Podzemnรก vodnรก elektrรกreล vo ล vajฤiarsku
Vย kantรณne Wallis na hranici Francรบzska aย ล vajฤiarska, vย blรญzkosti vรฝznamnej turistickej oblasti Chamonix, sa vย roku 2008 zaฤali stavebnรฉ prรกce na vรฝstavbe podzemnej preฤerpรกvacej hydroelektrรกrne Nant de Drance. Elektrรกreล je budovanรก vย skalnom masรญve pod รบrovลou dvoch jestvujรบcich priehradnรฝch jazier Emosson aย Vieux Emosson. Vstupnรฝ portรกl do tohto systรฉmu sa nachรกdza vย nadmorskej vรฝลกke 1947 m n. m.
Plรกnovanรฝ vรฝkon hydroelektrรกrne Nant de Drance 600 MW sa poฤas realizรกcie zmenil aย zvรฝลกil na 900 MW. Bude ho zabezpeฤovaลฅ ลกesลฅ Francisovรฝch turbรญn, kaลพdรก sย vรฝkonom 150 MW. Elektrรกreล bude vyuลพรญvaลฅ vodu zย dvoch vodnรฝch nรกdrลพรญ, Vieux Emosson aย Emosson, medzi ktorรฝmi bude vย podzemรญ vybudovanรฝ systรฉm prรญstupovรฝch tunelov, ลกtรดlnรญ, ลกรกcht aย kaverien. Vลกetky podzemnรฉ objekty sรบ razenรฉ vrtno-trhavinovรฝm spรดsobom, iba prรญstupovรฝ tunel zย รบdolia (vย dฤบลพke 5,6ย km, sย priemerom 9,5ย m) je razenรฝ raziacim strojom (TBM) vย stรบpanรญ asi 11โฏ%. Zvรฝลกenie vรฝkonu zย pรดvodnรฝch 600 na 900 MW si vyลพiadalo aj zvรฝลกenie hrรกdze hornej nรกdrลพe oย 23 m.Kaverna podzemnej strojovne (dฤบลพka 195 m, ลกรญrka 32 m, vรฝลกka 52 m) sa vย sรบฤasnosti zaraฤuje medzi najvรคฤลกie kaverny svojho druhu vย Eurรณpe aย bude sa realizovaลฅ vย deviatich vรฝลกkovรฝch etapรกch. Sรบฤasลฅou podzemnรฝch objektov budรบ aj dve vertikรกlne ลกachty (kaลพdรก vย dฤบลพke 430 m aย sย priemerom 2,4 m) realizovanรฉ systรฉmom raise drilling sย nรกslednรฝm rozลกรญrenรญm priemeru na 8,2 m vrtno-trhavinovรฝm spรดsobom. Projekt sa realizuje vย nadmorskej vรฝลกke asi 2โฏ000โฏm n. m. vย horskom prostredรญ aย je mimoriadne nรกroฤnรฝ na logistiku aย organizรกciu prรกc. Prรกce na projekte sลฅaลพujรบ aj poveternostnรฉ podmienky (snehovรฉ zรกveje, lavรญny, silnรฝ mrรกz atฤ.). Projekt preฤerpรกvacej vodnej elektrรกrne je partnerskรฝm projektom spoloฤnostรญ, ktorรฉ zaloลพili zdruลพenie Nant de Drance (ลกvajฤiarska energetickรก spoloฤnosลฅ Alpiq AG 39โฏ%, ลกvajฤiarska ลพelezniฤnรก spoloฤnosลฅ SBB 36โฏ%, spoloฤnosลฅ IWB 15โฏ% aย energetickรก spoloฤnosลฅ FMV zย kantรณnu Wallis 10โฏ%). Elektrรกreล by mala dodรกvaลฅ elektrickรบ energiu od roku 2017.
Opis projektu:Rรกmcovรฉ podmienky projektu Nant de Drance
Projekt bude efektรญvne vyuลพรญvaลฅ vรฝลกkovรฝ rozdiel 350 m medzi dvoma existujรบcimi priehradnรฝmi jazerami aย krรกtku vzdialenosลฅ medzi nimi. Priehradnรฉ jazerรก sa nachรกdzajรบ na juhozรกpade ล vajฤiarska vย pohraniฤnej oblasti sย Francรบzskom vย horskom masรญve Aiguilles Rouges medzi mestami Martigny (ล vajฤiarsko) aย Chamonix (Francรบzsko).
