perspektivy vystavby dopravnych tunelov na uzemi slovenska
Galรฉria(2)

Perspektรญvy vรฝstavby dopravnรฝch tunelov na รบzemรญ Slovenska

Partneri sekcie:

Slovensko je krajinou s pestrรฝm geomorfologickรฝm ฤlenenรญm a veฤพkรฝm podielom hornatรฉho รบzemia. Pri rozvoji dopravnej infraลกtruktรบry by mali preto byลฅ tunely nevyhnutnosลฅou. V sรบlade s tรฝmto konลกtatovanรญm prebiehala vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov v predoลกlรฝch dvoch storoฤiach pomerne intenzรญvne. Naopak cestnรฉ tunely boli na รบzemรญ Slovenska dlho skรดr raritou. Situรกcia sa zaฤala meniลฅ aลพ v devรคลฅdesiatych rokoch minulรฉho storoฤia, keฤ sa vรฝstavba diaฤพniฤnej siete presunula z rovรญn do hornatejลกieho รบzemia strednรฉho a vรฝchodnรฉho Slovenska.

perspektivy vystavby dopravnych tunelov na uzemi slovenska 6993 big image
Budรบcnosลฅ tunelovรฉho staviteฤพstva na Slovensku je dnes zรกvislรก na realizรกcii plรกnov na modernizรกciu ลพelezniฤnรฝch tratรญ na vyลกลกie rรฝchlosti a tieลพ na realizรกcii plรกnov dobudovania diaฤพniฤnej siete a siete rรฝchlostnรฝch komunikรกciรญ. Ak spoฤรญtame celkovรฉ dฤบลพky v tabuฤพkรกch pripravovanรฝch tunelov, sรบฤty ktorรฉ takto dostaneme budรบ rozhodne รบctyhodnรฉ. Otรกzkou zostรกva v akom ฤase, resp. v akej postupnosti sa podarรญ priviesลฅ tieto ambiciรณzne plรกny do reality. Ako to dokazujรบ skรบsenosti z poslednรฉho obdobia, ani platnรฉ stavebnรฉ povolenie a zabezpeฤenie financovania nemusia znamenaลฅ bezproblรฉmovรฉ naลกtartovanie vรฝstavby.

ลฝELEZNIฤŒNร‰ TUNELY

Minulosลฅ
Budovanie ลพelezniฤnรฝch tratรญ na dneลกnom รบzemรญ Slovenska zaฤalo uลพ v prvej polovice 19. storoฤia. Vzhฤพadom na hornatรฝ charakter รบzemia museli byลฅ sรบฤasลฅou budovanรฝch tratรญ tunelovรฉ objekty. Eลกte v 19.storoฤรญ bolo na รบzemรญ Slovenska postavenรฝch 22 ลพelezniฤnรฝch tunelov s celkovou dฤบลพkou viac ako 7 km. ฤŒasลฅ z tรฝchto tunelov je dnes uลพ mimo prevรกdzky, vรคฤลกia ฤasลฅ je stรกle vyuลพรญvanรก. Vรฝstavba ลพelezniฤnรฝch tunelov pokraฤovala s eลกte vรคฤลกou intenzitou aj v prvej polovici 20. storoฤia. Medzi rokmi 1902 a 1966 bolo na รบzemรญ Slovenska vybudovanรฝch 62 ลพelezniฤnรฝch tunelov s celkovou dฤบลพkou viac ako 42 km, z toho 57 jednokoฤพajnรฝch a 5 dvojkoฤพajnรฝch. Medzi najvรฝznamnejลกie patria Bralskรฝ tunel s dฤบลพkou 3012 m, Telgรกrtsky tunel na trati Margecany – ฤŒervenรก skala znรกmy ลกpirรกlovรฝm smerovรฝm vedenรญm prekonรกvajรบcim 40 metrovรฝ vรฝลกkovรฝ rozdiel a najdlhลกรญ ฤŒremoลกnianskรฝ tunel s dฤบลพkou 4698 m. Najdlhลกรญm dvojkoฤพajnรฝm tunelom je Bujanovskรฝ tunel dฤบลพky 3410 m. V sรบฤasnosti je v sieti slovenskรฝch ลพeleznรญc prevรกdzkovanรฝch 76 tunelov v celkovej dฤบลพke 43,4 km, z toho 7 tunelov dvojkoฤพajnรฝch. Od roku 1966 aลพ do prvej dekรกdy tohto storoฤia saย  uลพ v tunelovom staviteฤพstve na ลพelezniciach okrem rekonลกtrukcie niekoฤพkรฝch tunelovย  prakticky niฤ neudialo.

