Prefabrikácia ako riešenie pre budúcnosť
Študenti Katedry architektúry Slovenskej technickej univerzity dostali možnosť dokázať, že prefabrikácia neznamená uniformitu a že kreatívne nápady sa dajú vytvoriť aj pomocou typizovaných riešení. Súťaž PREFABRICATION GOES CREATIVE podporila fínska spoločnosť Peikko, ktorá je popredným svetovým dodávateľom typizovaných riešení pre stavebníctvo a najväčší výrobný závod má u nás na Slovensku.
Mediálnym partnerom súťaže bol aj časopis ASB vydavateľstva JAGA a najčítanejší web pre architektov-profesionálov asb.sk, ktorý udelil aj samostatné ocenenie jednému zo súťažných projektov.
Potreba kvalitného bývania je dnes aktuálna a akútna celospoločenská otázka. Hľadanie cesty a spôsobov, ako efektívne a rýchlo budovať nový bytový fond v požadovanej architektonickej kvalite so zohľadnením rôznych regionálnych špecifík je náročné a stále viac otvára možnosti využitia prefabrikácie.
Prefabrikácia poňatá moderne, „škandinávsky“, totiž predstavuje ideálny systém na stavbu flexibilných bytových jednotiek rýchlo, kvalitne a udržateľne, s ohľadom na životné prostredie a bez toho, aby bol autor akokoľvek obmedzený v kreativite.
Používanie typizovaných stavebných komponentov vyrobených vopred na mieru do konkrétneho miesta v konštrukcii budovy sa v našich zemepisných šírkach veľkej obľube zatiaľ neteší. Zrejme je to spôsobené negatívnou skúsenosťou z éry výstavby socialistických sídlisk.
No kým u nás sme na tento spôsob výstavby takmer zanevreli, vo svete ho naďalej rozvíjajú – a s veľkým úspechom. Výsledkom je rýchlejší, bezpečnejší a udržateľnejší spôsob navrhovania a výstavby.
„Vidíme veľký potenciál vo výstavbe pomocou prefabrikovaných riešení a skrutkových spojov a chceme spraviť všetko preto, aby sme ich spopularizovali aj na Slovensku. Viac ako 90 percent produkcie nášho výrobného závodu v Kráľovej nad Váhom smeruje na export a toto chceme zmeniť.
Čím skôr sa budúci architekti zoznámia s možnosťami, ktoré im ponúkajú naše systémy, tým skôr uvidíme aj ich reálne uplatnenie v praxi,“ vysvetľuje motiváciu hlavného partnera súťaže generálny riaditeľ Peikko Slovakia Milan Ďurčovič.
Súťažné zadanie, teda navrhnúť moderný bytový dom pomocou prefabrikovaných riešení, spoznali študenti koncom septembra minulého roka a v spolupráci so svojimi odbornými školiteľmi mali šesť mesiacov na prípravu a odovzdanie súťažných projektov.
Podmienkou tiež bolo vybrať vhodné materiály a konštrukčný koncept s využitím prefabrikovaného systému DELTABEAM®, zohľadniť urbanistické vzťahy, navrhnúť atraktívny verejný priestor a použiť udržateľné materiály a riešenia. V polovici júna sa potom stretli zástupcovia Katedry architektúry, Slovenskej rady pre zelené budovy, spoločnosti Peikko aj členovia odbornej poroty, aby na slávnostnom vyhodnotení oznámili mená víťazov.
V nultom ročníku súťaže PREFABRICATION GOES CREATIVE napokon porota ocenila práce Patrície Hamalovej (3. miesto), Dominiky Dzanovej (2. miesto) a Mateja Grmana (1. miesto). Cenu Slovenskej rady pre zelené budovy získal projekt Matúša Todorova. No a laureátkou ceny vydavateľstva JAGA a časopisu ASB sa stala Dominika Dzanová.
Hodnotenie odbornej poroty k projektu Dominiky Dzanovej
Návrh odprezentoval menej, než ostatné súťažné projekty. Napriek tomu sa jedná o zaujímavý a dobrý koncept. Potenciál prefabrikácie je vzhľadom na súčasné riešenie prepojenia jednotlivých kubusov menší, ako u iných návrhov. Celkový pocit z návrhu je na vysokej úrovni a objekt pôsobí ako dom, v ktorom by chceli ľudia bývať.
