Profil spoločnosti CEMOS, s. r. o.

Spoločnosť CEMOS, s. r. o., sa špecializuje na projektovanie dopravných stavieb všetkých druhov – počnúc diaľnicami, rýchlostnými cestami, cestami I., II. a III. triedy, mestskými komunikáciami a končiac prístupovými komunikáciami a parkovacími plochami. O činnosti firmy, jej ďalších plánoch, ako aj o turbulenciách, ktorými v súčasnosti prechádza slovenské stavebníctvo, sme sa porozprávali s riaditeľom spoločnosti Ing. Františkom Brliťom.

Ako by ste charakterizovali spoločnosť CEMOS na začiatku jej činnosti a dnes?
Naša spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra 6. 4. 1998. Od začiatku až doteraz má domáce vlastnícke zázemie. Založili ju piati spoločníci, ktorí boli zároveň aj aktívni projektanti, pričom ich zámerom bolo pokračovať v tom, čo robili dovtedy, teda v projektovaní pozemných komunikácií. Táto činnosť v sebe zahŕňa kompletné zabezpečenie všetkých druhov projektovej dokumentácie vrátane činnosti hlavného inžiniera projektu. Odborné zázemie našich zamestnancov pozostáva zo špecialistov v odbore projektovania ciest, mostov a inžinierskych konštrukcií. Celú problematiku komplexného dodania projektovej dokumentácie potom zabezpečujeme prostredníctvom spolupracujúcich špecialistov tak, aby sme našim obchodným partnerom ponúkli kompletné dielo.

Čo je dôležité na fungovanie spoločnosti, ako je CEMOS?
Najdôležitejším faktorom fungovania našej spoločnosti sú ľudia, ktorí v nej pracujú. Oni predstavujú to, čo z nej robí subjekt, ktorý chce mať pevné miesto medzi projektovými spoločnosťami nášho zamerania. Najväčšiu časť našich zamestnancov predstavujú stavební inžinieri, ktorí absolvovali štúdium na stavebných fakultách slovenských vysokých škôl. Pri svojej práci používame špičkové technológie projektovania. Využívame najmodernejšie výpočtové programy, ktoré nám pomáhajú zvládnuť aj tie najnáročnejšie úlohy. Samozrejme, podstatnou súčasťou odbornosti je aj prax získaná počas činnosti spoločnosti. Nie je to fráza, keď poviem, že sme úspešne zladili teoretické vedomosti s praktickými skúsenosťami. Tie sa získavajú najmä komunikáciou s realizačnými firmami, ktoré podľa našich projektov stavby realizovali. Pri takom množstve práce, ktorú sme doteraz vykonali, sme sa prirodzene nevyhli ani určitým chybám. V takých prípadoch bolo dôležité, akým spôsobom sme sa k nim postavili a ako sme sa z nich v konečnom dôsledku aj poučili. A to nás všetkých iba posúva dopredu. Od začiatku budujeme našu spoločnosť na princípe takzvaných otvorených dverí. V začiatkoch, keď nás bolo pomerne málo, to tak bolo doslova – otvorené dvere v jednotlivých kanceláriách. Uvedený princíp ale spočíval v tom, že problém riešený konkrétnym projektantom nie je iba jeho problém, ale je to problém celej firmy. Znamená to, že ním doslova žije celá spoločnosť a v prípade potreby spoločne hľadáme optimálne riešenie. Každý zamestnanec môže konzultovať s ktorýmkoľvek iným a týmtom spôsobom môže využiť aj jeho skúsenosti.

Koľko máte zamestnancov?
V súčasnosti spoločnosť CEMOS vlastnia traja spoločníci, ktorí sú zároveň aj jej zamestnancami. V čase vzniku tu začínali desiati zamestnanci bez administratívnej zložky – zabezpečovali sme ju externe. Momentálne u nás pracuje 33 zamestnancov, z toho 25 má vysokoškolské vzdelanie. Z našich zamestnancov je 14 autorizovaných stavebných inžinierov v odbore projektovania ciest, mostov, inžinierskych konštrukcií a statiky stavieb. Väčšinu tvoria ľudia, ktorí u nás pracujú od začiatku, a absolventi vysokých škôl.

Takmer pravidelné rozširovanie našich radov formou zamestnávania čerstvých absolventov sa nám v posledných rokoch veľmi nedarí. Je to, samozrejme, spôsobené nie veľmi priaznivou situáciou v našom odbore. Bolo u nás pravidlom zamestnávať rôznou formou aj študentov. Nielen s cieľom zvyšovať naše kapacity, ale aj s cieľom vzájomného spoznávania s perspektívou zamestnania po skončení štúdia. Toto sa nám, žiaľ, teraz veľmi nedarí.

