Projekt R1 Banská Bystrica – severný obchvat je pred uvedením do prevádzky
Posledný, v poradí štvrtý úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – severný obchvat, realizovaný v rámci prvého PPP projektu na Slovensku, je v súčasnosti tesne pred dokončením a bude uvedený do predčasného používania na konci júla tohto roku. Severný obchvat je samostatnou stavbou, ktorá priamo nenadväzuje na predchádzajúce tri úseky PPP projektu od Nitry po Tekovské Nemce, a je v prevažnej časti vedený v severnej časti intravilánu mesta Banská Bystrica.
Dopravný význam stavby severného obchvatu determinovaný genézou jej prípravy spočíva prioritne ako súčasti rýchlostnej cesty R1, pričom zabezpečuje plynulé, bezpečné a rýchle prevedenie tranzitnej dopravy v prepojení severojužných a juhovýchodných smerov z cesty I/66 a I/59 okrajovými časťami mesta Banská Bystrica a v súlade so stratégiou rozvoja výstavby diaľnic a rýchlostných ciest zaisťuje aj výhľadové pokračovanie ťahu R1 severným smerom s koncovým pripojením na diaľnicu D1 pri Ružomberku.
Súčasne prostredníctvom nových mimoúrovňových križovatiek prepojených na komunikačnú sieť Banskej Bystrice zabezpečuje prístup pre zdrojovú a cieľovú dopravu a umožňuje výhľadové pripojenie novej priemyselnej zóny na východnom okraji mesta.
Tento úsek rýchlostnej cesty napriek svojej neveľkej dĺžke patrí k najnáročnejším dopravným stavbám v súčasnosti realizovaným na Slovensku. Stavebnú a technickú zložitosť stavby charakterizujú okrem exponovanosti zastavaného územia krajského sídla aj výrazná morfologická členitosť terénu s prevýšením viac ako 55 m, zložitá geotektonická stavba územia, ako aj viaceré prírodné a umelé prekážky v trase rýchlostnej cesty. V údoliach prekonáva trasa severného obchvatu miestne vodotoky, v priestore vrchu Kačica prechádza ponad existujúci železničný tunel. Trasa križuje priľahlé cesty I. a III. triedy, miestne, účelové komunikácie a železničné trate alebo sa vedie v súbehu s nimi. V koridore severného obchvatu sú vedené primárne rozvody vedení technického vybavenia územia, ktoré majú pre mesto zásadný význam.
Uvedená náročnosť sa vo významnej miere premietla do výsledného priestorového riešenia križovatiek na rýchlostnej ceste, ako aj rozsahu a technického riešenia objektov situovaných v priestore križovatiek, ktoré svojimi parametrami a výsledným stvárnením vytvárajú nové architektonické dominanty mesta. V trase severného obchvatu sa nachádzajú štyri mimoúrovňové križovatky. Na začiatku trasy R1 je umiestnená križovatka s pracovným miestopisným označením Kostiviarska. V km 1,6 je situovaná dvojvetvová križovatka Rudlová, ktorú dopravne dopĺňa križovatka Bánoš umiestnená v km 2,4 pracovného staničenia trasy. Posledná križovatka Cementáreň sa nachádza v km 4,2 trasy, približne 1,5 km od dočasného ukončenia trasy R1 na ceste I/66 v smere na Brezno.
Križovatka Banská Bystrica-sever (Kostiviarska)
Rozlohou a rozsahom objektov najväčšou a pohľadovo najexponovanejšou je križovatka Kostiviarska. Dopravne úplná rázštepová križovatka zabezpečuje prostredníctvom piatich vetiev prepojenie R1 s cestou I/59 v smere na Ružomberok a jednosmerné prepojenie s miestnou komunikáciou do centra mesta. Cez križovatku vedú miestne komunikácie a v údolí preteká potok Bystrička. Vzhľadom na výškovú dispozíciu a prekonávané prekážky je križovatka riešená na troch výškových úrovniach, pričom trasa R1 vedie na strednej etáži. Na spodnej úrovni sú vedené miestne komunikácie, na vrchnej úrovni sú vetvy križovatky orientované na východ. Severne od križovatky Kostiviarska, v jej tesnej blízkosti, sa nachádza nedávno zrealizovaná mimoúrovňová križovatka cesty I/59 s cestou III/ 06634 v smere na sídlisko Sásová. Obe križovatky spolu vytvárajú zloženú útvarovú križovatku.
Vetva C Brezno – Ružomberok a vetva E Ružomberok – centrum sú jednopruhové, ostatné vetvy sú dvojpruhové.
