Pozitívom je, že máme PPP projekty vo finálnej fáze

Najvýznamnejším faktorom pri realizácii slovenských PPP projektov je doviesť do úspešného konca prvý pokus o PPP projekty – rýchlostnú­ cestu R1, a to tak, aby si nekonkuroval s ďalšími PPP projektmi. Je to zlomový bod, ktorým sa Slovensko môže etablovať na mape PPP projektov­ v rámci Európskej únie a súčasne sa na trhu určí veľkosť financovania rizika tohto projektu. V júni tohto roka by sa malo dosiahnuť­ jeho finančné uzavretie. O význame, cieľoch a financovaní projektu sme sa porozprávali s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií­ Slovenskej republiky Ing. Ľubomírom Vážnym. 

Akým spôsobom zapadá projekt rýchlostnej cesty R1 do cestnej infraštruktúry Európy a Slovenskej republiky?
Koncepcia rýchlostných ciest je oveľa mladšia ako koncepcia diaľnic a datuje sa od roku 2001. Vtedy boli rýchlostné cesty definované uznesením vlády Slovenskej republiky č. 162, ktorým bol dňa 21. 2. 2001 schválený Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Sieť rýchlostných ciest tvoria ťahy R1 až R8, pričom časť siete R3 a R4 je súčasťou multimodálnych koridorov.

Uznesením vlády č. 492/2008 zo dňa 16. júla 2008 k analýze sociálno-ekonomickej situácie Nitrianskeho samosprávneho kraja a okresu Topoľčany, ako aj návrhom na zlepšenie sociálnej a hospodárskej oblasti bola sieť diaľnic a rýchlostných ciest aktualizovaná. Vláda schválila jej rozšírenie o cestu R8 v úseku od R1 Nitra cez Topoľčany po rýchlostnú cestu R2 Hradište v dĺžke asi 65 km. Keďže v zmysle dopravnej politiky štátu majú byť začiatky a konce diaľnic umiestnené na hraniciach susedného štátu, diaľnici alebo rýchlostnej ceste, trasa rýchlostnej cesty R1 bola upravená o nové predĺženie. Zabezpečí sa tak plynulé spojenie na diaľnicu D1, a to obchádzkou zaťaženého horského priechodu Donovaly.

Sieť diaľnic a rýchlostných ciest v súčasnosti definuje zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Čo predchádzalo rozhodnutiu realizovať R1 prostredníctvom PPP projektu?
Dôvodov na uplatnenie modelu PPP je viacero. Sú to najmä skúsenosti z iných krajín, kde úspešná aplikácia takýchto projektov preukázala, že správne motivovaný súkromný partner vie zrealizovať dopravnú infraštruktúru rýchlejšie, efektívnejšie a počas celej životnosti projektu dokáže zabezpečiť jej vhodnú prevádzkyschopnosť. Z analýzy možných finančných zdrojov takisto vyplynulo, že dobudovanie celej plánovanej siete diaľnic a rýchlostných ciest nebude možné pokryť len z verejných finančných prostriedkov a z prostriedkov fondov Európskej únie. Pravdou je, že najmä preto, lebo ich kontinuálna výstavba bola za ostatných
8 rokov doslova prerušená.

V roku 2007 vláda potvrdila záujem výrazne zrýchliť výstavbu vybraných úsekov dopravnej infraštruktúry formou verejno-súkromného partnerstva. V oblasti rozvoja diaľničnej siete budú investície smerovať predovšetkým do výstavby nových úsekov diaľnic D1 a D3, ktoré rozšíria diaľničnú sieť v smere na východ a sever krajiny. V oblasti rýchlostných ciest sa v tomto programovom období bude preferovať výstavba úsekov ciest R1, R2 a R4. Prioritou je najmä sprevádzkovanie celého ťahu R1 Trnava – Banská Bystrica.

Ktoré sú najdôležitejšie ciele projektu R1?
Existujúce cestné komunikácie nezodpovedajú súčasným technickým požiadavkám. Ich umiestnenie a štandard zapríčiňujú kongescie a vysoký počet dopravných nehôd. Dá sa povedať, že ide o jeden z najnebezpečnejších cestných úsekov na Slovensku. Neriešenie týchto problémov by viedlo k zhoršeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, ako aj nárastu nehodovosti a negatívnych vplyvov cestnej dopravy na životné prostredie a zdravie obyvateľov.

