Prečo ceny v stavebníctve nezodpovedajú cenám v hospodárstve?

Analytici Národnej banky Slovenska odhadujú v roku 2017 rast spotrebiteľských cien na úrovni 1,4 % pri 3,2-percentnom raste hospodárstva (v roku 2016 bol nárast hospodárstva 3,3 % pri poklese cien o 0,5 %). To by mohol byť dobrý signál aj pre stavebné materiály, ktorých ceny medziročne reálne klesali – pokles tržieb v stavebníctve v roku 2016 dokonca presiahol hranicu 13 %.

V nadväznosti na odhadovaný vývoj cien sa v malej ankete časopisu Inžinierske stavby pýtame našich respondentov:

„Ako hodnotíte cenovú hladinu stavebných materiálov na inžinierske stavby v tomto roku? Prečo existuje relatívne veľký rozdiel medzi vývojom cien v hospodárstve a poklesom cien v stavebníctve?“

Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska
prezident

Stavebníctvo je špecifickým odvetvím hospodárstva. Na rozdiel od silného proexportného zamerania slovenského priemyslu sa orientuje na vnútorný trh vrátane materiálových, personálnych a technologických zdrojov. Produkciu slovenského stavebníctva pritom z viac ako 40 % tvoria verejné zákazky, financované prevažne z fondov EÚ, a teda do značnej miery nezávislé od vývoja ekonomiky.
Keď sa bližšie pozrieme na vývoj slovenského stavebníctva, zisťujeme, že napriek rastu hospodárstva vykazovala stavebná produkcia počas celého roka 2016 medziročný pokles na úrovni asi 5 %, pričom vo vnútornej štruktúre sa stavebné práce na novej výstavbe vrátane inžinierskych stavieb, modernizácií a rekonštrukcií prepadli až o 15 %. Pritom nová výstavba a predovšetkým inžinierske stavby sa vyznačujú vyššou potrebou materiálov než rekonštrukcie. Zároveň v inžinierskom stavebníctve na Slovensku pretrváva neistota z ďalšieho vývoja.
Všetky uvedené dôvody sumárne spôsobujú (s výnimkou rastu ceny práce) stagnáciu, resp. pokles realizačných cien v stavebníctve vrátane cien stavebných materiálov.

Ing. Erik Zemánek

Zväz výrobcov transportbetónu
prezident

Podľa môjho názoru nepríde k zásadným zmenám. Keďže rok 2016 sa v mnohých firmách hodnotí rozpačito a nezriedka negatívne, všetci budú hľadať východisko v roku 2017, a to vyššími tržbami pri zachovaní aspoň minuloročných cien. Na druhej strane, veľké spoločnosti budú mať snahu mierne zvyšovať ceny svojich produktov. Pôjde najmä o spoločnosti, ktorých produkty sú pre ostatných základnými surovinami na ďalšiu výrobu. Preto očakávam, že ceny materiálov neporastú alebo zaznamenáme rast na úrovni do 1,5 %.
Stavebníctvo malých krajín zažíva oveľa väčšie výkyvy vo výkonoch ako stavebníctvo krajín s väčšími štátnymi rozpočtami. Nestabilita tržieb spôsobuje v dodávateľských firmách napätie, personálne zmeny a aj nie najlepšie rozhodnutia. Často sú to rozhodnutia, v rámci ktorých sa hľadá rýchle riešenie s krátkodobým účinkom. Rozkolísané tržby firiem za ostatné obdobie, nadbytok kapacít, nerešpektovanie kvalitatívnych požiadaviek zo strany investorov a dozorov a neustály príliv zahraničných ponúk – to sú momentálne príčiny rozdielov medzi vývojom cien v hospodárstve a cenami stavebných materiálov.

Ing. Martin Kebísek, MBA

Zväz výrobcov cementu Slovenskej republiky
prezident

V minulom roku došlo k paradoxnej situá­cii – začiatkom roku vládla v stavebníctve optimistická nálada najmä vďaka veľkým infraštrukturálnym projektom. Práve z dôvodu plánovaných veľkých objemov v dopravných stavbách silnel aj tlak na ceny stavebných materiálov. Očakávania v objemoch realizovanej výroby sa však nenaplnili, začiatky veľkých projektov sa presunuli na nasledujúce roky, no tlak na ceny materiálov počas roka ešte zosilnel. Určitý tlak na výrobcov je pozitívny, núti ich k inováciám a zefektívneniu výroby. Platí to však len po určitú hranicu, pretože aj inovácie a zvyšovanie efektivity majú svoje limity. Potom stojíme pred otázkou, či dokážu výrobcovia stavebných materiálov pri daných cenách dlhodobo vyrábať v požadovanej (a normou stanovenej) kvalite.
Rast cien surovín, energií a predovšetkým rast ceny uhlia sa napríklad vo vstupných nákladoch cementárov prejavili natoľko, že už naozaj nie sme schopní udržať vysokú kvalitu bez premietnutia rastu nákladov do konečných cien. Požiadavky investorov na kvalitu vstupných materiálov sú vysoké, nestretávame sa však u nich s ochotou za túto kvalitu zaplatiť. Ceny za štvorcový meter postavenej plochy pritom rástli dokonca dvojciferne a v minulom roku ťahal stavebníctvo práve rezidenčný segment. Na tlak znižovať ceny vstupných materiálov teda nevidíme dôvod.
Trend likvidačných cien nie je možné dlhodobo udržať. Keďže rastúce ceny vstupov a rast miezd zamestnancov postihli všetkých výrobcov stavebných materiálov, v najbližších rokoch očakávame všeobecný rast cien stavebných materiálov. A to naprieč celým stavebníctvom, nielen v infraštruktúre.

(sf)
FOTO: archív vydavateľstva

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby 1/2017.