Vodnรก elektrรกreล Emosson SA
Vรฝroba zelenej energie vย danom regiรณne prebieha uลพ od roku 1926. Vย rokoch 1952 aลพ 1955 bola ukonฤenรก vรฝstavba priehradnรฉho mรบru hornรฉho jazera Vieux-Emosson, ktorรฉho hladina pri maximรกlnom naplnenรญ dosahuje vรฝลกku 2โฏ205โฏmโฏn.โฏm. Po dohode medzi Francรบzskom aย ล vajฤiarskom sa vย rokoch 1967 aลพ 1975 vybudovala priehrada Emosson, ktorej maximรกlna hladina dosahuje nadmorskรบ vรฝลกku 1โฏ930โฏmโฏn.โฏm. Vybudovanรญm novej priehrady Emosson doลกlo kย zatopeniu starej priehrady Barberine aย zvรฝลกeniu objemu zadrลพiavanej vody na 210 mil. m3. Vย sรบฤasnosti sa voda zย nรกdrลพรญ Vieux-Emosson aย Emosson vyuลพรญva dvakrรกt. Cez privรกdzaยญฤe je vedenรก do elektrรกrne Vallorcine (Francรบzsko) vย nadmorskej vรฝลกke 1โฏ125โฏmโฏn.โฏm. a nรกsledne je zย tejto elektrรกrne ฤalลกรญm potrubรญm vedenรก do centrรกly La Bรขtiaz vย meste Martigny (ล vajฤiarsko) vย nadmorskej vรฝลกke 462 m n. m.
Vznik projektu Nant de Drance
Zaฤiatkom roka 2000 dostala spoloฤnosลฅ AF-Consult Switzerland AG zadanie na vypracovanie ลกtรบdie realizovateฤพnosti. Vย auguste 2008 bolo udelenรฉ stavebnรฉ povolenie na vรฝstavbu preฤerpรกvacej vodnej elektrรกrne na plรกnovanรฝ vรฝkon 600 MW. Vย roku 2009 zdruลพenie Nant de Drance AG svoj รบmysel prehodnotilo aย rozhodlo sa vรฝkon elektrรกrne zvรฝลกiลฅ na 900 MW. Po dlhรฝch rokovaniach sa podarilo vย roku 2010 schvรกliลฅ zvรฝลกenie kapacity na 900 MW (zmenenรฝ projekt Nant de Drance+), ฤo si vลกak okrem inรฉho vyลพiadalo aj zvรฝลกenie priehradnรฉho mรบru hornej nรกdrลพe oย 23 m. Celkovรฉ nรกklady sa odhadujรบ na 1,8 miliardy CHF.
Najrozsiahlejลกia ฤasลฅ stavebnรฝch prรกc bola odovzdanรก zdruลพeniu GMI Marti-Implenia.
Geolรณgia
Najvรคฤลกia ฤasลฅ projektu sa nachรกdza vย horskom masรญve Aiguilles Rouges tvorenom prevaลพne granitom, ortorulami aย metamorfovanรฝm kremencom. Celkovo je horskรฝ masรญv charakterizovanรฝ dobrรฝmi aย aลพ veฤพmi dobrรฝmi vlastnosลฅami.
