Prístavný terminál

Lisabonský prístav ročne privíta viac ako 400-tisíc cestujúcich. V ústí rieky Tagus k dvom existujúcim terminálom v minulom roku pribudol tretí, ktorý pod svojím nenápadným výzorom skrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá.

Návrh z pera miestneho ateliéru JLCG architects zvíťazil v medzinárodnej súťaži v roku 2010. Kompaktná budova (najmenšia zo všetkých v súťaži) sa rozprestiera medzi riekou Tagus a hradom São Jorge. Kľúčovým aspektom koncepcie terminálu bola trvalá udržateľnosť a zabezpečenie plynulého toku turistov, aby sa predišlo preťaženiu v iných častiach mesta.

Hlavná myšlienka bola vytvoriť plynulé predĺženie kotviacej výletnej lode bez zása­hu do verejného priestoru mesta. Terminál funguje ako prirodzená súčasť riečneho nábrežia.

Smerom k vode je stavba otočená „chrbtom”, pri pohľade z lode vyzerá ako diskrétny kamenný sokel pod samotným mestom, no pri pohľade z mesta sa dvíha a slovami architekta J. Luísa Carrilhoa da Graça z JLCG architects „vracia pohľad mestu, Lisabon vyzerá ako amfiteáter sklopený k vode, tak sme budovu vytvorili ako jeho menší odraz”.

Inovatívna tradícia

Konštrukcia lomenej strechy bola technologickou výzvou. Nie pre svoj tvar, ale pre základy – budova stojí na zasypaných dokoch Jardim do Tabaco zo začiatku 20. storočia. Architekt Carrilho da Graça však už na lisabonskom bienále dizajnu experimentoval s nápadom, ktorý dotiahli pri realizácii terminálu v spolupráci s firmou Amorim a výskumným inštitútom univerzity Universidade de Coimbra.

Exoskeleton stavby je skonštruovaný zo štrukturálneho bieleho betónu zmiešaného s granulovaným korkom. Výsledný kompozit je rovnako pevný a až o 40 % ľahší ako klasický betón. Vďaka korku má omnoho lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. „Má lepší tepelný odpor aj izolačnú kapacitu, v lete aj v zime,“ vysvetľuje Carrilho da Graça.

„Navyše, takýto betón je veľmi mäkký a príjemný na dotyk. Pridaný korok vytvára na povrchu betónu jemnú textúru zvýraznenú slnečným žiarením. A v neposlednom rade ide o výrazne ekologickejší materiál. Myslím si, že korok sa bude používať čoraz viac. Má jedinečné vlastnosti, ktoré nemá žiadny iný prírodný ani umelý materiál. Je skrátka jedinečný.“

Cesta je cieľ

Terminál je budova, ktorá sa používa takmer stále „v pohybe“. Na promenádach, ktoré umožňujú prístup k lodiam, na chodbách budovy, dokonca na streche, v každom bode architekti mysleli na pohybujúceho sa užívateľa. Výsledkom je stavba komponovaná ako séria ciest a priehľadov. Lomená topografia budovy zdôrazňuje umiestnenie rôznych vstupných a výstupných bodov.

Neprehliadnite: Dunaj ako medzinárodná vodná cesta

Povrch je vyvýšený nad zemou, aby vytvoril dojem plávajúcej betónovej škrupiny, ktorá obklopuje funkčné jadro. Zasklené steny pod vyvýšenými časťami fasády pozývajú návštevníkov do budovy. „Promenáda obklopuje budovu, čo umožní návštevníkovi pomaly objavovať okolie pri prechode cez rôzne fasády,“ vraví architekt Carrilho da Graça.

„Táto cesta vyvrcholí strechou, ktorá sa správa ako javisko a bez prekážok spája rieku a mesto.“ Vyhliadková plošina zaberá plochú časť zabudovanú do zloženej topografie strechy a je prístupná z horného poschodia budovy pomocou schodov alebo rampy. Kryté chodníky vedú cestujúcich z výletných lodí smerom k hornej úrovni budovy, kde sa nachádza check-in, čakáreň, VIP salónik, duty-free obchody a kaviareň.

Na prízemí sa nachádzajú zariadenia na manipuláciu s batožinou. K terminálu patrí vonkajšie parkovisko, ako aj parkovisko v suteréne a prílivová nádrž. Celková úžitková plocha je 13 800 m² na troch poschodiach. Okrem toho k terminálu patrí 1 500 metrov dlhé mólo pre lode až do 12 m dĺžky.

Mólo je vybavené dvoma plnoautomatizovanými systémami prístavných mostíkov, žeriavmi, vysokozdvižnými nakladačmi a zázemím pre „dokujúce“ lode. Pri návrhu vonkajšieho aj vnútorného priestoru architekti mysleli na flexibilitu, aby sa terminál mohol v budúcnosti vyvíjať a prispôsobovať aj funkciám, ktoré budú vzdialené jeho pôvodnému účelu.

Pri návrhu rátali architekti až s 1,8 milióna obslúžených pasažierov ročne, no vďaka citlivému zakomponovaniu do urbanizmu, pružnému interiéru a výhľadovej komunikácii s mestom sa im podarilo vytvoriť niečo viac ako bod infraštruktúry.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2019.