Výstavbou R1 sa teda zníži nehodovosť a spotreba palív a emisií z dopravy do ovzdušia. Odklonením dopravy sa životné podmienky a kvalita života v okolitých mestách zlepšia. Keďže je R1 súčasťou európskeho cestného ťahu E58 spájajúceho Viedeň, Bratislavu, Nitru, Zvolen, Rimavskú Sobotu, Rožňavu, Košice, Michalovce a Užhorod, ako aj súčasťou medzinárodného cestného ťahu E571 spájajúceho Českú republiku s Ukrajinou, neporovnateľne lepšia bude aj prístupnosť susedných krajín. V neposlednom rade výstavba R1 umožní zlepšenie spojenia na prepravu tovaru a zníženie regionálnych rozdielov, čo prispeje k ekonomickému rozvoju krajov. Strategickým cieľom je prispieť ku konkurencieschopnosti Slovenska a jeho trvalo udržateľnému rozvoju.

Akými spôsobmi pomáha Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR koncesionárom pri uzatvorení financovania?
Treba povedať, že riziko finančného uzatvorenia je rizikom koncesionára. V procese sme sa utvrdili, že ak by štát neurobil ústretové kroky a nepodporil koncesionára, nedošlo by vzhľadom na súčasnú finančnú krízu k uzatvoreniu financovania. Presne toto isté robia aj iné vyspelé krajiny EÚ.

V januári 2009 sme vyvíjali snahu, aby sa v maximálnej možnej miere sprístupnilo financovanie projektu diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1 Európskej investičnej banke (EIB) a Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD), čo sa aj zrealizovalo. Súčasne mali EIB a EBRD v čo najväčšej miere participovať na financovaní PPP projektov, pretože práve ich zapojenie bolo významným prvkom vytvárania dôvery v celkovú financovateľnosť PPP projektov.

V otázke projektov diaľnice D1 prebiehala v tomto období medzi MDPT a Ministerstvom financií SR spolupráca s cieľom získať participáciu EIB a EBRD do výšky 50 percent celkového objemu financovania týchto projektov, ktorý presahuje 4 miliardy eur. V každom prípade existovalo riziko, že ani takáto participácia nebude na ich finančné zabezpečenie dostatočná.

Počas februára 2009 v priebehu rokovaní o finálnej verzii koncesnej zmluvy s víťazným uchádzačom verejného obstarávania koncesie na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu rýchlostnej cesty R1 vyvstali otázky týkajúce sa ustanovení dokumentácie, ktoré súviseli s finančným uzavretím projektov. Finančné inštitúcie vzhľadom na pretrvávajúcu finančnú krízu očakávali, že práve účasť multilaterálnych inštitúcií bude na financovaní PPP projektov potvrdená. MDPT SR a EBRD vo februári 2009 dokončili rozhodujúcu časť dokumentácie týkajúcu sa enviromentálneho a sociálneho auditu, na základe ktorej mohla EBRD začať proces schvaľovania financovania pre projekt rýchlostnej cesty R1.

V dňoch 12. a 13. marca 2009 som v Londýne rokoval s predstaviteľmi EBRD a EIB o možnostiach financovania výstavby diaľnice D1 a najmä rýchlostnej cesty R1. Multilaterálne inštitúcie vyjadrili svoju podporu, ktorá je dôležitá pri rozhodovaní o financovaní výstavby komerčnými bankami. EBRD prisľúbila poskytnúť na 2. balík PPP projektov 250 miliónov eur a ostatné finančné krytie by malo byť zabezpečené zo strany komerčných bánk. Víťazný uchádzač 2. balíka PPP projektov v nadväznosti na februárové rokovania s bankami vyjadril podporu 17 komerčných bánk, ktoré sú pripravené vstúpiť do projektu.

Bude financovanie uzavreté do konca júna tohto roka?
Dnes predpokladáme, že áno. Board EBRD má v programe 30. júna 2009 aj schválenie angažovanosti tejto banky na našom projekte. Dovtedy je potrebné uskutočniť ešte veľa rokovaní s cieľom úspešného zavŕšenia procesu.

Magdaléna Lukáčová
Foto: Milan Bohunický

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.