Akým spôsobom a s akým úspechom sa v súčasnosti uchádzate o zákazky?
Dnešná doba je veľmi nepriaznivá pre odvetvie stavebníctva, osobitne pre také firmy, ako sme my. Vo všeobecnosti je poznačená strategickými rozhodnutiami, ktoré v poslednom období radikálne zasiahli do tejto sféry. Najskôr to bolo rozhodnutie stavať takmer všetko formou PPP projektov, následne prehodnotenie novou vládou, ktoré zásadne redukovalo použitie tohto systému, a v neposlednom rade ďalšia nesystémová zmena vlády. Všetci vieme, že každá zmena vlády so sebou prináša aj nové plány vo výstavbe dopravnej infraštruktúry. Je to v podstate prirodzené, pretože pri výstavbe dopravnej infraštruktúry ide o výraznú aktivitu štátu ako takého. Pre naše prostredie je však špecifické, že pri takýchto zmenách sa kontinuita zachová vo veľmi malom rozsahu. Rozhodnutie bývalej vlády o zastavení PPP projektov prinieslo so sebou otázku, ako ďalej s výstavbou infraštruktúry. Skutočnosť bola taká, že predprojektová a projektová pripravenosť potrebných úsekov diaľnic sa týmto rozhodnutím vrátila, podľa môjho odhadu, o tri roky naspäť. Takmer nijaké úseky neboli pripravené tak, aby sa dalo pokračovať vo výstavbe štandardnou metódou podľa princípu tzv. červenej knihy FIDIC (stručne to znamená, že stavba postupuje podľa projektovej dokumentácie na základe výkazu výmer a obstarávateľ zaplatí skutočne vykonané množstvom jednotlivých prác podľa jednotkových cien získaných verejnou súťažou). Daná si­tuácia obmedzila spôsob verejného obstarávania na takmer jedinú možnú metódu, ktorou je metóda tzv. žltej knihy FIDIC (stručne to znamená, že zhotovovateľ stavbu naprojektuje a postaví podľa tohto projektu a obstarávateľ za stavbu zaplatí dohodnutú cenu, v ktorej má zhotovovateľ vyčíslené aj riziká, ktoré musel odhadnúť pred verejnou súťažou; obstarávateľ tieto riziká nakoniec zaplatí bez ohľadu na to, či sa ich opodstatnenosť počas výstavby preukázala).

Uvedený systém obstarávania priniesol aj nové vzťahy pre projektové firmy, pretože museli nadviazať úzke kontakty s uchádzačmi o výstavbu už v čase predkladania ponúk. V tom čase je účasť projektovej firmy nezastupiteľná, pretože ak chce uchádzač o stavbu oceniť optimálne technické riešenie, musí mu ho projektová firma pripraviť. Samozrejme, v úzkej súčinnosti s uchádzačom. Skúsenosti s takouto formou doteraz neexistovali, a tak sme museli prekonávať aj také nástrahy, akými boli názory, že takúto úlohu môžu zvládnuť iba veľké projektové firmy. Na území Slovenska ide v tomto prípade takmer výlučne o firmy, ktoré majú zahraničné majetkové pozadie. Tento fenomén sme ale museli prekonať. To, že sme boli oficiálnymi partnermi v projektoch, znamená, že sa nám podarilo našich partnerov presvedčiť, že takúto náročnú úlohu vieme zvládnuť. Samozrejme, úspešnosť realizačných firiem v súťažiach systémom žltej knihy FIDIC závisí nielen od optimalizácie technických návrhov, ale aj od špecifík danej firmy. V súčasnosti, keď takmer všetky realizačné firmy zápasia o holé prežitie, je proces stanovenia tej pravej ceny v ponuke veľmi náročný.

Zároveň s touto problematikou nastala aj ďalšia situácia, ktorá ovplyvnila možnosť získať projektové zákazky. Je ním skutočnosť, že príprava ostatných stavieb, ktoré by sa mohli obstarávať klasickou metódou, nepostupovala súbežne s obstarávaním stavieb. V dôsledku súboru týchto faktorov sa vo verejných súťažiach na zhotovenie projektovej dokumentácie objavovali tzv. víťazné ceny, ktoré dosahovali úroveň na hranici asi 25 %, ale aj 8 % z ceny za projektovú dokumentáciu očakávanej investorom. Výška týchto cien je hlboko pod akékoľvek minimálne náklady na spracovanie projektovej dokumentácie. Pre firmy, ako je naša, ktoré hospodária so svojimi zdrojmi alebo s bankovými úvermi, je to situácia, ktorá sa nedá zvládnuť.
V minulých rokoch sme boli pomerne úspešní v spolupráci so súkromným sektorom, a preto kombináciou zákaziek pre súkromný sektor a zákaziek pre verejnú infra­štruktúru sa nám zatiaľ darí prežiť.