Projekt Nant de Drance+ (900 MW): Hlavnรฉ objekty projektu
Hlavnรฝmi objektmi podzemnej elektrรกrne Nant de Drance sรบ okrem kaverny aj strojovne aย privรกdzaฤe vody dimenzovanรฉ na prietok 180โฏm3/s. Elektrรกreล bude zostavenรก zย tรฝchto objektov:
- hornรฉ existujรบce akumulaฤnรฉ jazero Vieux-Emosson, ktorรฉho priehradnรฝ mรบr bude zvรฝลกenรฝ oย 23 m:
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย gravitaฤnรก priehrada sย vรฝลกkou h = 65 m (po zvรฝลกenรญ),
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย kapacita nรกdrลพe po zvรฝลกenรญ priehradnรฉho mรบru sa zdvojnรกsobรญ zย pรดvodnรฝch 13,8 mil. m3 na objem 24,6 mil. m3,
- systรฉm privรกdzaฤov vody na hornom toku elektrรกrne sย prietokom 180 m3/s:
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dva vtokovรฉ, respektรญve dva vรฝtokovรฉ objekty sย prierezom 16 ร 11 m,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dva tlakovรฉ privรกdzaฤe vody sย dฤบลพkou l = 278 m, vย pozdฤบลพnom spรกde โ9,5ย %, sย priemerom 7,7 m,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dve vertikรกlne ลกachty sย vรฝลกkou h = 442ย m aย vnรบtornรฝm priemerom 7,0 m,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dva kusy pancierovรฝch rรบr vย oblasti pรคty vertikรกlnych ลกรกcht, l = 55 m, priemer 5,5ย m, pozdฤบลพny sklon โ2,0 %,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dva kusy pancierovรฝch rozpletov na tri turbรญny, l = 30 m, priemer 3,2 m,
- kaverna strojovne (dฤบลพka 195 m, ลกรญrka 32 m, vรฝลกka 52 m):
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย kubatรบra vรฝlomu Vย = 238 000 m3,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย ลกesลฅ Francisovรฝch turbรญn po 150 MW,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย 2ร 6-guฤพovรฝ uzรกver nad aย pod turbรญnami,
- privรกdzaฤe vody na spodnom toku podzemnej elektrรกrne:
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dve pancierovรฉ redukcie zย troch turbรญn, l = 45 m, priemer 3,7 m,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dve pancierovรฉ rรบry, l = 30 m, priemer 5,5 m,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dve vรฝtokovรฉ tlakovรฉ ลกtรดlne, l = 1 170 m, priemer 7,7 m, vย pozdฤบลพnom stรบpanรญ 9,5ย aลพ 12,5 %,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย dva vรฝtokovรฉ, respektรญve dva vtokovรฉ objekty, prieฤny rez 25 ร 11 m,
- spodnรก existujรบca akumulaฤnรก nรกdrลพ Emosson:
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย klenbovรก priehrada, h = 180 m,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย uลพitoฤnรฝ obsah nรกdrลพe, 210 mil. m3.
Vedฤพajลกie objekty projektu, logistickรฉ objekty
Na zhotovenie hlavnรฝch objektov podzemnej elektrรกrne sa zย dรดvodu logistiky aย dodrลพania termรญnu vรฝstavby naprojektovali aย vyrazili tri prรญstupovรฉ ลกtรดlne:
- hlavnรฝ prรญstupovรฝ tunel (ZTH) ku kaverne strojovne zย hlavnรฉho รบdolia, zย dedinky Chรขtelard vย celkovej dฤบลพke l = 5โฏ600 m, razenรฝ metรณdou TBM, priemer 9,45 m,
- dva prรญstupovรฉ tunely (ZTE aย ZTVE) zo zรกpadnรฉho prรญstupu (portรกlu) do systรฉmu ลกtรดlnรญ aย kaverien:
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย tunel ZTE sย dฤบลพkou l = 2 150 m, na svojom konci รบsti do hlavnรฉho prรญstupovรฉho tunela ZTH,
ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย ย โขย ย ย tunel ZTVE sย celkovou dฤบลพkou l = 1ย 730ย m, na ktorรฝ sa napรกja tunel ZSVE dlhรฝ 388ย m sย รบstรญm pod pรคtou hrรกdze hornej nรกdrลพe, slรบลพi ako prรญstupovรฝ aย logistickรฝ tunel kย hornรฉmu jazeru Vieux-Emosson.
ฤalลกรญmi logistickรฝmi objektmi projektu sรบ:
- trafokaverna: dฤบลพka 146 m, ลกรญrka 18 m, vรฝลกka 15 m,
- trvalรก depรณnia vyrรบbanรฉho materiรกlu pri zรกpadnom portรกli (zรกpadnรฝ prรญstup) sย objemom 1โฏ600โฏ000 m3,
- doฤasnรก depรณnia vyrรบbanรฉho materiรกlu, ktorรฝ sa bude neskรดr drviลฅ aย pouลพije sa ako prรญmes pri vรฝrobe betรณnov hlavne pri zvyลกovanรญ hrรกdze hornรฉho jazera Vieux Emosson sย celkovรฝm objemom Vย = 38 300 m3.
