunelovรฉho vedenia sรบ aj viacerรฉ podzemnรฉ stanice, keฤลพe okrem tranzitnej funkcie bude stavba plniลฅ aj รบlohy mestskej a prรญmestskej dopravy. ฤalลกou sรบvisiacou stavbou je Zapojenie letiska M.R.ล tefรกnika k ลพelezniฤnej siete, kde je tieลพ veฤพkรก ฤasลฅ trate vedenรก pod zemou. Stavba bola rozdelenรก na viacero etรกp v sรบvislosti so zabezpeฤenรญm jej financovania. Napriek rozbehnutiu verejnej sรบลฅaลพe na I. etapu stavby odย stanice Predmestie po stanicu Filiรกlka bolo na jeseล roku 2012 prijatรฉ rozhodnutie o odsune realizรกcie projektu na neskorลกie obdobia. Budรบcnosลฅ vรฝstavby tunelovรฉho prepojenia pod Bratislavou teda zostรกva krajne neistou.
CESTNร A DIAฤฝNIฤNร TUNELY
Minulosลฅ
Vรฝstavba tunelov na slovenskej cestnej sieti na rozdiel od ลพelezniฤnรฝch tunelov akoby spala takmer celรฉ dvadsiate storoฤie. Prvรฝm slovenskรฝm cestnรฝm tunelom sa stal aลพ bratislavskรฝ tunel pod Hradom s dฤบลพkou 793 m dokonฤenรฝ v roku 1947, ktorรฝ bol neskรดr prebudovanรฝ na elektriฤkovรฝ. Naozajstnรฝ zaฤiatok vรฝstavby cestnรฝch tunelov spadรก aลพ do polovice devรคลฅdesiatych rokov minulรฉho storoฤia a je spรคtรฝ s programom vรฝstavby diaฤพnic. Na jar 1996 sa zaฤala raziลฅ prieskumnรก ลกtรดlลa budรบceho tunela Branisko na รบseku diaฤพnice D1 Beharovce – Branisko. Na jeseล toho istรฉho roku boli zahรกjenรฉ prรญpravnรฉ prรกce pre razenie samotnรฉho tunela dฤบลพky 4975 m. V roku 1998 nasledoval zaฤiatok vรฝstavby tunela Horelica dฤบลพky 605 m na obchvate ฤadce. Oba tieto tunely boli budovanรฉ ako jednorรบrovรฉ s obojsmernou premรกvkou, ฤo zodpovedalo ich vรฝhฤพadovรฉmu dopravnรฉmu zaลฅaลพeniu. V roku 2003 sa zaฤal stavaลฅ prvรฝ dvojrรบrovรฝ diaฤพniฤnรฝ tunel Sitina dฤบลพky 1440 m na รบseku Lamaฤskรก cesta โ Starรฉ Grunty v Bratislave. Jeho vรฝstavba trvala 48 mesiacov a v jรบni roku 2007 bol tunel uvedenรฝ do prevรกdzky. Zatiaฤพ ลกtvrtรฝm a poslednรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom je tunel Bรดrik dฤบลพky 985 m na รบseku Mengusovce โ Jรกnovce, ktorรฝ sa zaฤal raziลฅ na jeseล v roku 2006 a bol otvorenรฝ v roku 2009.
Prรญtomnosลฅ
V obdobรญ rokov 2008 aลพ 2010 prebiehala na Slovensku intenzรญvna prรญprava vรฝstavby diaฤพnic a rรฝchlostnรฝch komunikรกciรญ vo forme verejno-sรบkromnรฉho partnerstva (PPP projektov). Sรบฤasลฅou dvoch pripravovanรฝch pripravovanรฝch รบsekov bolo aj sedem diaฤพniฤnรฝch tunelov s celkovou dฤบลพkou pribliลพne 17,5 km. Po predฤasnom ukonฤenรญ PPP projektov slovenskรก vlรกda rozhodla o pokraฤovanรญ vรฝstavby diaฤพnic ลกtandardnรฝm spรดsobom za pouลพitia kombinovanรฉho financovania z eurofondov a ลกtรกtneho rozpoฤtu. Vzhฤพadom na neaktuรกlnosลฅ projektovรฝch dokumentรกciรญ ลกtรกtny investor vรฝstavby diaฤพnic – Nรกrodnรก diaฤพniฤnรก spoloฤnosลฅ – rozhodol o pouลพitรญ metรณdy โNaprojektuj a postavโ podฤพa tzv. ลพltej knihy medzinรกrodnej federรกcie konzultaฤnรฝch inลพinierov FIDIC.
