Povrchové úpravy fasád

V súčasnosti je na trhu dostatočne široký sortiment fasádnych omietok a náterov určených na povrchovú úpravu fasád. Stavebník (investor) alebo projektant tak často stojí pred zložitým rozhodnutím – ktoré riešenie vybrať, ktoré je to najoptimálnejšie?

Náter alebo prefarbená omietka?
Prvým kritériom pri výbere vhodnej povrchovej úpravy je zvyčajne predstava o budúcej fasáde (členenie, štruktúra a farebnosť povrchovej úpravy). V zásade existujú tri základné možnosti, vhodné na riešenie fasády:

• fasádne nátery,
• minerálne ušľachtilé omietky a
• tenkovrstvové prefarbené omietky.

Fasádny náter
Výsledným efektom fasádnych náterov sú hladké fasádne plochy. Ich použitie je vhodné najmä pri rekonštrukciách historických objektov, respektíve na obnovu starších fasád. Podkladnou vrstvou pre fasádny náter by mal byť zahladený povrch štukovej omietky. Zahladený povrch omietky nie je nevyhnutnou podmienkou, pri aplikácii náterov na drsné plochy sa však zvyšujú nároky na prácnosť a spotrebu materiálu. Nevýhodou náteru oproti fasádnym prefarbeným omietkam je jeho nižšia oteruvzdornosť, a tým i častejšia potreba obnovy.

Minerálne ušľachtilé omietky
Minerálne ušľachtilé omietky sú materiálom, ktorý pripomína v minulosti používaný brizolit. Ide o cenovo dostupné riešenie fasád. Podklad by mal tvoriť nahrubo stiahnutý povrch jadrovej omietky, respektíve kvôli prídržnosti nevyhnutne zdrsnený povrch podkladovej omietky.

Tenkovrstvové prefarbené omietky
Tieto omietky poskytujú najvyšší stupeň ochrany fasády. Materiál je v jadre prefarbený a má vysokú odolnosť proti poveternostným vplyvom, je farebne stály, vyznačuje sa dlhou životnosťou. V ponuke sú rôzne štruktúry povrchu v rozsiahlej farebnej škále. Ako podklad sa vyžaduje dostatočne vyzretý, zahladený povrch štukovej omietky.

Použitie materiálov
Stavebník (investor) alebo projektant má možnosť rozhodnúť sa pre hladkú fasádu s povrchovou úpravou fasádnym náterom a fasádu so štruktúrou (hladená, škrabaná, ryhovaná).

Bez ohľadu na štruktúru fasády je najdôležitejšie zvoliť povrchovú úpravu, ktorá bude svojím zložením a vlastnosťami vhodne spolupôsobiť s podkladom a zároveň bude schopná odolávať všetkým existujúcim vonkajším vplyvom (slnečné žiarenie, náporový dážď, výfukové plyny, prach, kyslé dažde, machy, riasy a podobne). Pri výbere konkrétneho druhu fasádnej povrchovej úpravy preto treba navzájom zosúladiť podmienky spolupôsobenia fasádneho materiálu s materiálovými vlastnosťami povrchovej úpravy. Jedine tak vznikne spoľahlivo fungujúci systém ochrany fasády s dlhodobou životnosťou.

Vlastnosti fasádnych materiálov sú dané ich zložením, pričom rozhodujúci vplyv má druh použitého spojiva. Určuje vhodnosť použitia povrchovej úpravy na konkrétny podklad za konkrétnych okrajových podmienok (druh podkladu z hľadiska materiálového zloženia, jeho vlhkosť a podobne), zabezpečuje pevné a trvalé spojenie ostatných zložiek materiálu a ovplyvňuje priľnavosť povrchovej úpravy k podkladu.

Moderné fasádne materiály možno podľa druhu spojiva rozdeliť na akrylátové, silikátové, silikónové a minerálne. V menšej miere sa používajú vápenné, cementové a rôzne rozpúšťadlové farby. Pri výbere vhodného materiálu sa musia rešpektovať charakteristické vlastnosti jednotlivých materiálov. Rozhodovať sa treba podľa podmienok, v ktorých budú mate­riály aplikované, a podľa požiadaviek, ktoré majú spĺňať.

Penetrácia podkladnej vrstvy

Požiadavka na paropriepustnosť
Typickým príkladom je požiadavka na paropriepustnosť, ktorá sa objavuje najmä pri starších objektoch, ale aj pri novostavbách s vyššou stavebnou vlhkosťou. Tá je v konštrukciách prítomná napríklad z dôvodu nedostatočného vyzretia omietok a poterov, nevyzretého pórobetónu a podobne. V takomto prípade by mala mať povrchová úprava pokiaľ možno čo najnižší difúzny odpor. Aplikácia akrylátových disperzných povrchových úprav, ktoré sa vyznačujú vyšším difúznym odporom, je preto na objekty s takouto podkladovou vrstvou nevhodná. Odporúča sa použiť minerálne, silikátové alebo silikónové materiá­ly. Po akrylátových materiáloch sa odporúča siahnuť v prípade požiadavky na sýte farebné odtiene fasády, pretože ich možno výraznejšie pigmentovať.