Prรญtomnosลฅ
Prelomovรฝm rokom by sme mohli nazvaลฅ rok 2009, kedy sa zaฤalo s vรฝstavbou, resp. rok 2012 kedy sa uviedol do prevรกdzky ลพelezniฤnรฝ tunel Tureckรฝ Vrch na modernizovanej ลพelezniฤnej trati na 160 km/h, ktorรฝ je situovanรฝ neฤaleko Novรฉho Mesta nad Vรกhom v smere na ลฝilinu. Tento jednorรบrovรฝ dvojkoฤพajnรฝ tunel dฤบลพky 1775 m je postavenรฝ na zรกklade sรบฤasnรฝch modernรฝch trendov v tunelรกrskom stavebnรญctve, s vyuลพitรญm novรฝch prvkov ako sรบ pevnรก jazdnรก drรกha, drenรกลพne a povrchovรฉ odvodnenie v celej dฤบลพke, รบnikovรฉ cesty bez zรกchrannรฝch vรฝklenkov, poลพiarny suchovod s akumulaฤnรฝmi nรกdrลพami na oboch portรกloch, nรบdzovรฝm osvetlenรญm v madlรกch a pod.

Tento tunel je prvรฝm na Slovensku, ktorรฝ je postavenรฝ v zmysle ลกpecifikรกciรญ technickej interoperability urฤovanej smernicami vydรกvanรฝmi eurรณpskym spoloฤenstvom. Zjednoduลกene povedanรฉ, jeho bezpeฤnosลฅ zaistenรก stavebnรฝmi komponentami a subsystรฉmami je na takej istej รบrovni, ako v novรฝch ลพelezniฤnรฝch tuneloch naprรญklad vo ล vajฤiarsku alebo Nemecku.

Na tuneli Tureckรฝ Vrch sa otestovali kvality sรบฤasnรฝch projektovรฝch, stavebnรฝch a dozornรฝch zloลพiek na Slovensku, z ฤoho mรดลพu ฤerpaลฅ skรบsenosti do blรญzkej budรบcnosti tunelovรฝch stavieb. A budรบcnosลฅ ลพelezniฤnรฝch tunelov na Slovensku vyzerรก optimisticky.ย 

Budรบcnosลฅ

V rรกmci programu modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ ลฝSR na rรฝchlosลฅ do 160 km/h je z hฤพadiska morfolรณgie รบzemia, ktorรฝm sรบฤasnรก traลฅ vedie, nevyhnutnรฉ realizovaลฅ novรฉ trasovanie. Poลพiadavka na rรฝchlosลฅ 160 km/h, resp. vรฝhฤพadovo na 200 km/h, si vyลพaduje vypustiลฅ zo smerovรฉho vedenia trate oblรบky popri vodnรฝch tokoch v stiesnenรฝch รบdoliach, kde sรบ mnohokrรกt naviac situovanรฉ obรฝvanรฉ รบzemia a cestnรก sieลฅ. Jedinรฝm rieลกenรญm tejto situรกcie je vรฝstavba novรฝch tunelov. V sรบฤasnosti je vo fรกze projektovej prรญpravy 25 tunelov, priฤom ich dฤบลพka je viac ako 40 km (tab.1).

Tab.1 Pripravovanรฉ ลพelezniฤnรฉ tunely

V รบseku medzi Novรฝm Mestom nad Vรกhom a ลฝilinou sa okrem vyลกลกie popรญsanรฉho tunela Tureckรฝ Vrch projektovo na vรฝstavbu pripravili dva ฤalลกie tunely. Ide o jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ tuneli Diel a Milochov. Z tunelรกrskeho hฤพadiska ide o zaujรญmavรฉ tunely, tunel Diel sa nachรกdza v blรญzkosti kรบpelov Nimnica, kde bude potrebnรฉ dbaลฅ na zachovanie prรบdenia podzemnรฝch vรดd a tunel Milochov sa nachรกdza v pรกsme zosuvov, ฤo si vyลพiada precรญzne zabezpeฤenie stability hlavne v portรกlovรฝch oblastiach.