V priestore križovatky sa nachádza sedem mostných objektov, z toho dva mosty sú na R1, štyri na vetvách križovatky a jeden most je na miestnej komunikácii. Dominantným mostným objektom v križovatke je dĺžkou svojej nosnej konštrukcie 240,1 m a výškovým osadením nad križovatku spojitý predpätý 9-poľový most na vetve D v smere Ružomberok – Brezno. V nadväznosti na mostné objekty a vzhľadom na stiesnené pomery v križovatke je vybudovaných šesť oporných a zárubných múrov, z toho dve konštrukcie z vystužených zemín geomrežami s pohľadovou stranou z betónových prefabrikátov, tri gravitačné betónové múry a jeden zárubný obkladový múr zo zeminy spevnenej zemnými klincami. Vzhľadom na blízkosť zástavby sú vo východnej časti križovatky na mostných objektoch a vetvách križovatiek osadené protihlukové steny s výškou 3,0 až 4,0 m, ktoré esteticky dotvárajú technické objekty križovatky. Ich nosnú konštrukciu tvoria oceľové nosníky HEB a HEA. Pohltivú výplň na cestných objektoch zabezpečujú hliníkové panely a transparentnú odrazivú výplň na mostoch zabezpečuje metakrylát (systém Forster).
Križovatka Banská Bystrica-stred (Rudlová)
V údolí Rudlovského potoka je situovaná križovatka Rudlová. Priestorová poloha križovatky je vymedzená železnicou, zástavbou a priľahlými svahmi vrchu Bánoš. Dopravne ide o neúplnú križovatku, pozostávajúcu z dvoch západne orientovaných dvojpruhových vetiev ukončených v stykovej križovatke, ktoré zabezpečujú prepojenie R1 zo smeru od križovatky Kostiviarska na miestnu zbernú komunikáciu vedenú na spojnici centra mesta so sídliskami Rudlová a Sásová. Priestorovo je križovatka vybudovaná na troch úrovniach, pričom v spodnom parteri sú vedené miestne komunikácie, na strednej úrovni sú vedené vetvy križovatky a jestvujúca jednokoľajová železničná trať a na vrchnej etáži križovatky je vedená trasa rýchlostnej cesty R1. V celom dopravnom uzle križovatky Rudlová spolu so súvisiacimi preložkami miestnych komunikácií situovanými po oboch stranách R1 a železnice sa nachádza sedem mostných objektov, z toho jeden most je na R1, tri mosty sú na vetvách križovatiek a tri mosty sú na miestnych komunikáciách. Dominantným objektom križovatky je 7-poľový predpätý most na R1 s dĺžkou nosnej konštrukcie 274,3 m, respektíve 267,4 m. Konštrukčne aj architektonicky zaujímavým je aj most s presypávkou na železnici nad miestnou komunikáciou zo železobetónovej klenby s dĺžkou 36,1 m. V križovatke je vybudovaných šesť oporných a zárubných múrov, pričom sa využili konštrukčné systémy gravitačných betónových múrov, železobetónového uholníkového múru, greenterrameshovej konštrukcie a obkladového múru zabezpečeného zemnými kotvami a klincami. Po obvode križovatky zo strany zástavby sú osadené transparentné aj pohltivé protihlukové steny s výškou 3,0 až 4,5 m.
Križovatka Banská Bystrica-stred (Bánoš)
Dopravne na križovatku Rudlová nadväzuje križovatka Bánoš, ktorá je takisto riešená ako dvojvetvová križovatka s výhľadovou možnosťou prestavby na úplnú deltovú križovatku. Jednopruhové vetvy križovatky sú orientované východným smerom do križovatky Cementáreň. Vetvy križovatky sú úrovňovo pripojené na miestnu komunikáciu. Križovatka je umiestnená v stiesnených pomeroch vymedzených zosuvným svahom kóty Bánoš a súbežne vedenou železničnou traťou. V križovatke na R1 je vybudovaný trojpoľový predpätý mostný objekt s dĺžkou 78,5 m, respektíve 83,5 m. Na železnici nad miestnou komunikáciou je vybudovaný jednopoľový most s dĺžkou 31,4 m a sklonom 76,5°. Lokálnu aj celkovú stabilitu územia zabezpečujú dva zárubné múry z veľkopriemerových pilót so zemnými kotvami.
Vzhľadom na blízkosť areálu Rooseveltovej nemocnice, kardiocentra SSÚSCH a obytných domov sú zo strany zástavby na R1 a priľahlej vetve A križovatky umiestnené protihlukové steny s výškou 4,0 m.
