Povodne alebo Kto z koho

Záplavy, potopy, povodne. Na Slovensku najčastejšia prírodná katastrofa. Iste, môžeme byť radi, že nemáme hurikány, netrápia nás zemetrasenia a sopky… No voda nie je o nič menej nebezpečná ako všetky ostatné prírodné živly. Tento rok potrápila najmä východné Slovensko, utrpelo však v podstate celé územie. Kým reakcia záchranných zložiek na vzniknutú situáciu bola hodnotená prevažne pozitívne, neutíchajúcu diskusiu vyvolávajú rôzniace sa názory na prevenciu. Otázky regulácie vodných tokov, zadržiavania vody v krajine a nevyspytateľnosti počasia rozdeľujú odborníkov aj verejnosť nie na dva, ba ani tri, ale hneď na niekoľko táborov.

Dobrý sluha, zlý pán
„S vodou treba komunikovať. Má sklony z času na čas ukázať, aká je silná, aké má možnosti. Musíme ju preto usmerňovať. Niekedy sa vzpiera, inokedy nie,“ povedal na úvod tlačovej konferencie inžinier Marián Hvizdoš, generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby. Tlačová konferencia sa konala na lodi Ondava plaviacej sa do Gabčíkova. Názov lode možno chápať metaforicky – práve na rieke Ondava sa počas májových záplav pretrhla hrádza. Marián Hvizdoš v úvode tlačovej konferencie zdôraznil, že jej cieľom je otvoriť diskusiu s verejnosťou prostredníctvom médií, „pretože sme si vedomí, že sme možno tento druh komunikácie v minulosti zanedbávali“.

V prvej časti konferencie Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba prezentovali stav ochrany povodia Dunaja a v druhej sa otvorili aj otázky tohtoročných povodní na Slovensku, ich príčin a následkov.

Čo sa vlastne stalo
O bezprostrednej príčine májových povodní – teda o zrážkach – sa už v médiách popísalo veľa. Ich unikátnosť potvrdila aj hydrologička Oľga Majerčáková zo SHMÚ. S mapou zrážok na Slovensku za máj v ruke skonštatovala, že v histórii meraní zrážok bol tohtoročný máj unikátom a rekordmanom. „V niektorých oblastiach boli mesačné úhrny zrážok nad 400 percent, v priemere na Slovensku predstavovali zvýšenie o viac ako 300 percent,“ skonštatovala a dodala, že žiaden priestor na takéto množstvo vody nie je pripravený a nepomohli by mu ani úpravy v krajine alebo akékoľvek vodohospodárske stavby. Situácia bola podľa nej o to horšia, že celé územie bolo nasýtené vodou už dávno pred tým. Hlavné toky, ktoré obvykle absorbujú prítoky, to nespravili. Boli tiež preplnené a tlak v ich hlavných korytách ďalšiu vodu vpúšťal len pomaly.

O unikátnosti záplav polemizuje kolegyňa hydrologička Pavla Pekárová. Tá v rozhovore pre denník Pravda z 27. júna uviedla, že „v júni 1926 sa vyskytol porovnateľný extrém. Ale či tohtoročný máj neprekonal niektorý máj pred rokom 1880, o tom nevieme nič. S určitosťou vieme, že povodne boli kedysi ešte ničivejšie“.

Problémový východ
Doktorka Majerčáková tiež poukázala na problémy, s ktorými sa z hydrologického hľadiska východné Slovensko stretáva počas zvýšeného množstva zrážok. Prvým je prudký sklon, keďže východ krajiny má najnižšiu nadmorskú výšku. Voda z vrchov preto stečie a zostáva na nížine. „Druhým nepriaznivým faktorom je flyš,“ konštatovala. Flyš je sediment zložený najmä z pieskovca a ílovca. Jeho zásadnou vlastnosťou je, že ľahko podlieha vodnej erózii a svahovým zosunom, takže stekajúca voda ho sťahuje so sebou. Treťou komplikáciou je štruktúra riečnej siete na východe, ktorá je rozvetvená do podoby vejárov a v konečnom dôsledku spôsobuje, že v jednom bode sa stretávajú vody z veľkého množstva prítokov. „Nikde na Slovensku nemáme takto štruktúrovanú riečnu sieť,“ vysvetľuje hydrologička.