Medzi ฤŒadcou a Krรกsnom nad Kysucou sa nachรกdza รบsek modernizovanej trate, ktorรฝ je sรบฤasลฅou ลกiesteho koridoru ลฝilina โ€“ ฤŒadca โ€“ Skalitรฉ – ลกtรกtne hranice SR/PR/ฤŒR. V tomto รบsekuย  podchรกdza masรญv Horelickej Kรฝฤery tunel, podฤพa ktorรฉho je aj pomenovanรฝ. Tunel Kรฝฤera sa momentรกlne nachรกdza v stave projektovania pre stavebnรฉ povolenie. Skladbou patrรญ medzi dlhรฉ tunely, dvojrรบrovรฉ, jednokoฤพajnรฉ, hoci malรบ ฤasลฅ bude tvoriลฅ dvojkoฤพajnรฝ jednorรบrovรฝ รบsek s rozpletom. Pri vรฝstavbe sa uvaลพuje s nasadenรญm mechanizovanรฉho tunelovacieho stroja a na niektorรฝch ลกpecifickรฝch miestach s vรฝstavbou podฤพa NRTM.ย  Tunel sa nachรกdza v oblasti karpatskรฝch flyลกov, obdobne ako uลพ zrealizovanรฝ diaฤพniฤnรฝ tunel Horelica, ฤo si do ukonฤenia projekฤnรฝch prรกc a jeho realizรกcie vyลพaduje podrobnรฝ inลพinierskogeologickรฝ prieskum a jeho podrobnรบ analรฝzu.

Najvรคฤลกรญ poฤet ลพelezniฤnรฝch tunelov je navrhovanรฝch na modernizovanej trati od Liptovskรฉho Mikulรกลกu aลพ po Koลกice. Tento celรฝ modernizovanรฝ รบsek je rozdelenรฝ na ลกtyri samostatnรฉ stavby.

Liptovskรฝ Mikulรกลก – Poprad Tatry (mimo)
Na tomto รบseku ktorรฝ ma projektovรบ dokumentรกciu spracovanรบ povรคฤลกine na รบrovni pre realizรกciu stavby, sa nachรกdza sedem tunelov. Tunel Palรบdza, neฤaleko Liptovskej Mary, je jedinรฝ hฤบbenรฝ jednorรบrovรฝ rieลกenรฝ pomocou podzemnรฝch stien a hฤบbenia pod stropom. Tunel ฤŒervenรฝ Kรบt, dvojrรบrovรฝ jednokoฤพajnรฝ, ลฅahajรบci sa od Krรกฤพovej Lehoty popod masรญv Vachtรกrovรก, je z pripravovanรฝch tunelov nadlhลกรญ a na jeho realizรกciu sa uvaลพuje nasadenie tunelovacieho stroja (obr.1). Jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ tunely Zรกmฤisko a Dรบbrava vedรบ krasovou oblasลฅou popri rieke Vรกh v blรญzkosti obce Vaลพec. Popod podtatranskรฉ polia vedie tunel Hencnava, ktorรฉmu ako รบnikovรก cesta na povrch bude ako jedinรฉmu slรบลพiลฅ รบnikovรก ลกachta. Tunel ล trba bude smerovo vyrovnรกvaลฅ traลฅ v oblasti Tatranskej ล trby. Poslednรฝm tunelom bude tunel Kolombiarok nachรกdzajรบci sa medzi novou stanicou ล trba a Luฤivnou (obr.2).



Tunel Kolombiarok, vรฝchodnรฝ portรกl, vizualizรกcia Reming Consult

Poprad Tatry – Krompachy
Tento รบsek mรก spracovanรฝ stupeลˆ dokumentรกcie pre รบzemnรฉ rozhodnutie. Medzi Popradom, cez Spiลกskรบ Novรบ Ves po Krompachy, sa nachรกdza 5 novรฝch tunelov zvรคฤลกa menลกรญch dฤบลพok (od 350 do 880 metrov). Najdlhลกรญ je tunel Olcnava, ktorรฝ ako jedinรฝ bude maลฅ rieลกenรบ aj รบnikovรบ ลกtรดlลˆu. Vลกetky tunely sรบ dvojkoฤพajnรฉ jednorรบrovรฉ.