Realizรกcia prรกc
Portรกl hlavnรฉho prรญstupovรฉho tunela vย Le Chรขtelard
Portรกl vย Le Chรขtelard bol vybudovanรฝ na jar aย vย lete 2009. Klรกdol vysokรฉ nรกroky na projektantov aj realizรกtorov, keฤลพe kalota tunela musela prechรกdzaลฅ len vo vzdialenosti 3ย m pod ลพelezniฤnou traลฅou Martigny โ Chamonix bez vรฝluky ลพelezniฤnej dopravy. Stavebnรฉ podloลพie sa skladรก zo svahovej sutiny, ktorรก od zaฤiatku prรกc nebola dostatoฤne preskรบmanรก. Mocnosลฅ nespevnenej horniny sa na zรกklade deลกtruktรญvneho vrtu odhadla na 25 aลพ 30 m. Zaistenie portรกlovรฉho รบseku pozostรกva zo ลพelezobetรณnovรฉho trรกmu ukotvenรฉho bezprostredne pod koฤพajami trate troma radmi masรญvnych betรณnovรฝch platnรญ aย predpรคtรฝmi 25 aลพ 35 m dlhรฝmi kotvami. Medzi predpรคtรฝmi kotvami sa nespevnenรก hornina stabilizovala eลกte 9 m dlhรฝmi pasรญvnymi kotvami. Hlavnรฝ prvok zaistenia vรฝrubu vย portรกlovej oblasti bol rรบrovรฝ dรกลพdnik dlhรฝ 18 m opretรฝ vย prednej ฤasti oย oceฤพovรฉ oblรบky HEB 200, kotvenรฉ do skaly. Nรกsledne sa vย pieskovcoch aย bridliciach konvenฤnรฝm spรดsobom vyrazil 110 m dlhรฝ ลกtartovacรญ tunel na nasadenie TBM stroja. Poloha ลพelezniฤnรฝch koฤพajรญ sa pritom denne kontrolovala pozorovacรญmi meraniami. Kontrolnรฉ kotvy, ako aj vertikรกlne inklinometre sย automatickรฝm prenosom dรกt umoลพลovali nepretrลพitรบ ลพelezniฤnรบ prevรกdzku. Nameranรฉ sadnutie koฤพajรญ 35 mm si vyลพiadalo รบpravu iba ich jednorazovรฝm podsypanรญm.
Hlavnรฝ prรญstupovรฝ tunel
Nasadenie tunelovรฉho vrtnรฉho stroja (TBM) na raziace prรกce bol jeden zย variantov realizรกtora. Dรดvodom bol vyลกลกรญ vรฝkon pri razenรญ aย moลพnosลฅ prejsลฅ poruchovรฉ zรณny bez otrasov spรดsobovanรฝch konvenฤnรฝmi metรณdami, ako aj nasadenie pรกsovรฉho dopravnรญka slรบลพiaceho aj vย budรบcnosti na vรฝvoz rรบbaniny zย ฤalลกรญch kaverien aย ลกtรดlnรญ budovanรฝch konvenฤne, ฤalej to bolo menej praลกnรฉ prostredie, teda lepลกie pracovnรฉ podmienky pre pracovnรญkov.
Razenie TBM mรก priemyselnรฝ charakter sย usporiadanรฝmi pracovnรฝmi miestami aย pevne zabudovanรฝmi bezpeฤnostnรฝmi zariadeniami, prรญvodom vzduchu, odsรกvanรญm prachu aย zneฤistenรฉho vzduchu aย ich odvรกdzanรญm za prรญves TBM do voฤพnรฉho priestoru vyrazenรฉho tunela. Najdรดleลพitejลกie parametre aย vรฝbava tohto stroja sรบ:
- otvorenรฝ stroj TBM do tvrdรฝch hornรญn,
- dodรกvateฤพ Herrenknecht (prevzatie aย รบprava Marti Technik),
- priemer vrtu 9,45 m,
- vrtnรก hlava je vybavenรก 55 kusmi jednoduchรฝch valivรฝch dlรกt sย priemerom 43 mm, aย rozpรคtรญm 9 cm, posuvnรก sila 18 000 kN,
- pohon vrtnej hlavy: 10 ร 350 kW sย regulรกciou otรกฤok,
- otรกฤky vrtnej hlavy: 0 aลพ 6 RpM,
- transport rรบbaniny pomocou pรกsovรฉho dopravnรญka,
- celkovรก dฤบลพka TBM sย prรญvesom je 142 m,
- celkovรก hmotnosลฅ stroja je 1โฏ450 t.
