Proces EIA po novom. Bude flexibilnejší?

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) výrazne ovplyvňuje prípravu verejných a súkromných investícií. Aktuálne o jeho podobe rozhoduje v parlamente.

Cieľom je okrem iného zefektívnenie a zrýchlenie procesov, zvýšenie požiadaviek na odbornosť spracovateľov dokumentácie, odstránenie prieťahov aj obmedzenie účelových obštrukcií. Novela v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU o EIA oddeľuje zisťovacie konania od procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Zjednodušuje sa postup zisťovacieho konania, ktorý sa v súlade so smernicou EIA stáva procesom výlučne odborným, bez možnosti verejnosti zasahovať do určenia, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má potenciál spôsobiť významný vplyv na životné prostredie, a teda či má byť predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Samotný proces posudzovania pre veľké projekty by sa mal oproti súčasnosti skrátiť, pričom sa zachováva možnosť komplexnej účasti verejnosti vrátane účasti na nasledujúcich povoľovacích konaniach v rozsahu, ako je to v súčasnej právnej úprave.

Príslušnému orgánu sa zveruje väčšia časová flexibilita pri riadení procesov. Táto sa na prvý pohľad môže zdať dlhšia, avšak účelom nie je umožniť príslušnému orgánu využiť všetky lehoty naplno, ale poskytnúť mu možnosť fl exibilnejšieho zadelenia a organizácie jednotlivých úloh v prípade, ak rieši viacero navrhovaných činností.

Keďže novela obmedzuje celkové trvanie procesov maximálnou lehotou, príslušný orgán je pri svojom rozhodovaní časovo limitovaný. Zásadne sa zvyšujú požiadavky na nezávislosť a odbornosť špecialistov, ktorí hodnotenie vplyvov na životné prostredie vykonávajú.

Nahrádza sa celá Príloha č. 8 novým znením, ktoré zosúlaďuje či už názvy, alebo prahové hodnoty so smernicou EIA, Aarhuským dohovorom a zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Menia sa tiež prahové hodnoty súvisiace s potrebou podpory obnoviteľných zdrojov energie.

Novela neprináša zásadné zmeny týkajúce sa povoľovacích konaní. Väčšie previazanie procesov EIA a povoľovacích konaní sa predpokladá až v súvislosti s celkovou reformou stavebnej legislatívy, ktorej účinnosť bola posunutá na 1. apríla 2025.

Prehľad najdôležitejších zmien

• Doplnenie a úprava definícií: Zisťovacie konanie, posudzovanie vplyvov, centrálny informačný systém.
• Oddelenie procesov: Zisťovacie konanie, určenie rozsahu hodnotenia a samotné konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
• Spôsob doručovania: Všetky úkony príslušného orgánu vo vzťahu k doručovaniu sa realizujú prostredníctvom verejnej vyhlášky okrem doručovania dotknutým orgánom, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutej obci a navrhovateľovi, keď sa doručuje elektronickým doručovaním. Ak navrhovateľ nemá aktivovanú elektronickú schránku, doručuje sa v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku.

Zisťovacie konanie:

1. Definuje sa okruh zmien navrhovanej činnosti, pre ktoré nie je potrebné vykonať zisťovacie konanie pred ich povolením (§ 18 nový ods. 8).
2. Verejnosť nemá aktívnu účasť na zisťovacom konaní.
3. Na zisťovacie konanie sa nevzťahuje správny poriadok.
4. Zavádza sa ústne pojednávanie.
5. Právo nazerať do spisu má navrhovateľ a dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať.
6. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania sa nahrádza pojmom záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania, pričom sa zavádza jeho platnosť.
7. Príslušný orgán vydá záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania do 15 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr do 60 dní (vo zvlášť zložitých prípadoch do 90 dní) odo dňa doručenia zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.
8. Opravný prostriedok – námietka, pričom ak sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona EIA, námietku môže podať len navrhovateľ; ak sa navrhovaná činnosť nemá posudzovať podľa zákona EIA, môže podať námietku len dotknutá obec, na území ktorej sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať.