Piesok sa stáva vzácnym zdrojom. Niektoré krajiny hlásia jeho nedostatok

Piesok je po vode druhou najvyužívanejšou komoditou a zásadným materiálom v stavebníctve. Používa sa na výrobu betónu, malty a ďalších stavebných zmesí. Dopyt po piesku v posledných rokoch prudko vzrástol. Vedie to k jeho nedostatku a mnohým ekologickým, ekonomickým a logistickým výzvam.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Už niekoľko rokov sa hovorí o tom, že do desiatich rokov zavrú na území Českej republiky viac ako polovicu pieskovní, ktoré dnes fungujú. Tento odhad je z roka na rok menej optimistický, hoci ťažko povedať, či sa tak dal vôbec niekedy nazvať. Rok 2030, ktorý by mal byť v tejto súvislosti prelomový, sa neúprosne blíži. Nové pieskovne v Česku nevznikajú.

Kritickú situáciu spôsobili dlhé povoľovacie procesy pri otváraní nových ťažobných lokalít (trvajú aj viac ako desať rokov), odpor miestnych obyvateľov a ekologické obmedzenia. Okrem toho sa predlžuje vzdialenosť medzi miestami ťažby a odberateľmi, zvyšuje to náklady na dopravu aj ekologickú záťaž.

Budúca stabilita trhu s pieskom bude závisieť od efektívnejšej regulácie a rýchlejšieho povoľovania ťažby, prípadne od hľadania (a nájdenia) alternatívnych materiálov na stavebné využitie. Alebo od dovozu.

Problém už aj vo svete

Prečo o tom hovoríme práve teraz, keď sú tieto fakty známe už niekoľko rokov? Kľúčové je slovo „dovoz“. Piesok sa nemíňa len lokálne, predstavuje problém už aj vo svete. Najlepšie to vyjadril časopis Ekonom:

„V severovýchodnej Indii došlo k prestrelke medzi dvoma mafiánskymi skupinami, pri ktorej bolo zničených niekoľko strojov na zemné práce. V marci 2023 v inej časti Indie ďalší zločinci kvôli tomu istému materiálu zastrelili troch ľudí vrátane jedného policajného inšpektora. A v marci 2024 prišiel pri zásahu proti inej mafiánskej ilegálnej ťažiarskej skupine o život ďalší indický muž zákona. Vo všetkých týchto prípadoch spolu gangstri a policajti nebojovali o diamanty, zlato ani ropu: strieľali na seba pre piesok.“

Piesok, o ktorom je reč, však nie len ten vhodný pre stavebníctvo. Piesok má omnoho širšie využitie vrátane výroby mikročipov v mobiloch a notebookoch. Stavebníctvo má o to väčšiu smolu, že potrebuje veľmi špecifický piesok, vhodný na stavebné procesy. A zatiaľ čo Európska únia, ako sa spomína ďalej v texte, ťažbu piesku reguluje, v iných krajinách sveta to tak nie je. Vedie to k jeho nelegálnej ťažbe a predaju. To, samozrejme, ovplyvňuje trh s pieskom aj životné prostredie.

Prečo chýba piesok?

Dopyt po piesku neustále rastie, a to predovšetkým pre urbanizáciu a expanziu stavebného priemyslu. Rýchly rast miest, rozsiahle stavebné projekty a infraštruktúra si vyžadujú obrovské množstvá betónu, takže potreba piesku je stále väčšia. Prírodný piesok sa pritom primárne ťaží z riečnych korýt a v pobrežných oblastiach, jeho zdroje sa však práve pre neustálu ťažbu vyčerpávajú. Pri sedimentácii v riekach sa nestíhajú obnovovať prírodné zásoby. Vedie to k úbytku piesočných pláží a narušeniu ekosystémov.

Možno teda jednoznačne konštatovať, že potreba piesku v stavebníctve má značné ekologické dôsledky vrátane erózie pobrežia, ničenia riečnych ekosystémov a ohrozenia biodiverzity. Mnoho krajín (aj štáty Európskej únie) preto zaviedlo prísnu reguláciu alebo zákaz ťažby, aby ochránili svoje prírodné zdroje.