V príliš výrazných farebných odtieňoch nemožno pigmentovať silikónové, a najmä silikátové materiály. Svojou farebnosťou sa tak približujú skôr k prírodným odtieňom. Silikátové materiály sa neodporúča aplikovať na vyspravované fasády, pretože vzniká riziko, že na fasáde sa vytvoria škvrny z dôvodu nerovnomernej nasiakavosti a vlhkosti podkladu. Na takéto povrchy je ideálne použiť materiály na silikónovej báze. Podobne silikátové omietky a farby nie je vhodné aplikovať na staré silikónové a disperzné nátery, teda na hydrofobizované podklady.

Materiály vhodné do prostredia s vyšším znečistením
Pri rozhodovaní sa o najvhodnejšej povrchovej úprave zohráva často dôležitú úlohu aj prostredie, v ktorom je budova postavená. Ak je budova situovaná v prostredí s vyšším znečistením životného prostredia, treba sa pri výbere orientovať na materiály s nízkou náchylnosťou na zašpinenie. Tejto požiadavke najlepšie vyhovujú silikónové, silikátové a minerálne materiály. Náchylnejšie na znečistenie sú disperzné látky, pretože statickým elektrickým nábojom, ktorý sa v nich tvorí, priťahujú poletujúce zrnká prachu. V exponovaných lokalitách s častými silnými náporovými dažďami treba voliť materiál s nízkou nasiakavosťou, napríklad silikónové alebo disperzné materiály. Pokiaľ ide o životnosť jednotlivých druhov povrchovej úpravy, nátery nemôžu konkurovať omietkam, či už tenkovrstvovým alebo ušľachtilým minerálnym. Z hľadiska materiálovej bázy sa najdlhšou životnosťou vyznačujú minerálne, silikátové a silikónové materiály. Pri porovnávaní pomeru ceny a vlastností je vhodné rozhodnúť sa pre silikónové materiály.

Samočistiace omietky
Najnovším materiálom, ktorý sa používa na úpravu fasád, sú samočistiace omietky, založené na nanotechnologických postupoch výroby. Ich povrch má „nanoporéznu“ štruktúru, je teda mikroskopicky hladký. Nanopóry sú príliš malé na to, aby sa na ich povrchu dokázali usadiť organické či anorganické čiastočky nečistôt. Ak sa aj nejaké nečistoty usadia, účinkom UV-žiarenia, dažďa, vetra, snehu a zmien teploty na povrchu zvetrávajú a uvoľňujú sa z fasády. Takto vytvorená fasáda nepriťahuje nečistoty. K znečisteniu nedochádza aj vďaka tomu, že omietky na báze nanotechnológie majú veľmi nízky elektrostatický náboj. Fasáda tak zostáva prirodzene čistá a nie je potrebná jej dodatočná údržba. Ďalšou vlastnosťou týchto omietok je ich optimálna paropriepustnosť a schopnosť rýchleho vysušovania sa. Rýchlo sa vysušujúci povrch zabraňuje vytvoreniu podmienok pre život plesní, čím je zabezpečená odolnosť proti vzniku plesní a lišajníkov. Požiadavku na paropriepustnosť spĺňajú vďaka nižšiemu difúznemu odporu.

Povrchová úprava

Výber vhodných materiálov
O spoľahlivom fungovaní povrchovej úpravy rozhoduje okrem výberu vhodného materiálu aj spôsob výroby. Podobne ako pri iných investíciach s očakávanou dlhodobou životnosťou je preto rozumné prikloniť sa k materiálom od renomovaných a časom už overených výrobcov ponúkajúcich okrem kvalitných materiálov aj komplexný servis a poradenstvo. Samozrejmosťou v rámci servisu by mali pritom byť:

• osobná návšteva technického poradcu priamo na stavbe, kvalifikované poradenstvo, poskytnutie vzorkovníkov farebných odtieňov omietok a farieb,
• poskytnutie katalógu referenčných stavieb na nahliadnutie,
• počítačom spracovaná vizualizácia objektu s vybranými farebnými odtieňmi,
• nesenie vzorových pásov vybraných farebných odtieňov priamo na fasádu, respektíve na skúšobné dosky,
• možnosť namiešania odtieňov aj mimo rámca vzorkovníka,
• pružnosť a operatívnosť v dodávkach objednaných materiálov.

TEXT: spracované z podkladov firmy Baumit
FOTO: BAUMIT

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály