Problematické detaily hrubej stavby: Radón a jeho účinky

Nielen staršie objekty, ale aj novostavby s chybne odizolovanými základmi sa stávajú hrozbou z hľadiska výskytu radónu. Najčastejším prejavom chybne realizovanej izolácie sú komínový efekt alebo radónový most.

Pri riešení otázok spojených s ochrannými opatreniami je možné vychádzať hlavne z normy STN 730601 „Ochrana stavieb proti radónu z podložia“. Táto norma platí pre navrhovanie a prevedenie stavieb proti prenikaniu radónu z podložia a vzťahuje sa na nové stavby.

Škodlivé účinky radónu

Radón je hneď po fajčení druhou najvýznamnejšou príčinou vzniku rakoviny pľúc. Pritom nebezpečné nie sú ani tak samotné izotopy radónu, ale produkty jeho premeny, najmä tie krátkodobé, ktoré vytvárajú zhluky s aerosólovými časticami alebo napríklad s vodnou parou.

Takto viazané produkty premeny radónu sa môžu pri vdýchnutí zachytiť v dýchacom ústrojenstve, kde sa môžu voľne premieňať a ďalej ožarovať pľúcne tkanivo. Ako radón, tak i produkty jeho premeny polónium 218Po a 214Po emitujú pri svojej rádioaktívne premene častice alfa.

Tie môžu vďaka svojej vysokej ionizačnej schopnosti porušiť DNA. Chybná oprava DNA potom môže zapríčiniť nekontrolovateľné množenie buniek. Rakovina vyvolaná radónom nevzniká okamžite. Príznaky rakoviny pľúc sa môžu začať objavovať až po 10 až 30 rokov.

Riziko rakoviny pľúc spôsobené prítomnosťou radónu v dome je úmerné celkovej vdýchnuté rádioaktivite, tá závisí nielen od koncentrácie, ale aj od dĺžky pobytu v zamorenom prostredí. Pri krátkodobom pobytu v priestoroch s veľmi vysokými koncentráciami radónu je riziko zanedbateľné.

Radónový most

Radónový most je transportná cesta radónu škárou medzi perimetrovou tepelnou izoláciou a obvodovým základom, ktorou radón preniká z podložia až do dutín v murive. Z muriva potom preniká až do interiéru najmä prestupmi inštalácií, elektrickými zásuvkami, vypínačmi atď.

Konkrétne riešenie, teda spôsob eliminácie radónového mosta, záleží na detaile sokla, tzn. vzájomnej polohe obvodovej steny, základu, hydroizolácie a terénu.

Všeobecne platí, že spomínanú škáru treba prerušiť, napríklad celoplošným nalepením dosiek perimetrovej tepelnej izolácie k stene/základu v úrovni hydroizolácie alebo zaizolovaním povrchu muriva, ku ktorému prilieha perimetrová izolácia asfaltovou stierkou.

Teória

Spojitosť izolácie, čiže súvislá izolačná bariéra po celom povrchu konštrukcií, ktoré sú v kontakte s podložím, je základnou podmienkou na dosiahnutie potrebnej účinnosti protiradónových izolácií. Akékoľvek, hoci len čiastočné vynechanie izolácie, napr. v mieste revíznych či inštalačných šácht, nádrží, mokrých pivníc a pod. výrazne znižuje účinnosť izolačného systému.

Izolačný povlak musí prebiehať bez prerušenia aj pod nosnými konštrukciami, t. j. pod stĺpmi i stenami. V tých miestach konštrukcie, kde sa prekračuje povolené namáhanie izolácie, sa spojitosť izolácie zaisťuje pomocou tzv. hydroizolačných prepážok.

V mieste dilatačnej škáry, kde je izolácia vystavená zvýšenému mechanickému namáhaniu, sa dlhodobá spojitosť zaisťuje zosilnením izolačného povlaku prídavným pásom s minimálnou šírkou 300 až 500 mm podľa materiálu použitej izolácie.

Správne uložená spojitá protiradónová izolácia musí eliminovať aj tzv. radónové mosty, ktorými preniká radón z podložia škárou medzi doskami tepelnej izolácie a obvodovým základovým pásom do vzduchových dutín v obvodových stenách.

Radónové mosty sa môžu vyskytovať najmä pri stavbách s obvodovými stenami z tvaroviek so zvisle orientovanými dutinami kladenými na zraz bez maltovania zvislých škár a so zloženými škárami, ktoré vzduchové dutiny prerušujú buď len čiastočne, alebo ich vôbec neprerušujú.

Vyskytovať sa ale môžu aj v prípade ľahkých sendvičových konštrukcií na báze dreva alebo ocele. Výskyt radónových mostov závisí na vzájomnej polohe základu, obvodovej steny, tepelnej izolácie a protiradónovej izolácie v soklovej partii domu.

Opatrenia

Keď hovoríme o problematike radónu, hovoríme o chybách, ktoré vznikajú v úrovni päty muriva či pod terénom. Päta muriva je bežne definovaná ako prvý jeden rad až prvé dva rady tehál a býva ukončená vykonzolovaným murivom – tzv. soklom.

Na ochranu proti radónu sa najčastejšie používa asfaltový pás, ktorý zároveň funguje ako hydroizolácia objektu. Aby však tento pás fungoval správne v obidvoch prípadoch, musí byť nielen správne spojený v miestach napojenia, ale aj správne uložený. Hrúbka asfaltového pásu sa určí výpočtom s ohľadom na radónovú situáciu podložia.

Radón najčastejšie preniká do konštrukcie medzerou medzi základovým murivom a tepelnou izoláciou. V kombinácii s častou chybou ukončenia hydroizolácie (asfaltového pásu) na úrovni terénu sa tým otvára cesta prieniku radónu do interiéru objektu.

Preto musí byť hydroizolácia správne vyvedená až nad terén do výšky vykonzolovania. Asfaltový pás je potrebné pretiahnuť aj cez vykonzolovanú časť muriva. V praxi sa teda asfaltový pás vyvedie medzi tepelnou izoláciou sokla a vykonzolovaným murivom – napríklad pomocou pásu HDPE fólie či L lišty z HDPE po celom obvode budovy.