V priebehu rokov 2011 a 2012 bolo vypรญsanรฝch a ฤiastoฤne uลพ aj vyhodnotenรฝch niekoฤพko verejnรฝch sรบลฅaลพรญ na obstaranie projektu a stavebnรฝch prรกc diaฤพniฤnรฝch รบsekov, z ktorรฝch ลกtyri รบseky zahrลovali aj tunely. Ide o tunely ฤebraลฅ (obr. 4), Viลกลovรฉ a ล ibenik na diaฤพnici D1 a tunely Svrฤinovec a Poฤพana na diaฤพnici D3 (tab.2).
Na konci roku 2012 jedinรฝm รบsekom vo vรฝstavbe, ktorรฉho sรบฤasลฅou jeย tunel, je รบsek Jรกnovce โ Jablonov s tunelom ล ibenik dฤบลพky 605 m. Na ostatnรฝch รบsekoch s tunelmi zatiaฤพ nebola verejnรก sรบลฅaลพ ukonฤenรก, prevaลพne z dรดvod nรกmietok uchรกdzaฤov voฤi postupom verejnรฉho obstarรกvania. V priebehu roku 2013 je moลพnรฉ oฤakรกvaลฅ zmenu tohto stavu a zaฤiatok vรฝstavby viacerรฝch รบsekov s tunelmi. Najoฤakรกvanejลกรญm je v tejto sรบvislosti tunel Viลกลovรฉ dฤบลพky cca 7,5 km (obr. 5), ktorรฝ by sa mal staลฅ na dlhรฉ obdobie najdlhลกรญm slovenskรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom.
Tab.2 Tunely na diaฤพniciach v prevรกdzke, vรฝstavbe a v prebiehajรบcej verejnej sรบลฅaลพi
Vรฝchodnรฝ portรกl diaฤพniฤnรฉho tunela ฤebraลฅ, vizualizรกcia Dopravoprojekt
Zรกpadnรฝ portรกl pre razenie tunela Viลกลovรฉ, archรญv Terraprojekt
Budรบcnosลฅ
Viacerรฉ รบseky s diaฤพniฤnรฝmi tunelmi zostรกvajรบ zatiaฤพ v plรกnoch vรฝstavby pre nasledovnรฉ obdobie (tab.3). Vรคฤลกina z tรฝchto รบsekov sรญce disponuje stavebnรฝm povolenรญm, prakticky vลกade bude z rรดznych dรดvodov potrebnรก jeho aktualizรกcia. Hlavnou ambรญciou vlรกdy naฤalej zostรกva dokonฤiลฅ spojenie Bratislava โ Koลกice diaฤพnicou D1. Pre vลกetky pripravovanรฉ diaฤพniฤnรฉ tunely sa uvaลพuje s konvenฤnou metรณdou vรฝstavby (NRTM) okrem tunela Karpaty, kde sa predpokladรก kontinuรกlna metรณda za pouลพitia plnoprofilovรฉho raziaceho stroja. Prevaลพnรก vรคฤลกina diaฤพniฤnรฝch tunelov je uvaลพovanรก v dvojrรบrovom usporiadanรญ s jednosmernou premรกvkou.
Tab.3 Pripravovanรฉ tunely na diaฤพniciach
D1 Hriฤovskรฉ Podhradie โ Lietavskรก Lรบฤka
รsek Hriฤovskรฉ Podhradie โ Lietavskรก Lรบฤka s tunelmi Ovฤiarsko a ลฝilina by mal byลฅ danรฝ do vรฝstavby po roku 2014 vo vรคzbe na vรฝstavbu รบseku Lietavskรก Lรบฤka โ Viลกลovรฉ – Dubnรก Skala na ktorรฝ navรคzuje, tak aby mohol byลฅ v tom istom ฤase sprevรกdzkovanรฝ celรฝ รบsek diaฤพnice od Hriฤovskรฉho Podhradia po Dubnรบ Skalu.
D1 Turany โ Hubovรก
Najproblematickejลกรญm รบsekom diaฤพnice D1 stรกle zostรกva รบsek Turany โ Hubovรก s dvomi tunelmi Rojkov a Havran. Napriek platnรฉmu stavebnรฉmu povoleniu doลกlo poฤas prรญpravnej fรกzy PPP projektov k spochybneniu environmentรกlneho hodnotenia รบseku a k zablokovaniu moลพnosti jeho financovania Eurรณpskou investiฤnou bankou. V priebehu roku 2012 prebiehalo dodatoฤnรฉ posรบdenie vplyvov stavby na lokality sรบstavy Natura 2000, ktorรฉho sรบฤasลฅou bol aj nรกvrh kompenzaฤnรฝch technickรฝch opatrenรญ. V decembri 2012 Eurรณpska komisia potvrdila akceptรกciu postupu Slovenska pri skรบmanรญ vplyvov vรฝstavby diaฤพnice na ลพivotnรฉ prostredie. Generรกlne riaditeฤพstvo pre ลพivotnรฉ prostredie Eurรณpskej komisie odsรบhlasilo sprรกvu o posรบdenรญ a jej zรกver, ลพe vรฝstavba รบseku Turany – Hubovรก nebude maลฅ vรฝznamnรฝ negatรญvny vplyv na integritu รบzemรญ Natura 2000. Pre zapracovanie navrhnutรฝch kompenzaฤnรฝch opatrenรญ bude potrebnรฉ vykonaลฅ zmeny v รบzemnom rozhodnutรญ a stavebnom povolenรญ, ktorรฉ si vyลพiadajรบ nevyhnutnรฝ ฤas. Vzhฤพadom na to je moลพnรฉ uvaลพovaลฅ so zaฤiatkom vรฝstavby รบseku v horizonte 2 aลพ 3 rokov.
