Radíme podnikateľom: Aj zamestnávanie robotníkov na stavbe má svoje pravidlá

Fluktuácia zamestnancov na stavbách patrí medzi najvyššie. Je to pochopiteľné, pretože zamestnávateľ prispôsobuje počet ľudí svojim zákazkám a zamestnanci menia prácu podľa vlastných priorít. O to náročnejšie je sledovať a dodržiavať všetky povinnosti, ktoré stavebníkovi vyplývajú z legislatívy.

Medzi povinnosti stavebníka patrí vyžadovať dôsledné plnenie všetkých povinností od osôb, ktoré sú súčasťou stavby, s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. To zahŕňa skutočne enormné množstvo úloh, od potreby písomných pracovných dohôd cez vyznačovanie staveniska a riešenie situácii na ňom až po školenia a dohliadanie na dodržiavanie predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP).

„Jednou z možných ciest, ako aspoň časť povinností preniesť na plecia niekoho iného a zároveň mať garanciu pracovnej sily v takom rozsahu a s takými skúsenosťami či takým vzdelaním, aké stavebník potrebuje, je využívanie služieb personálnej agentúry, ktorá sprostredkúva dočasné prideľovanie zamestnancov, tzv. personálny lízing,“ hovorí Roman Kučera, generálny riaditeľ personálnej agentúry MAXIN’S Group.

Zodpovednosť na tretej strane

Pri využívaní zamestnancov formou dočasného prideľovania preberá všetky práva a povinnosti zamestnávateľa na seba personálna agentúra, ktorá je skutočným zamestnávateľom daných ľudí.

Zodpovedá za vstupné školenia BOZP, vykonáva vstupné lekárske vyšetrenia, zabezpečuje pracovné oblečenie, pracovnú obuv a osobné pracovné prostriedky podľa pokynov „klienta – stavebníka“. Zodpovedá taktiež za celkovú administratívu spojenú s pracovnými zmluvami, poistením, odvodmi, vyplácaním mzdy a všetkými náležitosťami podľa legislatívy platnej v Slovenskej republike.

Druhou využívanou alternatívou je zazmluvnenie živnostníka, ktorý napríklad na základe zmluvy o dielo fakturuje stavebníkovi vykonané stavebné práce.

Nedostatok pracovnej sily

„Stavebníci sa nádejali, že stabilný prísun občanov z Ukrajiny sa po vypuknutí vojnového konfliktu ešte viac zvýši a takto aspoň dočasne vyriešia problém s nedostatkom pracovnej sily v tomto odvetví hospodárstva. No nestalo sa tak,“ konštatuje Roman Kučera.

Väčšina občanov Ukrajiny či odídencov sa totiž zamestnala a zamestnáva prevažne v automobilovom alebo strojárskom priemysle.

„Skúsené personálne agentúry, ktoré na trhu pôsobia už dostatočne dlho a ktoré náborovali a opäť náborujú na Ukrajine, dokážu získavať do svojej databázy aj dnes také žiadané profesie, ako sú murár, tesár alebo stavebný montážnik. Tieto pracovné sily sú kombináciou náboru na Ukrajine a rovnako aj na Slovensku, len treba vedieť, kde ich hľadať,“ je presvedčený Roman Kučera z MAXIN´S Group.

Krutá realita

Stavebníci však vedia, že problém s dostupnou pracovnou silou, ktorá bude mať dostatočné vzdelanie, prax, vyžadovaný prístup k práci aj potrebné školenia, bude predstavovať problém aj naďalej.

Podľa Aliancie sektorových rád dnes pracuje v slovenskom stavebníctve 181 000 ľudí vrátane živnostníkov. V roku 2024 bude stavebníctvo potrebovať navyše približne 2 000 murárov, 7 000 stavebných montážnikov, 1 650 inštalatérov a asi 1 400 stavbyvedúcich. A to je výzva pre školy aj pre personálne agentúry.

Povinnosti zamestnávateľa

Okrem toho, že zamestnávateľ musí zamestnancovi zabezpečiť prácu a plácu, musí:

• so zamestnancom podpísať pracovnú zmluvu (zo zákona musí obsahovať druh a stručnú charakteristiku práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, výplatný termín, rozsah pracovného času);
• zamestnanca zaregistrovať v Sociálnej poisťovni deň pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu práce;
• do 8 pracovní dní od vzniku pracovnoprávneho vzťahu oznámiť túto skutočnosť zdravotnej poisťovni, v ktorej má zamestnanec uzavreté poistenie;
• oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne do 8 dní prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca;
• predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v členení na jednotlivých zamestnancov a na jednotlivé druhy sociálneho poistenia;
• viesť a predkladať Sociálnej poisťovni evidenciu o svojich zamestnancoch na účely sociálneho poistenia (elektronické evidenčné listy dôchodkového poistenia);
• ohlásiť dočasnú pracovnú neschopnosť zamestnanca (ak trvá dlhšie ako 10 dní) a pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie.

Povinnosti pri zamestnávaní cudzincov

Pri zamestnávaní cudzincov platia tieto pravidlá:

• Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný písomne nahlásiť úradu, resp. Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (v prípade žiadosti o modrú kartu) voľné pracovné miesta, ich počet a charakteristiku.
• Je povinný písomne informovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov a štátneho príslušníka tretej krajiny do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania.
• Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty, túto povinnosť plní zamestnávateľ vo vzťahu k Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny (z krajiny mimo EU a EHP):

• ktorý má udelený trvalý pobyt v SR (trvalým pobytom sa rozumie trvalý pobyt na 5 rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas alebo dlhodobý pobyt);
•  ktorý je rodinným príslušníkom občana členského štátu Európskej únie a má právo na pobyt na území Slovenskej republiky;
• ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny: (1. po uplynutí 12 mesiacov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny. 2. ktorý je rodinným príslušníkom držiteľa modrej karty)

• ktorý má udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny;
• ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí;
• ktorý má udelený prechodný pobyt na účel štúdia a výkon jeho práce nepresiahne u všetkých zamestnávateľov 10 hodín týždenne alebo 20 hodín týždenne, ak je študentom vysokej školy, alebo tomu zodpovedajúci počet dní alebo mesiacov za rok;
• ktorý je žiadateľom o udelenie azylu (po 9 mesiacoch od podania žiadosti o udelenie azylu);

• ktorému bol udelený azyl;
• ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana;
• ktorý úspešne absolvoval štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole na území Slovenskej republiky a bude mu udelený prechodný pobyt na účel zamestnania;
• ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva, alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárske práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku;
• ktorý má udelené národné vízum a na ktorého sa vzťahuje program pracovnej dovolenky schválený vládouý Slovenskej republiky.

Ďalšie kategórie zamestnancov sú upravené v § 23a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.