Ako vidíte vývoj stavebníctva na Slovensku v najbližšom období (2012 – 2013)? Na čo by sa prípadne malo zamerať?
Netrúfam si hodnotiť celé spektrum stavebníctva, azda by som si mohol dovoliť niečo povedať o sektore, v ktorom sa pohybujeme my, a tým je, ako som už viackrát uviedol, sektor pozemných komunikácií. Sem sa zaraďuje najmä cestné a mostné staviteľstvo. Tomuto odvetviu by určite pomohla stabilizácia. Stabilizácia v celom spektre súvislostí. Určite by si zaslúžilo jasnú koncepciu, ktorá by len málo podliehala politickým turbulenciám. Na túto oblasť stavebníctva je napojených veľa pracovných síl. A nielen priamo vo firmách, ktoré takéto stavby stavajú, ale aj prirodzeným nadviazaním súvisiacich prác. A tými nie sú iba podzhotovovateľské vzťahy pri stavebných prácach a s tým súvisiaca priama dodávka stavebných materiálov, ale aj takzvaná obslužná činnosť vo forme služieb (ubytovacích, stravovacích, obchodných a podobne). Každá väčšia stavba úseku diaľnice znamená prínos pre celé okolie už počas jej realizácie. Znamená to, že ak by sme vedeli aspoň trochu stabilizovať plány výstavby dopravnej infraštruktúry, určite by to malo priaznivý vplyv na zamestnanosť, a teda aj na celú spoločnosť. V tejto súvislosti mi nedá nepodotknúť, že by sme si mali viac chrániť domáce zdroje – či už pracovných síl, alebo dodávky stavebných materiálov. Do výstavby by sa mal zapájať čo najväčší okruh domácich subjektov, aby sme nemuseli byť svedkom toho, že produkty, ktoré sa vyrábajú takmer pod nosom stavby, sa na stavbe nepoužili preto, lebo zhotovovateľom stavby je zahraničný subjekt a ten uprednostňuje iné spektrum dodávateľov.
Vzhľadom na všeobecne dostupné informácie som pomerne optimistický v tom, že bude zachovaná kontinuita prípravy tak, ako bola začatá, a že v blízkej budúcnosti sa začnú stavby, ktorých realizácia je v záverečnom štádiu posudzovania ponúk. To by malo priniesť potrebu projektových prác, ktorá by mala následne zamestnať určité projektové kapacity. Tým by sa mohla vniesť do radov projektových firiem potrebná stabilita s priaznivým dosahom na možnosti získavania zákaziek za primerané ceny, samozrejme, pri požadovanej kvalite projektových prác.

Vaše zameranie je napriek tomu veľmi široké – ako to zvládate a ktorú zákazku si ceníte najviac?
S našou činnosťou úzko súvisí celý rad ďalších aktivít. Sú to práce na spracovávaní technických predpisov a noriem. Realizujeme rôznu prehliadkovú činnosť, najmä mostných konštrukcií. Úzko spolupracujeme so Stavebnou fakultou STU v Bratislave – či už formou zadávania tém diplomových prác s následným konzultovaním s diplomantmi, alebo formou prednášok pre študentov so zameraním na mostné konštrukcie. Prirodzenou súčasťou našej práce je aktívna účasť na odborných konferenciách. Tá spočíva v príprave a prednese odborných príspevkov zameraných prevažne na aktuálne problémy z rôznych častí nášho odboru. Toto všetko sa snažíme zvládať súčasne s projektovými prácami, ktoré predstavujú hlavný predmet našej činnosti. Paradoxne sa nám túto „vedľajšiu“ činnosť darí lepšie zvládať vtedy, keď máme naplnené naše projektové kapacity. V čase, keď je problém so zabezpečením projektových prác, je ťažké spolupracovať napríklad pri tvorbe technických predpisov.

Nie sú to vždy práce, ktoré by boli adekvátne ohodnotené, my ich však považujeme za našu prirodzenú činnosť. Snažíme sa tým o podporu normálneho technického prostredia pre projektovú činnosť, čo nás v neposlednom rade posúva dopredu.