Krompachy – Kysak
รšsek ลพelezniฤnej trate spรกjajรบci Spiลก so ล ariลกom obsahuje tak ako novรฉ tunelovรฉ stavby, tak aj rekonลกtrukciu dnes prevรกdzkovanรฉho Bujanovskรฉho tunela. Vลกetky tunely sรบ jednorรบrovรฉ dvojkoฤพajnรฉ rieลกenรฉ s postupom razenie pomocou NRTM.

Od Krompรกch povedie traลฅ ลกtyrmi tunelami popri obciach Richลˆava, Kluknava a Margecany. Jedinรฝ z nich, tunel Turnisko bude maลฅ รบnikovรบ ลกtรดlลˆu (obr. 3). Nรกsledne v oblasti medzi Margecanmi a priehradou Ruลพรญn bude rekonลกtruovanรฝ Bujanovskรฝ tunel. Neลพ sa traลฅ dostane po najvรฝchodnejลกiu obec รบsek prejde pri Velkej Lodine รบboฤnรฝm tunelom Holica s รบnikovรฝm schodiskom a tesne pred ลพelezniฤnou kriลพovatkou Kysak tunelom rovnakรฉho nรกzvu.

Zastรกvka Richnava s tunelom Turnisko, vizualizรกcia Reming Consult

Kysak – Koลกice
Na trati od Kysaku do Koลกรญc sa dostรกvame z pahorkatiny na koลกickรบ nรญลพinu. V tomto รบseku sa nachรกdza poslednรฝ navrhovanรฝ tunel neฤaleko koลกickej miestnej ฤasti ลคahanovce. V sรบฤasnosti je ลฅahanovskรฝ tunel v prevรกdzke, no novรฉ vedenie trate a รบprava smerovรฉho vedenia si vyลพiadala posun tunela do novej polohy.

Prepojenie ลพelezniฤnรฝch koridorov v Bratislave
Okrem modernizรกcie ลพelezniฤnรฝch tratรญ medzi Bratislavou, ลฝilinou a Koลกicami sa mimoriadne vรฝznamnรก stavba pripravovala od roku 2007 v hlavnom meste Slovenska Bratislave. Projekt prepojenia medzinรกrodnรฉho TEN-T koridoru na ลพelezniฤnรบ sieลฅ v Bratislave zahล•ลˆa spojenie existujรบcich ลพelezniฤnรฝch stanรญc Predmestie a Petrลพalka, vedenรฉ razenรฝmi tunelmi pod centrom mesta i pod korytom rieky Dunaj. Sรบฤasลฅou tunelovรฉho vedenia sรบ aj viacerรฉ podzemnรฉ stanice, keฤลพe okrem tranzitnej funkcie bude stavba plniลฅ aj รบlohy mestskej a prรญmestskej dopravy. ฤŽalลกou sรบvisiacou stavbou je Zapojenie letiska M.R.ล tefรกnika k ลพelezniฤnej siete, kde je tieลพ veฤพkรก ฤasลฅ trate vedenรก pod zemou. Stavba bola rozdelenรก na viacero etรกp v sรบvislosti so zabezpeฤenรญm jej financovania. Napriek rozbehnutiu verejnej sรบลฅaลพe na I. etapu stavby odย  stanice Predmestie po stanicu Filiรกlka bolo na jeseลˆ roku 2012 prijatรฉ rozhodnutie o odsune realizรกcie projektu na neskorลกie obdobia. Budรบcnosลฅ vรฝstavby tunelovรฉho prepojenia pod Bratislavou teda zostรกva krajne neistou.