Montรกลพ TBM stroja sa zaฤala vย auguste 2009 zostavenรญm prรญvesu na koฤพajach. Samotnรก montรกลพ TBM prebiehala od polovice oktรณbra do konca novembra. Stroj zaฤal razenie hlavnรฉho prรญstupovรฉho tunela vย januรกri 2010 aย ukonฤil ho 22. augusta 2012 vย strojovej kaverne KMA. Vรฝkony razenia boli vย rรดznych geologickรฝch zรณnach rozdielne. Vย granitoch sa dosiahol priemernรฝ vรฝkon 15 m/deล, vย rule 20 m/deล, vย metamorfovanรฝch kvarcitoch sa dosiahlo dokonca 25 aลพ 35 m/deล. Zย tohto dรดvodu sa vย oktรณbri 2011 dosiahol ลกpiฤkovรฝ vรฝkon 727ย m. Prieskumnรฝmi vrtmi sa pred hlavou TBM indikovali veฤพmi zhorลกenรฉ horninovรฉ pomery. Na zรกklade tรฝchto novรฝch poznatkov sa rozhodlo spevลovaลฅ horninu injektรกลพou. Tรก sa vykonรกvala so zvรฝลกenรฝm poฤtom vrtov. Spravidla sa vลtalo 60 vrtov na kaลพdรฝ dรกลพdnik. Na injektรกลพ sa pouลพรญvali mikrocementy. Tieto skutoฤnosti viedli kย podstatnรฉmu spomaleniu raziacich prรกc stroja TBM, ฤo si vyลพiadalo vย roku 2011 pre hroziace lavรญny zimnรฉ preruลกenie prรกc na ลกtรดlลach aย kavernรกch budovanรฝch konvenฤne zo zรกpadnรฉho portรกlu, ku ktorรฝm bol prรญstup len po vonkajลกรญch komunikรกciรกch cez zimu zasypanรฝch lavรญnami.
Pรดvodne sa plรกnovalo vyvรกลพaลฅ vyrรบbanรฝ materiรกl uลพ hotovรฝm hlavnรฝm prรญstupovรฝm tunelom ZTH cez drviฤ aย pรกsovรฝ dopravnรญk. Spomalenie prรกc vย tuneli ZTH viedlo aj kย nutnosti nรกjsลฅ aย vytvoriลฅ alternatรญvnu depรณniu vรฝrubovรฉho materiรกlu. Hlavnรฝ prรญstupovรฝ tunel ZTH sa podarilo ukonฤiลฅ 22. augusta 2012. Prerรกลพka sย konvenฤne razenรฝm systรฉmom ลกtรดlnรญ sa uskutoฤnila nรกsledne 6. septembra, takลพe sa vytvorili predpoklady na kontinuรกlny priebeh stavebnรฝch prรกc, neobmedzovanรฝ ฤalej zimnรฝmi poveternostnรฝmi vplyvmi. Na trase ZTH tunela sa asi 250โฏm od jeho konca konvenฤnรฝm spรดsobom vyrazila kaverna KBA, vย ktorej sa najskรดr demontoval raziaci stroj TBM. Momentรกlne sa do kaverny montuje technolรณgia betonรกrky. Zย toho plynie aj nรกzov kaverny, skratka KBA โ zย nemeckรฉho KaverneโBetonanlage. Produkcia betรณnovรฝch zmesรญ by sa mala zaฤaลฅ od oktรณbra 2013.
Vtokovo-vรฝtokovรฉ objekty
Pรดvodne sa predpokladalo, ลพe priehrada Emosson bude celรบ sezรณnu 2011 vypustenรก aย bude moลพnรฉ vyraziลฅ prvรฉ metre tlakovรฝch ลกtรดlnรญ aย vybudovaลฅ pred nimi ลพelezobetรณnovรฉ vtokovo-vรฝtokovรฉ objekty. Znamenalo by to vลกak vรฝpadok produkcie elektrickej energie jestvujรบcich elektrรกrnรญ. Priehrada sa napรบลกลฅa od aprรญla do septembra vodou zย topiaceho sa snehu aย zo zrรกลพok. Keby zostala vย tomto obdobรญ vypustenรก, nebola by moลพnรก dรดleลพitรก produkcia elektrickej energie vย zimnรฝch mesiacoch. Preto sa na strane investorov zrodila myลกlienka rozloลพiลฅ vรฝstavbu tรฝchto objektov na viac rokov aย obmedziลฅ ju na krรกtke intervaly od zaฤiatku marca do konca mรกja, aby sa stihla priehrada od jรบna eลกte naplniลฅ aย nedoลกlo kย ลพiadnym vรฝpadkom produkcie elektrickej energie. Tรกto zmena vย priebehu vรฝstavby mala zรกvaลพnรฝ dosah na celรบ organizรกciu prรกc.