Počas našej existencie sme mali možnosť realizovať viac ako 500 zákaziek. Netrúfol by som si definovať, ktorú z nich si cením najviac. Robíme prácu pre toho partnera, ktorý má o ňu záujem. Ponúkame spoľahlivé riešenie technických problémov s následným spracovaním projektovej dokumentácie. Zastávame pritom názor, že práca je dobrá vtedy, ak sú o prospešnosti vzájomného vzťahu presvedčené obidve strany, teda aj náš odberateľ.

Mohol by som vymenovať najväčšie projekty, ktoré sme realizovali. Pre verejnú sféru to boli diaľničný privádzač Púchov (DVP), diaľnica D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie, rýchlostná cesta R3 Trstená – obchvat, preložka cesty II/426 Skalica – hranica SR/ČR, cestné kríženia so železnicou v rámci modernizácie železničnej trate na rýchlosť 160 km/h a v neposlednom rade cesta I/51 Trnava – severný obchvat, ktorá je v tomto čase tesne pred ukončením. Zo zákaziek pre súkromný sektor to boli práce na infraštruktúre areálových komunikácií a odstavných plôch závodu Volks­wagen v Bratislave aj s projektom ojedinelej skúšobnej dráhy pre nové vozidlá pre spoločnosť Volkswagen Slovakia, a. s., a projekt dopravnej infraštruktúry v novej lokalite projektu Bory, ktorá sa nachádza medzi mestskými časťami Lamač, Dúbravka, Devínska Nová Ves a Záhorská Bystrica na severozápade Bratislavy, a to pre akciovú spoločnosť Bory.
Dostali sme príležitosť spolupracovať aj na prvom projekte PPP rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a obchvatu Banskej Bystrice. Pracovali sme a doteraz spolupracujeme s nezávislým dozorom ARCADIS Geotechnika a. s. na kontrole projektovej dokumentácie cestných a mostných objektov a vykonávame činnosť technického konzultanta pri riešení aktuálnych problémov počas výstavby.

Popri vašej vedľajšej činnosti, ako ste ju nazvali, sa usilujete poukazovať na dôležitosť informovania o technických detailoch či problémoch. Darí sa vám vyvolať odbornú diskusiu a niečo týmto spôsobom zmeniť?
Niekedy mám pocit, že to je sizyfovská práca. Akoby problémy, na ktoré sa snažíme upozorniť, boli iba našimi problémami. Napriek tomu takúto činnosť vykonávame, a ak sa stretne s pozitívnym ohlasom a problém sa rieši, prináša nám to určité zadosťučinenie. Všetka naša snaha poukazovať na problémy a riešiť ich je zameraná na skvalitnenie technickej podpory projektovania. Projektant musí mať k dispozícii kompletný rozsah technických noriem a predpisov a tie musia byť čo najaktuálnejšie. Problematika technickej podpory projektovania by mala byť prirodzeným záujmom štátu. Predovšetkým z pohľadu definovania základných technických požiadaviek na stavby z pozície hlavného investora stavieb verejnej infraštruktúry. Či to štát chce, alebo nechce, je to jeho nezastupiteľná činnosť. Táto problematika je však taká široká, že by si zaslúžila samostatnú pozornosť a možno sa niekedy nájde aj pre ňu samostatný priestor.

Čo plánujete v najbližšom období?
Naše krátkodobé a dlhodobé plány sú v podstate rovnaké. Chceme byť stálym partnerom na spoluprácu pri výstavbe dopravnej infra­štruktúry tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore. V tejto súvislosti chceme tak ako doteraz ponúkať našim partnerom kvalitu, ktorá obstojí v priamom aj nepriamom súboji s našimi konkurenčnými firmami. Chceme sa aj naďalej podieľať na projektovej príprave dopravných stavieb vo všetkých stupňoch jej prípravy. Samozrejme, v miere, ktorá prináleží firme našej veľkosti. Pokiaľ ide o najbližšie obdobie, je tu predsa len jeden špecifický cieľ, a tým je získanie rozhodujúcej nosnej zákazky, ktorá by vniesla do našej spoločnosti patričnú stabilitu s optimistickým výhľadom do budúcnosti. Chceli by sme znovu obnoviť pravidelné rozširovanie našich kapacít zamestnávaním nových absolventov tak, aby sa úspešne zaradili do našich radov s perspektívou dlhodobého zamestnania.

Rozhovor pripravila Magdaléna Lukáčová
FOTO: archív Františka Brliťa

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.