Navyše, nie každý piesok je vhodný na stavebné účely. Použiteľný je predovšetkým riečny piesok, ktorý má guľatozrnnú štruktúru – ideálnu do betónu. Na rozdiel od neho má púštny piesok, i keď je dostupný vo veľkom množstve, príliš jemné a hladké zrná, ktoré sa na stavebné a často ani na iné priemyselné účely nehodia.

Môžeme piesok dovážať?

V Európe existujú krajiny, ktoré majú stále dostatok prírodných zdrojov piesku a štrku, napríklad:

• Poľsko a Nemecko majú relatívne rozvinutú ťažbu stavebného piesku a ich zdroje sú pre stredoeurópske krajiny, ako je Česká republika, ľahko dostupné.
• Škandinávske štáty sú známe dostatkom prírodných minerálov a v niektorých oblastiach aj piesku, doprava k nám by však bola veľmi nákladná.

Alternatívou by, samozrejme, mohli byť krajiny mimo Európskej únie, otázkou by však opäť bola cena za dovoz. Napriek tomu je vhodné spomenúť aj tieto zdroje:

• Africké štáty – niektoré z nich majú veľké zásoby piesku a nechýba im ani ochota vyvážať; najväčší záujem prejavuje napríklad Egypt, ktorý má bohaté riečne sedimenty pozdĺž Nílu;
• Ázia a India disponujú veľkou zásobou piesku, ale export môžu obmedziť miestne regulácie a vysoké náklady na dopravu.

Netreba zabúdať ani možnosť využitia morského piesku, ktorý je dostupný vo veľkých množstvách. Pred použitím v stavebníctve je však nutné odsoliť ho, aby nedošlo k poškodeniu iných stavebných materiálov.

Je piesok jediným variantom?

Rastúci tlak na prírodné zdroje piesku motivuje stavebný priemysel hľadať vhodné alternatívy, ktoré by mohli pomôcť tento nedostatok odstrániť. Medzi sľubné riešenia sa radí napríklad recyklácia stavebného odpadu – starý betón možno rozdrviť na granulát. Ten slúži ako náhrada piesku v stavebných zmesiach. Tento prístup je nielen ekologický, ale navyše pomáha znižovať objem odpadu. Bohužiaľ, takýto betón má často nižšiu kvalitu a nemusí byť vhodný pre všetky stavebné projekty.

Umelý alebo aj „drvený piesok“ sa vyrába drvením hornín a kameňa na požadovanú zrnitosť. Kvalita umelého piesku je navyše ľahko kontrolovateľná a jeho výroba nie je závislá od prírodných zdrojov, ale môže byť energeticky náročná. Produkcia väčších množstiev môže mať dôsledky na životné prostredie. Napriek tomu sa tento typ piesku v stavebníctve používa stále častejšie.

Treba spomenúť aj priemyselný odpad, ako je troska z oceliarní alebo popolček z tepelných elektrární. Môžu tiež čiastočne nahradiť piesok v stavebných materiáloch. Toto riešenie by znížilo množstvo odpadu, pretože hlavne popolček je často dostupný vo veľkom množstve. Použitie týchto zdrojov by si, bohužiaľ, vyžadovalo špecifické technologické postupy, navyše vlastnosti odpadu nemusia vždy zodpovedať stavebným normám.

Tým sa, samozrejme výpočet možností nekončí, pretože na čo neexistuje jednoduchá a rýchla odpoveď, to rieši veda. Výskumy sa zameriavajú aj na biologické náhrady piesku. Môžu nimi byť napríklad huby alebo baktérie, ktoré môžu v pôde vytvoriť stavebné materiály. Táto technológia je, samozrejme, v počiatočných fázach vývoja a zatiaľ sa využíva len vo výskumných projektoch.

Preklad: Zuzana Kubalová