Protipožiarne nátery na drevo

Vypeňovacie nátery alebo iné spôsoby ochrany konštrukcií, ktoré nemajú preukázateľne overenú a zaručenú dostatočnú životnosť a musia sa obnovovať, možno použiť iba:

• na tých častiach konštrukcií, pri ktorých je aj po zabudovaní možné obnovovanie ochrany, ako aj kontrola stavu ochrany;
• v prípadoch, keď požadovaná požiarna odolnosť konštrukcií je:

• maximálne 30 minút – vtedy ide o:

• objekty s požiarnou výškou h ≤ 9 m, maximálne však objekty so štyrmi nadzemnými podlažiami,
• konštrukcie nezaisťujúce stabilitu objektu alebo jeho častí, ktoré sa nachádzajú v nadstavbách posledných dvoch nadzemných podlaží v objektoch s pôvodnou požiarnou výškou h ≤ 22,5 m (napr. krovy),

• maximálne 45 minút v jednopodlažných výrobných alebo skladových objektoch s požiarnou výškou h = 0 m;

• ak životnosť (čas do prvej obnovy) ochrany konštrukcie je najmenej 10 rokov.

Tieto spôsoby ochrany sa nedajú použiť na konštrukciách v podzemných podlažiach a na konštrukciách požiarnych úsekov navrhovaných podľa STN 73 0831, STN 73 0833 a STN 73 083.
Protipožiarne nátery sa zaraďujú k požiarnobezpečnostným zariadeniam, čím vzniká povinnosť pravidelných kontrol ich funkčnosti na konštrukcii.
Klasifikácia náteru sa musí vykonať taktiež v súlade s platnými slovenskými predpismi, čiže (nielen) podľa STN EN 13501-2, slovenskou autorizovanou osobou. Ak je náter zahrnutý do projektu a vyžaduje sa pri kolaudácii, smie ho zhotoviť iba firma na to spôsobilá, ktorá svoju spôsobilosť musí preukázať.

Rozdelenie protipožiarnych náterov

V prípade požiarnej bezpečnosti ide vždy o ucelený systém, pri ktorom je dôležité najmä dodržanie technológie aplikácie a údržby. Protipožiarny náter nezabráni poškodeniu konštrukcie požiarom, iba spomalí degradačné účinky ohňa a zabezpečí dostatok času na evakuáciu osôb alebo majetku. Ak sa takéto nátery majú na stavbe správne použiť, čiže aby spĺňali svoj účel, je nevyhnutné, aby každý projektant poznal a najmä rozumel ich pôsobeniu a  správaniu sa pri požiari.

Nátery na intumescentnej báze

Väčšina dnešných protipožiarnych náterov je na intumescentnej báze. Tieto nátery sú riediteľné vodou a neobsahujú žiadne halogény, azbest ani chlórové zlúčeniny. Podstatou ich pôsobenia je chemická reakcia, ktorú vyvoláva vyššia teplota pri požiari. Vplyvom tejto vysokej teploty na drevnú hmotu dochádza k dehydratácii, čiže vysušovaniu dreva. Drevná hmota obhorieva a uhoľnatie, čím dochádza k obmedzeniu prístupu vzduchu a spomaleniu procesu horenia. Vplyvom nadúvadiel a plničov (obsahujú látky s vyšším obsahom dusíka, napr. melanín, glycín, močovinu) sa vytvorí izolačná vrstva nehorľavej peny. Spôsob a rýchlosť vypenenia, štruktúra a výška peny a ostatné parametre limitujú účinnosť protipožiarneho náteru (uvádza sa, že intumescentné nátery zväčšia pri požiari svoj objem asi 50-krát).

Nátery na lignocelulózovej báze

Pri protipožiarnych náteroch na drevo na lignocelulózovej báze, ktoré sa používajú na pohľadové drevo v obytných interiéroch, sa kladú podstatne vyššie nároky na estetický vzhľad – samozrejme, pri zachovaní funkčnosti. Nátery sa dodávajú v transparentnej podobe s bezfarebným lakom s možnosťou voľby lesku alebo matnosti. Drevo možno farebne ladiť pomocou moridiel (odporúčané sú liehové moridlá). Aj tieto nátery bývajú vodou riediteľné, bez rozpúšťadiel a zdravotne neškodné (bez obsahu halogénov a azbestu).

Protipožiarne nátery na drevo sú určené do suchého prostredia – maximálna relatívna vlhkosť vzduchu sa smie pohybovať v rozpätí 70 až 80 % a pri aplikácii sa odporúča maximálna relatívna vlhkosť ošetrovaného dreva do 20 %. Náter sa teda nemôže funkčne použiť na ochranu krovu, ktorý je pred položením strešnej krytiny vystavený počas niekoľkých dní poveternostným vplyvom (degradácia UV-žiarením, dažďom).

Správna aplikácia

Každý výrobca má svoje protipožiarne nátery testované s určitými bezfarebnými lakmi, kde je presne stanovené, za aký dlhý čas a akým spôsobom ochranný náter obhorí, aby umožnil intumescentnému náteru reagovať na oheň a tým zvýšiť požiarnu odolnosť. Samotný náter sa nanáša na povrch dreva, ktorý treba pripraviť v súlade s príslušnými normami. Povrch musí byť čistý, suchý, zbavený mastnoty, prachu, lyka, kôry, prípadne starého náteru alebo tmelu.

Odporúčané množstvo nánosu závisí od požadovaného stupňa požiarnej odolnosti konštrukcie, resp. zníženia triedy horľavosti, nesmie však byť nižšie ako 250 g/m² – zvýšenie o jeden stupeň (napr. ihličnaté drevo so stupňom horľavosti C2 – stredne horľavé sa tak dostane do triedy C1 – ťažko horľavé). Na nosné konštrukcie sa vykonáva zväčša aplikácia v nánose asi 500 g/m², čím sa na profiloch s minimálnou hrúbkou 100 mm (ihličnany) zvýši požiarna odolnosť a zníži sa stupeň horľavosti na stupeň B – neľahko horľavý.

Príklad tabuľky výrobcu

Nános 500 g/m² sa musí dodržať. Požiarna odolnosť sa nesmie zvyšovať pridaním ďalších vrstiev náteru.

Kateřina Havlová
Foto: archív autorky

Autorka je vedúca strediska spoločnosti Spectrum Franěk, s. r. o. Venuje sa tiež publikačnej činnosti v odbornej tlači.