Radíme živnostníkom: Ako sa domôcť svojich peňazí?

Každý živnostník sa občas stretne s tým, že za svoju prácu nedostane zaplatené. Ak sa so zákazníkom nedokáže dohodnúť po dobrom a nechce prísť o svoje peniaze, nezostáva mu nič iné ako sa obrátiť na súd a následne na exekútora.

„V prípade, ak živnostník ako veriteľ vyčerpá možnosti mimosúdneho vymáhania pohľadávky, napríklad písomnými výzvami, osobnou, telefonickou, respektíve inou komunikáciou so svojim dlžníkom, môže sa obrátiť so svojou žalobou na súd,“ vraví advokát Ivan Drdoš z nitrianskej Advokátskej kancelárie JUDr. Ivan Drdoš. Živnostník na súde požiada o vydanie platobného rozkazu.

„Svoj nárok je živnostník povinný súdu preukázať podľa princípu formálnej pravdy, čo zjednodušene znamená, že pravdu má len ten, kto ju dokáže,“ dodal Drdoš.
Predpokladom na vydanie platobného rozkazu sú skutočnosti tvrdené žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti.

Preto je potrebné k návrhu pripojiť listinné dôkazy, akými sú napríklad zmluva o dielo, kúpna zmluva, zmluva o spolupráci, iná zmluva, dodací list, faktúra, upomienka dlžníka, či akýkoľvek listinný dôkaz posilňujúci dôkazné postavenie žalobcu.

„Žaloba spolu s prílohami sa podáva súdu v takom počte vyhotovení, aby jeden exemplár zostal súdu a ďalšie exempláre v počte takom, koľko subjektov je na strane žalovaného. Tieto súd následne zasiela žalovanému na vyjadrenie,“ hovorí Drdoš.

Pozor na premlčanie

Pri podávaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, nie je potrebné príliš otáľať, aby sa nestalo, že daná vec bude premlčaná. V prípade obchodnoprávnych vzťahoch je pritom všeobecná premlčacia doba štyri roky.

„V zásade platí, že v prvom stupni koná okresný súd, preto je potrebné žalobu podať na miestne príslušný súd žalovaného, čo znamená pri fyzických osobách súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu a pri právnických osobách súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla,“ vraví advokát Drdoš.

Konanie súdu

V prípade, že živnostník predloží jednoznačné listinné dôkazy a súd nemá o nich pochybnosti, môže o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom. To znamená, že veriteľ len podá žalobu a súd na základe toho môže rozhodnúť.

„Platobným rozkazom súd uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia zaplatil žalobcovi uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok,“ hovorí Drdoš.

Jednou z podmienok na vydanie platobného rozkazu je, aby veriteľ pri podávaní žaloby zaplatil súdny poplatok. Jeho výška dosahuje šesť percent z hodnoty veci, minimálne však 16,50 eura. Ak vám napríklad niekto nepreplatí faktúru vo výške 1 000 eur a budete žiadať o vydanie platobného rozkazu na túto sumu, musíte zaplatiť poplatok v sume 60 eur.

„Pokiaľ by žalobca nezaplatil súdny poplatok a to ani na výzvu súdu v lehote stanovenej vo výzve, ktorá je väčšinou 10 dní od doručenia výzvy, s poučením o následkoch nezaplatenia, súd konanie zastaví,“ povedal Drdoš. Ak však živnostník súd vyhrá, dlžník mu bude musieť tento poplatok zaplatiť.

Ak súd vydá platobný rozkaz, doručí ho žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný je oprávnený podať v 15-dňovej lehote odpor, ktorý však musí byť vecne odôvodnený. V takom prípade však musí zaplatiť poplatok v rovnakej výške ako žalobca pri podaní žaloby. „Pokiaľ súd odpor neodmietne, súd zruší platobný rozkaz a nariadi pojednávanie,“ vraví Drdoš.

Ak do 15 dní nepodá žalovaný odpor, platobný rozkaz nadobudne účinnosť. „Platobným rozkazom je žalovaný zvyčajne zaviazaný na zaplatenie istiny a jej príslušenstva, ktorým sú najmä úroky z omeškania a trovy súdneho konania a to náhrada súdneho poplatku, trov právneho zastúpenia, prípadne iných trov konania,“ hovorí Drdoš.

Akonáhle je platobný rozkaz právoplatný, súd na žiadosť žalobcu vyznačí na listine platobného rozkazu jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

So súdnym rozhodnutím k exekútorovi

Akonáhle máte súdne rozhodnutie a napriek tomu vám dlžník peniaze nezaplatí, môžete sa obrátiť na ktoréhokoľvek exekútora. Návrh, ktorý podáte vám vybranému exekútorovi, musí obsahovať tieto náležitosti:

• meno a sídlo exekútora, ktorému je určený;
• kto návrh robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje;
• označenie účastníkov konania, teda oprávneného (to je veriteľ, čiže vy) a povinného (dlžníka) pomocou mena, priezviska, bydliska, štátneho občianstva, ak je účastníkom fyzická osoba;
• v prípade právnickej osoby treba uviesť názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo
• presné označenie exekučného titulu a vymedzenie vymáhaného nároku vrátane príslušenstva a trov predchádzajúceho konania;
• dátum a váš podpis.