CESTNร‰ A DIAฤฝNIฤŒNร‰ TUNELY

Minulosลฅ
Vรฝstavba tunelov na slovenskej cestnej sieti na rozdiel od ลพelezniฤnรฝch tunelov akoby spala takmer celรฉ dvadsiate storoฤie. Prvรฝm slovenskรฝm cestnรฝm tunelom sa stal aลพ bratislavskรฝ tunel pod Hradom s dฤบลพkou 793 m dokonฤenรฝ v roku 1947, ktorรฝ bol neskรดr prebudovanรฝ na elektriฤkovรฝ. Naozajstnรฝ zaฤiatok vรฝstavby cestnรฝch tunelov spadรก aลพ do polovice devรคลฅdesiatych rokov minulรฉho storoฤia a je spรคtรฝ s programom vรฝstavby diaฤพnic. Na jar 1996 sa zaฤala raziลฅ prieskumnรก ลกtรดlลˆa budรบceho tunela Branisko na รบseku diaฤพnice D1 Beharovce – Branisko. Na jeseลˆ toho istรฉho roku boli zahรกjenรฉ prรญpravnรฉ prรกce pre razenie samotnรฉho tunela dฤบลพky 4975 m. V roku 1998 nasledoval zaฤiatok vรฝstavby tunela Horelica dฤบลพky 605 m na obchvate ฤŒadce. Oba tieto tunely boli budovanรฉ ako jednorรบrovรฉ s obojsmernou premรกvkou, ฤo zodpovedalo ich vรฝhฤพadovรฉmu dopravnรฉmu zaลฅaลพeniu. V roku 2003 sa zaฤal stavaลฅ prvรฝ dvojrรบrovรฝ diaฤพniฤnรฝ tunel Sitina dฤบลพky 1440 m na รบseku Lamaฤskรก cesta โ€“ Starรฉ Grunty v Bratislave. Jeho vรฝstavba trvala 48 mesiacov a v jรบni roku 2007 bol tunel uvedenรฝ do prevรกdzky. Zatiaฤพ ลกtvrtรฝm a poslednรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom je tunel Bรดrik dฤบลพky 985 m na รบseku Mengusovce โ€“ Jรกnovce, ktorรฝ sa zaฤal raziลฅ na jeseลˆ v roku 2006 a bol otvorenรฝ v roku 2009.

Prรญtomnosลฅ
V obdobรญ rokov 2008 aลพ 2010 prebiehala na Slovensku intenzรญvna prรญprava vรฝstavby diaฤพnic a rรฝchlostnรฝch komunikรกciรญ vo forme verejno-sรบkromnรฉho partnerstva (PPP projektov). Sรบฤasลฅou dvoch pripravovanรฝch pripravovanรฝch รบsekov bolo aj sedem diaฤพniฤnรฝch tunelov s celkovou dฤบลพkou pribliลพne 17,5 km. Po predฤasnom ukonฤenรญ PPP projektov slovenskรก vlรกda rozhodla o pokraฤovanรญ vรฝstavby diaฤพnic ลกtandardnรฝm spรดsobom za pouลพitia kombinovanรฉho financovania z eurofondov a ลกtรกtneho rozpoฤtu. Vzhฤพadom na neaktuรกlnosลฅ projektovรฝch dokumentรกciรญ ลกtรกtny investor vรฝstavby diaฤพnic – Nรกrodnรก diaฤพniฤnรก spoloฤnosลฅ – rozhodol o pouลพitรญ metรณdy โ€žNaprojektuj a postavโ€œ podฤพa tzv. ลพltej knihy medzinรกrodnej federรกcie konzultaฤnรฝch inลพinierov FIDIC.

V priebehu rokov 2011 a 2012 bolo vypรญsanรฝch a ฤiastoฤne uลพ aj vyhodnotenรฝch niekoฤพko verejnรฝch sรบลฅaลพรญ na obstaranie projektu a stavebnรฝch prรกc diaฤพniฤnรฝch รบsekov, z ktorรฝch ลกtyri รบseky zahrลˆovali aj tunely. Ide o tunely ฤŒebraลฅ (obr. 4), Viลกลˆovรฉ a ล ibenik na diaฤพnici D1 a tunely Svrฤinovec a Poฤพana na diaฤพnici D3 (tab.2).
Na konci roku 2012 jedinรฝm รบsekom vo vรฝstavbe, ktorรฉho sรบฤasลฅou jeย  tunel, je รบsek Jรกnovce โ€“ Jablonov s tunelom ล ibenik dฤบลพky 605 m. Na ostatnรฝch รบsekoch s tunelmi zatiaฤพ nebola verejnรก sรบลฅaลพ ukonฤenรก, prevaลพne z dรดvod nรกmietok uchรกdzaฤov voฤi postupom verejnรฉho obstarรกvania. V priebehu roku 2013 je moลพnรฉ oฤakรกvaลฅ zmenu tohto stavu a zaฤiatok vรฝstavby viacerรฝch รบsekov s tunelmi. Najoฤakรกvanejลกรญm je v tejto sรบvislosti tunel Viลกลˆovรฉ dฤบลพky cca 7,5 km (obr. 5), ktorรฝ by sa mal staลฅ na dlhรฉ obdobie najdlhลกรญm slovenskรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom.