Uvedené komplikácie v kombinácii s nadmerným množstvom zrážok sú pomerne jednoznačnou odpoveďou na dôvody, pre ktoré sa povodniam na tomto území nedalo zabrániť. Do hry tu však vstupuje aj ľudský faktor a jeho schopnosť zabrániť podobnej situácii na rôznych úrovniach.

Regulovať či neregulovať?
Doktorka Majerčáková svoju prezentáciu ukončila slovami o tom, že tieto podmienky sa musíme naučiť rešpektovať. Napriek tomu však zjavne existuje viacero úrovní, na ktorých majú ľudia možnosť povodne ovplyvniť. V prvom rade sa, samozrejme, natíska ochrana životného prostredia, ktorá by mohla zamedziť globálnemu otepľovaniu. Keďže táto otázka je však aj vo vedeckých kruhoch nejasná, nebudeme sa jej obšírne venovať. Stačí možno skonštatovať, že ochraňovať životné prostredie stojí za to aj bez hrozby otepľovania.

Ďalšiu úroveň predstavuje pohľad na reguláciu vodných tokov. Slovenský vodohospodársky podnik a Vodohospodárska výstavba sú predstaviteľmi tohto prúdu. Na Slovensku existuje viac ako 350 vodohospodárskych, hydroenergetických a inžinierskych stavieb, ktoré sú pod správou týchto dvoch organizácií. Vodohospodári tvrdia, že regulácia je cestou k úspechu a sťažujú sa najmä na nedostatok finančných prostriedkov, ktorý im znemožňuje dostať pod kontrolu všetky problémové vodné toky.

Ich odporcovia, medzi inými napríklad Michal Kravčík, predseda organizácie Ľudia a voda, tvrdia, že regulácia tokov zhoršuje situáciu na ich povodí. Presviedčajú, že riešením je zadržiavanie vody v krajine, no najmä volajú po komplexnom riešení protipovodňovej prevencie.

„Prečo nebol problém na Váhu? Sú tam nádrže. Orava. Liptovská Mara. Majú kapacitu aj na topiaci sa sneh. Na východe to chýba. Keby tam bol Tichý potok, rieši zásobovanie vodou aj protipovodňovú ochranu,“ hovorí Marián Supek, technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku. Marián Hvizdoš, generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, dodáva: „Chceme presvedčiť verejnosť, že všetko, čo robíme, robíme pre ľudí. Už dávno to nie sú žiadne betonárske hry, ale je to aktívna práca s priestorom. Nič z toho, čo robíme, nerobíme samoúčelne.“ Dodáva tiež, že vodohospodári sú otvorení diskusii aj o udržiavaní vody v krajine, len potrebujú dôkazy o tom, že tento spôsob funguje lepšie ako ten ich. A tie zatiaľ podľa jeho slov nemajú.

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Spravuje vodné toky a povodia na Slovensku. Zabezpečuje starostlivosť o vodné toky a na nich vybudovaný hmotný investičný majetok. Stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových a podzemných vôd. Časť činností Slovenského vodohospodárskeho podniku má charakter výkonov vo verejnom záujme – je to najmä protipovodňová ochrana a vytváranie plavebných podmienok.

Vodohospodárska výstavba, š. p. Výroba a dodávka elektriny Dispečerské riadenie vodohospodárskych a energetických činností Výstavba a prevádzkovanie vodohospodárskych stavieb Technický a bezpečnostný dohľad podľa osobitých predpisov vykonávanie inžinirskych, priemyselných, bytových a občianskych stavieb Stavebný dozor a činnosť stavbyvedúceho Investorská činnosť a poskytovanie technickej pomoci investorom Projektové činnosti

Riešením je poloha
Tento domnele neriešiteľný problém však má jedno zdanlivo veľmi jednoduché riešenie. Obaja vodohospodári, hydrologička doktorka Majerčáková, a dokonca aj hydrologička doktorka Pekárová sa zhodujú, že riešením je jednoducho nestavať v ohrozených regiónoch. „Keby ľudia rešpektovali varovania, takéto situácie by sa minimalizovali. Ale na Slovensku je každý s každým rodina a stavebné povolenie si vybaví. Potom o pár rokov zistí, že má problém, a sťažuje sa na štát. Nemal tam stavať,“ konštatuje s rozhorčením v hlase Marián Supek zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Spoločne s Mariánom Hvizdošom vymenúvajú množstvo stavebných povolení, ktoré nemali byť nikdy vydané a ktoré spôsobili, že ľuďom bolo umožnené stavať nielen v záplavových oblastiach, ale dokonca na svahu vodného diela.