Realizรกcia raziacich aย betonรกrskych prรกc vtokovo-vรฝtokovรฝch objektov si vyลพiadala viacnรกsobnรฉ zriadenie aย zruลกenie staveniska zย dรดvodu opรคtovnรฉho zaplavovania.
Na jar roku 2009 sa vykonal prieskum podloลพia na optimalizรกciu polohy vtokovo-vรฝtokovรฝch objektov, vย roku 2010 sa vystavala stavebnรก prรญstupovรก cesta aย stavebnรก ploลกina na vรฝkon ฤalลกรญch stavebnรฝch prรกc vย priehrade Emosson vrรกtane predzรกrezu na vtokovo-vรฝtokovรฉ objekty. Na jar roku 2011 sa zaฤalo konvenฤnรฉ razenie prvรฝch 50 m oboch tlakovรฝch ลกtรดlnรญ aย betonรกลพ zรกkladu vtokovo-vรฝtokovรฝch objektov. Vย lete toho istรฉho roku sa zhotovil prvรฝ ลพelezobetรณnovรฝ vtokovo-vรฝtokovรฝ objekt na vyลกลกie poloลพenej ploลกine. Tรกto ploลกina sa nachรกdza vo vรฝลกke 1917 m n. m. aย je zaplavovanรก aลพ pri dosiahnutรญ maximรกlnej hlaยญdiny priehrady. Zostรกval teda dostatok ฤasu na debniace, armovacie aย betonรกrske prรกce. Rรกmovรฝ objekt mรก pรดdorysnรฉ rozmery 22 ร 25 m aย vรฝลกku asi 11 m, ฤo zodpovedรก objemu 6 000 mยณ. Koncom septembra 2011 dosiahla hladina priehrady dostatoฤnรบ vรฝลกku aย celรฝ objekt bol pomocou vzduchovรฉho vanยญkรบลกa aย plรกvajรบceho pontรณnu preplavenรฝ po jaยญzere na miesto jeho uloลพenia. Na jar roku 2012 sa vybetรณnovalo vnรบtornรฉ ostenie klenby aย dna tlakovej ลกtรดlne aย prechodovรฝ รบsek medzi รบstรญm ลกtรดlne aย tรฝmto rรกmovรฝm vtokovo-vรฝtokovรฝm objektom. Podobnรฝm postupom sa vย tomto roku postavil aย prepravil aj druhรฝ objekt.
Prรญstupovรฉ tunely od Emossonu
Raziace prรกce prรญstupovรฝch tunelov sa zaฤali vย polovici augusta roku 2009. Kaverna rozvetvenia tunelov sย nadloลพรญm len 15ย m bola vytvorenรก bez vรคฤลกรญch ลฅaลพkostรญ, razenie oboch ลกtรดlnรญ ZTE aย ZTVE tak mohlo pokraฤovaลฅ do konca novembra 2009. Vย roku 2010 bolo moลพnรฉ pracovaลฅ od zaฤiatku aprรญla do konca novembra, priฤom sa vyrazilo 1โฏ558โฏm stรบpajรบcej ลกtรดlne ZTVE aย 1โฏ342โฏm klesajรบcej ZTE. Vย roku 2011 sa obe prรญstupovรฉ ลกtรดlne dokonฤili. Zย klesajรบcej ลกtรดlne ZTE sa vyrazil vย roku 2011 tunel BDSO-2 aย kaverna BKOW neฤaleko รบstia dvoch vertikรกlnych ลกรกcht, prรญstupovรฉ tunely kย strojovej kaverne ZSK aย BKMA aย kalota strojovej kaverny KMA. Vย hornรฝch priestoroch sa pokraฤovalo razenรญm prรญstupovej ลกtรดlne kย pรคte hornej hrรกdze Vieux Emosson ZSVE, ktorej prerรกลพka dลa 5.ย jรบla 2011 bola prvรฝm veฤพkรฝm mรญฤพnikom stavby vย jej ฤasovom harmonograme. Tรกto ลกtรดlลa sa vyuลพรญva na materiรกlovรบ logistiku betonรกrne, postavenej na navรฝลกenie priehradnรฉho mรบru hornej nรกdrลพe oย 23ย m.