Tab.2 Tunely na diaฤพniciach v prevรกdzke, vรฝstavbe a v prebiehajรบcej verejnej sรบลฅaลพi



Vรฝchodnรฝ portรกl diaฤพniฤnรฉho tunela ฤŒebraลฅ, vizualizรกcia Dopravoprojekt

Zรกpadnรฝ portรกl pre razenie tunela Viลกลˆovรฉ, archรญv Terraprojekt

Budรบcnosลฅ

Viacerรฉ รบseky s diaฤพniฤnรฝmi tunelmi zostรกvajรบ zatiaฤพ v plรกnoch vรฝstavby pre nasledovnรฉ obdobie (tab.3). Vรคฤลกina z tรฝchto รบsekov sรญce disponuje stavebnรฝm povolenรญm, prakticky vลกade bude z rรดznych dรดvodov potrebnรก jeho aktualizรกcia. Hlavnou ambรญciou vlรกdy naฤalej zostรกva dokonฤiลฅ spojenie Bratislava โ€“ Koลกice diaฤพnicou D1. Pre vลกetky pripravovanรฉ diaฤพniฤnรฉ tunely sa uvaลพuje s konvenฤnou metรณdou vรฝstavby (NRTM) okrem tunela Karpaty, kde sa predpokladรก kontinuรกlna metรณda za pouลพitia plnoprofilovรฉho raziaceho stroja. Prevaลพnรก vรคฤลกina diaฤพniฤnรฝch tunelov je uvaลพovanรก v dvojrรบrovom usporiadanรญ s jednosmernou premรกvkou.

Tab.3 Pripravovanรฉ tunely na diaฤพniciach



D1 Hriฤovskรฉ Podhradie โ€“ Lietavskรก Lรบฤka

รšsek Hriฤovskรฉ Podhradie โ€“ Lietavskรก Lรบฤka s tunelmi Ovฤiarsko a ลฝilina by mal byลฅ danรฝ do vรฝstavby po roku 2014 vo vรคzbe na vรฝstavbu รบseku Lietavskรก Lรบฤka โ€“ Viลกลˆovรฉ – Dubnรก Skala na ktorรฝ navรคzuje, tak aby mohol byลฅ v tom istom ฤase sprevรกdzkovanรฝ celรฝ รบsek diaฤพnice od Hriฤovskรฉho Podhradia po Dubnรบ Skalu.

D1 Turany โ€“ Hubovรก
Najproblematickejลกรญm รบsekom diaฤพnice D1 stรกle zostรกva รบsek Turany โ€“ Hubovรก s dvomi tunelmi Rojkov a Havran. Napriek platnรฉmu stavebnรฉmu povoleniu doลกlo poฤas prรญpravnej fรกzy PPP projektov k spochybneniu environmentรกlneho hodnotenia รบseku a k zablokovaniu moลพnosti jeho financovania Eurรณpskou investiฤnou bankou. V priebehu roku 2012 prebiehalo dodatoฤnรฉ posรบdenie vplyvov stavby na lokality sรบstavy Natura 2000, ktorรฉho sรบฤasลฅou bol aj nรกvrh kompenzaฤnรฝch technickรฝch opatrenรญ. V decembri 2012 Eurรณpska komisia potvrdila akceptรกciu postupu Slovenska pri skรบmanรญ vplyvov vรฝstavby diaฤพnice na ลพivotnรฉ prostredie. Generรกlne riaditeฤพstvo pre ลพivotnรฉ prostredie Eurรณpskej komisie odsรบhlasilo sprรกvu o posรบdenรญ a jej zรกver, ลพe vรฝstavba รบseku Turany – Hubovรก nebude maลฅ vรฝznamnรฝ negatรญvny vplyv na integritu รบzemรญ Natura 2000. Pre zapracovanie navrhnutรฝch kompenzaฤnรฝch opatrenรญ bude potrebnรฉ vykonaลฅ zmeny v รบzemnom rozhodnutรญ a stavebnom povolenรญ, ktorรฉ si vyลพiadajรบ nevyhnutnรฝ ฤas. Vzhฤพadom na to je moลพnรฉ uvaลพovaลฅ so zaฤiatkom vรฝstavby รบseku v horizonte 2 aลพ 3 rokov.