Križovatka Banská Bystrica-východ (Cementáreň)
Posledná križovatka na trase R1 severného obchvatu Banskej Bystrice je kosodĺžnikového tvaru. Dopravne úplná križovatka pozostáva zo štyroch priamych jednopruhových vetiev pripojených v úrovňových križovatkách na miestnu zbernú komunikáciu vedenú ponad rýchlostnú cestu. Miestna komunikácia bude zabezpečovať prístup do pripravovaného priemyselného parku Majer-Šalková. Severne od križovatky Cementáreň sa pripája v svetelne riadenej križovatke miestna komunikácia na cestu I/66. V priestore križovatky sú situované dva nové mostné objekty. Most na miestnej komunikácii nad R1 je 4-poľový spojitý železobetónový most s dĺžkou 52,8 m. V jeho blízkosti nad železničnou traťou je na miestnej komunikácii 3-poľový predpätý most s dĺžkou nosnej konštrukcie 38,0 m. Zo strany od železnice vo východnej časti križovatky sú na R1 umiestnené clony proti oslneniu z nosníkov HEB a výplňových roštových panelov s výškou 2,8 m.
Celkovú stavebno-technickú náročnosť stavby charakterizuje celková dĺžka úpravy 5,821 km rýchlostnej cesty R1 navrhnutej v kategórii MR 20/60 a v koncovom úseku R 22,5/80, celková dĺžka 19,5 km vybudovaných komunikácií v rámci križovatiek, úprav ciest I. a III. triedy, preložiek miestnych a účelových komunikácií. Vybudovaných bolo 24 trvalých mostných objektov s celkovou dĺžkou 1,709 km, 20 oporných múrov a stien s celkovou dĺžkou 2,573 km, 16 objektov ochranných stien s celkovou dĺžkou 5,700 km.
Skúsenosti s projektovaním počas PPP projektu
Spracovanie dokumentácie na realizáciu stavby vychádzalo z požiadaviek určených v koncesnej zmluve a v manuáloch PPP projektu vypracovaných technickou skupinou spoločnosti Granvia Construction. Celý tento súbor požiadaviek predstavoval rozsiahly systém technických predpisov a typových riešení, ktorý kládol veľký dôraz na kvalitu spracovávanej projektovej dokumentácie ako základného predpokladu na úspešnú realizáciu diela a jeho dlhodobú prevádzku. Pomerne náročný bol systém spracovania dokumentácie, termínovo rozloženého do viacerých fáz, pri pozdĺžnom aj vertikálnom členení stavby, ale aj jednotlivých objektov v súlade s harmonogramom výstavby. Dôraz sa kládol aj na dôslednosť zadávania vstupov potrebných na realizáciu, rozsah podrobností a detailov dokumentovania jednotlivých objektov a konštrukcií, stanovenie technicko-kvalitatívnych parametrov konštrukcií a materiálov, ako aj geodetické určenie na kontrolu priestorových parametrov navrhovaných konštrukcií v dosiaľ nerealizovanom rozsahu súboru bodov v jednotnej trigonometrickej sieti podľa geodetického manuálu stavby. V zmysle koncesnej zmluvy bola zriadená funkcia estetického poradcu pre mostné objekty, ktorého činnosť smerovala k uplatneniu zjednocujúcich princípov a charakteristického architektonického výrazu PPP projektu vo forme tvarového, výtvarného a farebného riešenia konštrukcií a ich detailov.
Vo viacerých prípadoch sa použili inovatívne postupy a konštrukcie uplatnené pri návrhu vozoviek, úpravy terénu a zabezpečenia konštrukcií. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri spracovaní projektovej dokumentácie bol časový faktor a stanovené obdobie výstavby. Uvedené aspekty sa prejavili predovšetkým v eliminácii niektorých časovo náročných stavebných postupov a ich nahradení efektívnejšími konštrukciami a technológiami.
Záver
Severný obchvat Banskej Bystrice je výsledkom dobrej spolupráce projektanta s realizačným tímom spoločnosti Granvia Construction, s. r. o, estetického poradcu, nezávislého kontrolóra, technickej skupiny, všetkých dodávateľov stavby na čele s projektovým manažérom úseku a nezávislého dozoru spoločnosti ARCADIS Geotechnika a. s., organizačná zložka Slovensko. Veríme, že výsledky tejto spolupráce pozitívne ocení aj motoristická verejnosť a používatelia novovybudovanej stavby po jej uvedení do prevádzky.
TEXT: Ing. Ivan Gábryš
FOTO: DOPRAVOPROJEKT
Ivan Gábryš je hlavný inžinier projektu spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava.
Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.