Riešením by podľa Mariána Supeka mali byť mapy ohrozenia a rizík, ktoré by po vytvorení mali byť dostupné aj na internete. „Keď už tie potom niekto nebude rešpektovať, bude to jeho problém a nebude sa môcť diviť, že ho poisťovňa nepoistí a že mu štát nepomôže,“ hovorí technický riaditeľ.

K rovnakému záveru mieri aj doktorka Pekárová v rozhovore pre denník Pravda: „Účinná ochrana pred záplavami spočíva v usmerňovaní výstavby a zástavby ďalej od vodného toku.“

Natíska sa však otázka, čo s už existujúcou zástavbou a jej obyvateľmi, ktorá sa nedá len tak presunúť ani presťahovať. V tejto chvíli sa pravdepodobne vrátime na začiatok – k „dočasným“ riešeniam, a teda k odseku o vodných dielach a regulácii vodných tokov. Je veľmi pravdepodobné, že v otázke prevencie pred povodňami majú pravdu všetci zúčastnení. Na dosiahnutie žiadaného výsledku by však bolo užitočné, aby začali skutočne spolupracovať.

Kde vziať peniaze na boj s vodným živom? Odpovedá Ing. Marián Supek, technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Na tlačovej konferencii sa viackrát skloňoval nedostatok finančných prostriedkov. Čo sa teda dá pre rizikové oblasti vôbec spraviť s takým obmedzeným rozpočtom? Niečo sa, samozrejme, robiť dá pri akomkoľvek nedostatku peňazí. V prvom rade sa snažíme opraviť tie hrádze, na ktorých došlo k pretrhnutiu, najmä tej na rieke Ondava. Takisto pokračujú práce na rieke Poprad – či už v Kežmarku, Novej Ľubovni, alebo aj v Mišku nad Popradom. V prípade rieky Poprad sa snažíme pristúpiť k stabilizačným opatreniam, pretože z väčšej časti ide o tok, ktorý na našom území nie je upravený. Čo znamená usmernenie toku rieky? Výhony sú smerné stavby, ktoré sú priamo v koryte rieky, väčšinou sú vybudované z veľmi ťažkého lomového kameňa a majú za úlohu odrážať prúdnicu na druhú stranu toku, prípadne ju sústreďujú, ako napríklad na Dunaji, do stredu rieky, ktorým vedie plavebná dráha. O Slovensku je známe, že nedostatočne využívame štrukturálne fondy aj v rámci úpravy tokov. Čo si o tom myslíte vy? Neviem o peniazoch v oblasti vodného hospodárstva, ktoré by ležali ladom. Čo sa týka revitalizácie vodných tokov, využívame všetky možnosti na sto percent. Spomínali ste, že finančné prostriedky sú vyčerpané až do roku 2015. Odkiaľ teda vezme Vodohospodársky podnik ďalšie peniaze? Finančné prostriedky možno čerpať do roku 2015, to je programovacie obdobie 2007 – 2013. A 11. júna vyšla tretia a posledná výzva, takže tie peniaze sa možno minú v priebehu tohto a budúceho roka. A čo teda potom? Otázka peňazí nie je otázka pre mňa. To by ste sa mali obrátiť na niekoho iného. Okrem peňazí z fondov a zo štátneho rozpočtu existujú aj nejaké ďalšie možnosti, ako získať finančné prostriedky? Samozrejme áno, sú to úverové zdroje. Slovenský vodohospodársky podnik si v minulosti zobral pôžičku, takzvanú CEB-ku. Je to pôžička od Rozvojovej banky Rady Európy. Banka náš projekt hodnotila ako jeden z jej najúspešnejších projektov v rámci sveta, ktoré doteraz spolufinancovala. Za tieto peniaze sa vtedy zrekonštruovali ochranné hrádze na rieke Morava, zrekonštruovali sme Východoslovenskú nížinu, čerpacie stanice vnútorných vôd, financovalo sa z nich aj množstvo projektov v obciach a mestách.

Tamara Leontievová
Foto: Dano Veseský, Sita

Článok bol uverejnený v časopise ASB.