D1 Preลกov zรกpad โ Preลกov juh
Chรฝbajรบcim รบsekom na diaฤพnici D1 je stรกle juลพnรฝ obchvat mesta Preลกov s rovnomennรฝm tunelom. Na tento รบsek sa v sรบฤasnosti spracovรกva dokumentรกcia na stavebnรฉ povolenie. Je moลพnรฉ oฤakรกvaลฅ zรญskanie stavebnรฉho povolenia v roku 2013, ฤo by mohlo znamenalo zaฤiatok vรฝstavby v roku 2014.
D3 ลฝilina, Strรกลพov โ ลฝilina, Brodno
Diaฤพnica D3 v smere na Poฤพsko je ฤalลกou prioritou, na รบsek Svrฤinovec – Skalitรฉ s dvomi tunelmi uลพ bola v priebehu roku 2012 vypรญsanรก verejnรก sรบลฅaลพ. Oฤakรกva sa, ลพe zaฤiatkom roku 2013 bude vypรญsanรก aj verejnรก sรบลฅaลพ na รบsek ลฝilina, Strรกลพov โ ลฝilina, Brodno s tunelom Povaลพskรฝ Chlmec.
D4 Ivanka pri Dunaji โ Bratislava, Zรกhorskรก Bystrica
Najdlhลกรญm pripravovanรฝm slovenskรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom je tunel Karpaty na nultom okruhu okolo hlavnรฉho mesta Bratislavy, tvorenom diaฤพnicou D4. Podฤพa spracovanรฝch technickรฝch ลกtรบdiรญ sa pre vรฝstavbu tunela uvaลพuje s vyuลพitรญm kontinuรกlnej metรณdy razenia. Momentรกlny stav prรญpravy stavby nie je veฤพmi optimistickรฝ. Vzhฤพadom na veฤพkรฝ odpor verejnosti najmรค voฤi situovaniu vyรบstenia tunela v blรญzkosti obce Mariรกnka, ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia odporuฤilo doplniลฅ podklady pre posudzovanie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie a predloลพiลฅ doplnenรฝ zรกmer v rozsahu sprรกvy pre posudzovanie v procese EIA.
Projektovรก prรญprava prebiehala aj pre tunely s jednou tunelovou rรบrou v prevรกdzke (Branisko a Horelica). Vzhฤพadom na nรญzke intenzity dopravy vลกak nie je vรฝstavba druhรฝch rรบr uvedenรฝch tunelov v sรบฤasnosti povaลพovanรก za prioritu.
Okrem vรฝstavby diaฤพniฤnej siete prebieha v poslednom obdobรญ na Slovensku aj intenzรญvna prรญprava vรฝstavby rรฝchlostnรฝch komunikรกciรญ. Aj na tejto sieti je uvaลพovanรฉ s vรฝstavbou znaฤnรฉho poฤtu tunelov (tab. 4). Najviac tunelov (6) je navrhnutรฝch na severo-juลพnom prepojenรญ Ruลพomberku a Banskej Bystrice rรฝchlostnou komunikรกciou R1 prekonรกvajรบcou hrebeล Nรญzkรฝch Tatier. Najdlhลกรญm tunelom v sieti rรฝchlostnรฝch komunikรกcii by mal byลฅ tunel Soroลกka s dฤบลพkou 4,65 km na rรฝchlostnej komunikรกcii R2.
Tab.4 Pripravovanรฉ cestnรฉ tunely na rรฝchlostnรฝch komunikรกciach
Literatรบra:
Frankovskรฝ, M., Dopravnรฉ tunely na รบzemรญ Slovenska, In Inลพinierske stavby, 2009, ฤ.3
Program pokraฤovania prรญpravy a vรฝstavby diaฤพnic a rรฝchlostnรฝch ciest na roky 2011 โ 2014, www.telecom.gov.sk
Webovรฉ strรกnky Nรกrodnej diaฤพniฤnej spoloฤnosti a.s., www.ndsas.sk
Webovรฉ strรกnky Ministerstva ลพivotnรฉho prostredia SR, www.enviroportal.sk
Autori: Ing. Miloslav Frankovskรฝ, Ing. Jรกn Kuลกnรญr