Kaverny KDSV aย KSO
Vรฝrub tรฝchto kaverien sa ฤlenil na kalotu aย dve รบrovne lavice, priฤom primรกrne zaistenie vรฝrubu sa vykonalo striekanรฝm betรณnom aย kotvami typu Swellex. Nรกsledne sa zabudovรกvali ฤalลกie vrstvy striekanรฉho betรณnu vystuลพenรฉ oceฤพovรฝmi sieลฅami aย na zรกver sa vรฝrub definitรญvne zaistil 6-metrovรฝmi aย 8-metrovรฝmi maltovanรฝmi kotvami. Kaverny KDSV 123 aย KDSV 456 budรบ slรบลพiลฅ ako ลกtartovacie kaverny na razenie dvoch asi 440 m dlhรฝch vertikรกlnych ลกรกcht. Zย kaลพdej kaverny sa bude realizovaลฅ jedna vertikรกlna ลกachta. Systรฉmom raise drilling sย priemerom korunky 381 mm sa najskรดr vyvลta pilotnรฝ vrt aลพ na dno ลกachty. Spรคtne, smerom zdola nahor, sa vrt rozลกรญri korunkou sย priemerom 2โฏ440โฏmm. Nรกsledne sa vertikรกlne ลกachty vrtno-trhacรญmi prรกcami rozลกรญria na vonkajลกรญ priemer 8,2 m. Maximรกlna dฤบลพka zรกberu pri rozลกirovanรญ by mala dosiahnuลฅ 2,5 m. Smer razenia bude zhora nadol. Prรกce na vertikรกlnych ลกachtรกch sa zaฤali vย jรบni 2012. Momentรกlne sa vลta pilotnรฝ vrt vย ลกachte DSV 456. Vย ลกachte DSV 123 prebieha betonรกลพ definitรญvneho ostenia. Betรณnuje sa nepretrลพite sย posuvnรฝm debnenรญm.
Strojovรก kaverna KMA
Razenie strojovej kaverny kladie vzhฤพadom na jej odฤพahlosลฅ od portรกlov vysokรฉ nรกroky na plรกnovanie, logistiku aย bezpeฤnosลฅ. Plรกnuje sa vyraziลฅ ju vย deviatich etapรกch od kaloty smerom dolu (vย deviatich vรฝลกkovรฝch รบrovniach). Celkovรก dฤบลพka kaverny bude 195 m, vรฝลกka 52ย m, ลกรญrka 32 m. Profil kaloty bol ฤlenenรฝ na tri ฤasti. Strednรบ ฤasลฅ, takzvanรบ pilรณtnu ลกtรดlลu, sย plochou vรฝrubu 83 m2 aย boฤnรฉ rozลกรญrenia sย plochou vรฝrubu 44 m2, ktorรฉ sa razili sย rozstupom do maximรกlne 25 m medzi sebou. Primรกrne zaistenie kaloty pozostรกva zย 20ย cm hrubej vrstvy striekanรฉho betรณnu vystuลพenรฉho jednou vrstvou oceฤพovรฝch vรฝstuลพnรฝch sietรญ sย maltovanรฝmi kotvami sย priemerom 32 mm aย dฤบลพkou 6 m vย rastri 1,5 ร 1,5ย m. Sekundรกrne ostenie hornej klenby kaverny tvoria ลพelezobetรณnovรฉ rebrรก uloลพenรฉ na ลพelezobetรณnovรฝch รบloลพnรฝch prahoch slรบลพiacich zรกroveล ako opora doฤasnej stavebnej ลพeriavovej drรกhy. Tieto รบloลพnรฉ prahy sรบ ukotvenรฉ 20 m dlhรฝmi predpรคtรฝmi kotvami oย stenu horniny vย รบrovni prvej lavice kaverny. Momentรกlne prebiehajรบ raziace prรกce vย piatej vรฝลกkovej etape kaverny KMA. Raziace prรกce vย strojovej kaverne KMA by mali byลฅ ukonฤenรฉ vย aprรญli roku 2014. Od 1. 5. 2014 by sa malo zaฤaลฅ sย montรกลพou technolรณgie.