D1 Preลกov zรกpad โ€“ Preลกov juh

Chรฝbajรบcim รบsekom na diaฤพnici D1 je stรกle juลพnรฝ obchvat mesta Preลกov s rovnomennรฝm tunelom. Na tento รบsek sa v sรบฤasnosti spracovรกva dokumentรกcia na stavebnรฉ povolenie. Je moลพnรฉ oฤakรกvaลฅ zรญskanie stavebnรฉho povolenia v roku 2013, ฤo by mohlo znamenalo zaฤiatok vรฝstavby v roku 2014.

D3 ลฝilina, Strรกลพov โ€“ ลฝilina, Brodno

Diaฤพnica D3 v smere na Poฤพsko je ฤalลกou prioritou, na รบsek Svrฤinovec – Skalitรฉ s dvomi tunelmi uลพ bola v priebehu roku 2012 vypรญsanรก verejnรก sรบลฅaลพ. Oฤakรกva sa, ลพe zaฤiatkom roku 2013 bude vypรญsanรก aj verejnรก sรบลฅaลพ na รบsek ลฝilina, Strรกลพov โ€“ ลฝilina, Brodno s tunelom Povaลพskรฝ Chlmec.

D4 Ivanka pri Dunaji โ€“ Bratislava, Zรกhorskรก Bystrica
Najdlhลกรญm pripravovanรฝm slovenskรฝm diaฤพniฤnรฝm tunelom je tunel Karpaty na nultom okruhu okolo hlavnรฉho mesta Bratislavy, tvorenom diaฤพnicou D4. Podฤพa spracovanรฝch technickรฝch ลกtรบdiรญ sa pre vรฝstavbu tunela uvaลพuje s vyuลพitรญm kontinuรกlnej metรณdy razenia. Momentรกlny stav prรญpravy stavby nie je veฤพmi optimistickรฝ. Vzhฤพadom na veฤพkรฝ odpor verejnosti najmรค voฤi situovaniu vyรบstenia tunela v blรญzkosti obce Mariรกnka, ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia odporuฤilo doplniลฅ podklady pre posudzovanie vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie a predloลพiลฅ doplnenรฝ zรกmer v rozsahu sprรกvy pre posudzovanie v procese EIA.

Projektovรก prรญprava prebiehala aj pre tunely s jednou tunelovou rรบrou v prevรกdzke (Branisko a Horelica). Vzhฤพadom na nรญzke intenzity dopravy vลกak nie je vรฝstavba druhรฝch rรบr uvedenรฝch tunelov v sรบฤasnosti povaลพovanรก za prioritu.

Okrem vรฝstavby diaฤพniฤnej siete prebieha v poslednom obdobรญ na Slovensku aj intenzรญvna prรญprava vรฝstavby rรฝchlostnรฝch komunikรกciรญ. Aj na tejto sieti je uvaลพovanรฉ s vรฝstavbou znaฤnรฉho poฤtu tunelov (tab. 4). Najviac tunelov (6) je navrhnutรฝch na severo-juลพnom prepojenรญ Ruลพomberku a Banskej Bystrice rรฝchlostnou komunikรกciou R1 prekonรกvajรบcou hrebeลˆ Nรญzkรฝch Tatier. Najdlhลกรญm tunelom v sieti rรฝchlostnรฝch komunikรกcii by mal byลฅ tunel Soroลกka s dฤบลพkou 4,65 km na rรฝchlostnej komunikรกcii R2.

Tab.4 Pripravovanรฉ cestnรฉ tunely na rรฝchlostnรฝch komunikรกciach

Literatรบra:
Frankovskรฝ, M., Dopravnรฉ tunely na รบzemรญ Slovenska, In Inลพinierske stavby, 2009, ฤ.3
Program pokraฤovania prรญpravy a vรฝstavby diaฤพnic a rรฝchlostnรฝch ciest na roky 2011 โ€“ 2014, www.telecom.gov.sk
Webovรฉ strรกnky Nรกrodnej diaฤพniฤnej spoloฤnosti a.s., www.ndsas.sk
Webovรฉ strรกnky Ministerstva ลพivotnรฉho prostredia SR, www.enviroportal.sk

Autori: Ing. Miloslav Frankovskรฝ, Ing. Jรกn Kuลกnรญr

Najฤรญtanejลกie