Prezidentka podpísala zákony o výstavbe a územnom plánovaní aj súvisiacu novelu kompetenčného zákona

Napriek významnému rozšíreniu okruhu účastníkov konaní, ako aj práva na informácie, považuje Zuzana Čaputová úpravu informovania a účasti dotknutej verejnosti v procesoch upravených najmä zákonom o výstavbe za problematickú.

Zmeny v stavebnej legislatíve už odobrila prezidentka SR Zuzana Čaputová. V piatok podpísala zákony o výstavbe a o územnom plánovaní a súvisiacu novelu kompetenčného zákona, napriek tomu úpravu stavebných predpisov v schválenom znení podľa hlavy štátu nie je možné považovať za úplnú a uzavretú. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Napriek významnému rozšíreniu okruhu účastníkov konaní, ako aj práva na informácie, považuje prezidentka úpravu informovania a účasti dotknutej verejnosti v procesoch upravených najmä zákonom o výstavbe za problematickú.

„Zo zákona o výstavbe jednoznačne nevyplýva, v akom rozsahu majú byť účastníci konania o stavebnom zámere informovaní o ďalších zásadných míľnikoch výstavby,“ uviedol Strižinec.

Nedostatok informácií predstavuje zásadné riziko pre zúčastnenú verejnosť a zákon o výstavbe si v tomto smere vyžaduje spresnenie alebo jednoznačný výklad v prospech práv verejnosti.

Prezidentka vníma potrebu zásadnej reformy súčasných stavebných predpisov, a preto napriek vytknutým nedostatkom, najmä s poukázaním na dlhé obdobie, kým stavebné predpisy vstúpia do účinnosti, pristúpila k podpisu schválených zákonov.

Vzhľadom na to, že bude nevyhnutné prijať právnu úpravu, ktorá vymedzí vzťah stavebných predpisov a procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie, existuje priestor aj na to, aby boli identifikované nedostatky odstránené.

V oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie sa podľa Čaputovej stavebné predpisy odvolávajú na znenie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré ešte neboli prijaté, a teda nie je zrejmý spôsob riešenia vzťahov medzi stavebnými predpismi a ochranou životného prostredia.

Vo vzťahu k dvom najväčším sídelným celkom – hlavnému mestu Bratislava a Košiciam – stavebné predpisy zase neobsahujú jednoznačné riešenie zásadnej otázky týkajúcej sa kompetencie vydávať záväzné stanoviská k stavebným zámerom.

Nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe nahradia takmer polstoročný stavebný zákon z roku 1976. Národná rada SR ich odsúhlasila s veľkým množstvom zmien oproti pôvodnej podobe.

Vznikne nový centrálny Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, ktorý prevezme kompetencie ministerstva dopravy a výstavby na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.

Navrhovanú účinnosť zákonov o územnom plánovaní a výstavbe pôvodne od 1. januára 2023 poslanci predĺžili na 1. apríla 2024, potrebné je zaviesť aj nový informačný systém v tejto oblasti.

Proces územného plánovania sa má podľa podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina) výrazne zjednodušiť. Umožniť to majú samotné postupy, ale aj výrazná elektronizácia územného plánovania, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území, nových územnoplánovacích dokumentácií v jednotnej forme.

Práve elektronizácia je základom zákona o územnom plánovaní. Doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií zostanú zachované, doplní sa nový typ dokumentácie – územný plán mikroregiónu.

Zákon o výstavbe by mal prispieť k profesionalizácii štátnej správy a k znižovaniu administratívnej záťaže v tejto oblasti. Tiež by mal zjednodušiť stavebné povoľovania, najmä elektronizáciou procesov a digitalizáciou dát. Dodatočná legalizácia čiernych stavieb by už nemala byť možná a ak taká stavba vznikne, musia ju zbúrať. Zmeniť sa má rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb.

Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť nový úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Právomoc doterajších stavebných úradov v mestách a obciach prejde na stavebné úrady, resp. pracoviská novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Ten bude mať osem regionálnych pracovísk.