Logistika
Vzhฤพadom na komplexnosลฅ stavby zohrรกva logistika kฤพรบฤovรบ รบlohu. Podzemnรก betonรกreล sย dvoma mieลกacรญmi jednotkami umiestnenรก vย kaverne KBA je potrebnรก na kontinuรกlne dodรกvky striekanรฉho betรณnu na zaisลฅovanie vรฝrubu razenรฝch priestorov aย tieลพ na betonรกลพe konลกtrukciรญ ostenรญ. Keฤลพe na raziace, ako aj betonรกrske prรกce je potrebnรฉ veฤพkรฉ mnoลพstvo betรณnu, predstavuje podzemnรก betonรกreล kฤพรบฤovรฉ zariadenie stavby. Na zรกsobovanie tejto betonรกrne sa vyuลพije pรกsovรฝ dopravnรญk hlavnรฉho prรญstupovรฉho tunela ZTH, aby sa redukoval poฤet nรกkladnรฝch รกut vย tuneli. Plรกnovanรก kapacita dopravnรญka je 3โฏ000โฏt kameniva denne. Kamenivo bude uskladnenรฉ vย silรกch pri centrรกlnej podzemnej betonรกrni. Okrem kameniva sa musia zo Chรขtelardu cez hlavnรฝ prรญstupovรฝ tunel ZTH transportovaลฅ kย centrรกlnej podzemnej betonรกrni aj cement, popolฤek, prรญsady, prรญmesy aย oceฤพovรฉ vlรกkna do striekanรฝch betรณnov. Betรณn sa bude vyrรกbaลฅ vย dvoch oddelenรฝch mieลกacรญch jednotkรกch. Od betonรกrne sa bude ฤalej transportovaลฅ domieลกavaฤmi betรณnu. Popri zรกsobovanรญ betonรกrne musรญ byลฅ rovnako zabezpeฤenรฝ odvoz vรฝrubovรฉho materiรกlu. Pรกsovรฝ dopravnรญk sa bude preto vyuลพรญvaลฅ striedavo na vรฝvoz vyrรบbanรฉho materiรกlu zย razenia, ktorรฝ je preddrvenรฝ vย drviฤi, ako aj na navรกลพanie kameniva pre betonรกrku. Na organizรกciu logistiky je zriadenรก centrรกla sย pracovnรญkmi, ktorรญ sรบ detailne oboznรกmenรญ sย celou stavbou aย rozhodujรบ, ktorรฉ stavenisko dostane potrebnรฉ druhy betรณnov aย stavebnรฉho materiรกlu. Centrรกla je zodpovednรก aj za vstup do tunela aย rozhoduje, kto, kam aย kedy mรดลพe รญsลฅ.
Zvyลกovanie priehradnรฉho mรบru Vieux-Emosson sa bude realizovaลฅ poฤas letnรฝch mesiacov roku 2013 aย 2014. Celkovรก kubatรบra betรณnov potrebnรฝch na zvรฝลกenie priehradnรฉho mรบru oย uลพ spomรญnanรฝch 23โฏm predstavuje mnoลพstvo asi 62โฏ000ย m3. Na tento รบฤel sa vybudovalo aj zariadenie staveniska, ktorรฉho ฤasลฅou je ฤalลกia betonรกrka. Zรกsobovanie tejto betonรกrky vลกetkรฝmi potrebnรฝmi prรญsadami na vรฝrobu betรณnou takisto podlieha oddeleniu logistiky. Zรกsobovanie sa zabezpeฤuje cez spomรญnanรฉ tri hlavnรฉ logistickรฉ ลกtolne (ZTH, ZTE aย ZTVE), nรกkladnรฝmi automobilmi.
Zรกver
Projekt Nant de Drance je jednรฝm zย prvรฝch projektov vย zaฤatej epoche vรฝstavby veฤพkรฝch alpskรฝch vodnรฝch preฤerpรกvacรญch elektrรกrnรญ, ktorรฉ sรบ budรบcnosลฅou vย produkcii elektrickej energie, aย spolu sย rozvรญjajรบcimi sa technolรณgiami vyuลพรญvajรบcimi ฤalลกie obnoviteฤพnรฉ energetickรฉ zdroje ukazuje smerovanie ลกvajฤiarskej energetickej politiky.
TEXT: Ing. Martin Magdolen
FOTO: TuCon
Martin Magdolen je manaลพรฉrom stavby vย spoloฤnosti TuCon, a. s., ลฝilina.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Inลพinierske Stavby/Inลพenรฝrskรฉ stavby