Dispozície sú vyriešené kvalitne s dobrou orientáciou, avšak variabilita je menšia vzhľadom na polohu komunikačných jadier. Jednou z kvalít prevádzky bytov je aj samostatne prístupná nočná časť bez priechodnej dennej časti. Vysoko hodnotené je aj využitie strechy parteru bytového domu.
Dominika Dzanová, laureátka ceny časopisu ASB
Váš projekt podľa hodnotenia poroty priniesol atraktívny koncept komunitného bývania. Prečo ste sa zamerali práve na takéto riešenie?
Celý projekt prešiel postupným vývojom, od hmotového až po dispozičné riešenie. Riešený pozemok sa nachádza v sídliskovej zóne, kde je väčšina hmoty masívna. Problémom zóny bolo aj nevyužívanie vnútroblokov pre obyvateľov bytových domov.
Pozemok sa nachádza v severnej časti zóny, ohraničený je verejnou zeleňou a v súčasnosti sa jedná o poslednú zástavbu v danej lokalite. Rozdelenie hmoty medzi viaceré kubusy zabezpečilo kontrast medzi masívnou sídliskovou zástavbou a verejnou zeleňou. Na streche 1. nadzemného podlažia sú navrhnuté výbehové terasy, ktoré prislúchajú obyvateľom bytového domu.
Návrh reflektoval aj skúsenosti s pandémiou, počas ktorej sme sa nemohli stretávať, chodiť von a tráviť čas na čerstvom vzduchu. Toto riešenie poskytuje aspoň čiastočnú kompenzáciu. Súčasťou návrhu bolo aj vytvorenie priestoru pre hry a zábavu detí pri severnej strane objektu. Daný typ bývania súčasne ponúka vyšší štandard, ktorý je momentálne vyhľadávaný a žiadaný.
Bola prefa súčasťou vášho projektu od začiatku, alebo ste ju doplnili len pre potreby súťaže?
Výsledný projekt sa postupne vyvíjal a teda vznikal „od nuly“. Hmota reagovala na prostredie, v ktorom sú bytové domy umiestnené. Konštrukčné riešenie prefa ponúka mnoho výhod, a teda nebolo ťažké tieto benefity zakomponovať do výsledného riešenia hmoty alebo konštrukcie.
Projekt by bolo, samozrejme, možné realizovať aj bez prefy. To by si ale vyžadovalo určité konštrukčné aj dispozičné zmeny. Vďaka prefe bolo projektovanie jednoduchšie, mala som „voľnejšiu ruku“. Zároveň, samotná prefabrikácia ponúka aj ďalšie výhody, ako napríklad skrátený čas výstavby a menej odpadu, čím je zároveň zabezpečené aj šetrenie životného prostredia a udržateľnosť.
Prefabrikáciu si občas spájame s masívnou panelovou výstavbou na prelome 70-tych a 80-tych rokov, ale prefa je ukážkou toho, ako doba postupuje dopredu a nemusí byť nudná. Možnosť zúčastniť sa v súťaži PREFA GOES CREATIVE to ukazuje aj nám, budúcim architektom.
Prepojenie jednotlivých kubusov podľa súčasného riešenia nedokáže naplno uplatniť všetky výhody prefabrikácie. Čo by bolo potrebné zmeniť, aby aj v tomto prípade bolo možné použiť prefu?
Prepojenie kubusov sa viaže ku samotnému ideovému konceptu a myšlienke vzájomnej blízkosti. Spojenie kubusov s využitím prefabrikácie by bolo určite zložitejšie. Dané riešenie však usporilo dve jadrá a minimalizovalo chodbové priestory. Čo sa týka potrebných zmien, tie by sa asi týkali optimalizácie stĺpov v oblasti prepojenia kubusov.
Výhodou riešení Peikko sú veľké otvorené priestory s minimom vertikálnych nosných prvkov. Bolo by použitie tohto riešenia odpoveďou na kritiku poroty, že vo vašom návrhu je malá variabilita vzhľadom na polohu komunikačných jadier?
Variabilita sa viaže k dispozícii a k jej prípadným zmenám. Všetky nenosné deliace steny, priečky, boli v projekte navrhnuté ako sadrokartónové. Práve toto riešenie zaručuje prípadné rýchle zmeny v jednotlivých dispozíciách.
Tri komunikačné jadrá dokážu plnohodnotne obslúžiť všetkých päť kubusov a zároveň sú umiestnené s ohľadom na svetové strany v rámci jednotlivých objektov a dĺžky komunikačných priestorov, ktoré vedú k bytovým jednotkám.
Zdroj: PR článok Peikko Slovakia s.r.o.