Súčasťou návrhu zároveň môže byť aj spôsob, akým sa má exekúcia vykonať. Tento návrh je potrené predložiť v troch vyhotoveniach, priložiť je treba aj rovnopis exekučného titulu spolu s doložkou o vykonateľnosti. Potrebné je priložiť aj vyhlásenie, že dlžník nesplnil to, čo mu uložil súd.

V prípade, že v návhrhu bude niečo chýbať, alebo bude nezrozumiteľný, exekútor vás vyzve, aby ste ho opravili alebo doplnili. Preto je vždy je lepšie poradiť sa s exekútorom vopred.

Ako prebieha exekúcia

Súdny exekútor sa po obdržaní vášho návrhu na začatie exekúcie musí obrátiť opäť na súd a požiadať ho o poverenie na vykonanie exekúcie. Za tento návrh sa platí súdny poplatok vo výške 16,50 eura. Exekučné konanie sa začína dňom, keď súdny exekútor dostal váš návrh na začatie exekúcie.

Samotnú exekúciu však môže začať vykonávať, až keď dostane od súdu poverenie na jej vykonanie. Exekútor sa preto po podaní návrhu alebo jeho doplnení obráti do pätnástich dní na súd a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd počas ďalších pätnástich dní písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

„Spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor,“ vraví Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov. Zákon pripúšťa len dve výnimky. Prvom je, ak má dlžník na nehnuteľnosť zriadené záložné právo, ktoré možno zriadiť len na základe návrhu veriteľa.

Druhou výnimkou je predaj nehnuteľnosti. K tomu možno pristúpiť len vtedy, ak s týmto spôsobom výkonu exekúcie veriteľ súhlasí. „To znamená, že ak veriteľ v návrhu na vykonanie exekúcie uvedie spôsob výkonu exekúcie, ktorý navrhuje vykonať, súdny exekútor podľa vlastných zistení môže postupovať aj iným spôsobom a viazaný je len návrhmi veriteľa v prípade zriadenia exekučného záložného práva a predaja nehnuteľnosti,“ dodala Kolesárová.

Po udelení poverenia súdom vás aj dlžníka exekútor upovedomí o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a predbežných trovách exekúcie. Následne je už vymáhanie pohľadávky v rukách exekútora. Ak by sa však dlžník zrazu rozhodol, že svoj dlh splatí a peniaze doručí priamo vám, je potrebné, aby ste exekútorovi ihneď oznámili, koľko peňazí a kde ste prevzali.

V prípade, že to neurobíte, hrozí vám, že budete musieť zaplatiť trovy exekútora v čase medzi prijatím peňazí a vaším oneskoreným oznámením, keďže exekútor bude v tomto čase naďalej vymáhať peniaze od dlžníka, s čím mu vznikajú náklady.

Prijaté alebo vymožené prostriedky dlžníka sa podľa zákona použijú v tomto poradí:

• najskôr sa uhradia trovy exekútora, najviac však do výšky 24 percent z prostriedkov od dlžníka;
• potom sa hradí istina vymáhanej pohľadávky, teda dlhu;
• po jej uhradení príde na rad príslušenstvo pohľadávky, ktoré vám priznali v exekučnom titule;
• napokon sa uhradia vaše trovy, ktoré vám s vymáhaním pohľadávky vznikli.

Exekútora môžete vymeniť

Ak z akéhokoľvek dôvodu nie ste spokojní s prácou exekútora, môžete ho kedykoľvek vymeniť. Aby ste to urobili, musíte podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd by o tejto požiadavke mal rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu.

Zákon exekútorom prikazuje, aby v prípade, že vymôžu peniaze od dlžníka, vám ich poslali bezodkladne, najneskôr však do 14 dní od ich prijatia, ak ste sa s exekútorom nedohodli inak. Táto dohodnutá lehota však nemôže byť dlhšia ako 90 dní. V prípade, že by exekútor porušil túto svoju povinnosť, dopustil by sa závažného disciplinárneho previnenia.

V takom prípade sa môžete obrátiť na súd, ktorý mu môže nariadiť, aby vám peniaze vyplatil do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. „V prípade úspešného vymoženia pohľadávky bude zo strany exekútora žalobcovi ako oprávnenému zaslané finančné plnenie podľa platobného rozkazu, teda napríklad istina, úroky z omeškania, trovy prvostupňového konania, ako aj trovy súvisiace s exekučným konaním,“ vraví Drdoš.

V prípade, že pohľadávka bola aspoň čiastočne vymožená, platí trovy exekúcie dlžník. Výška trov sa pritom odvíja od výšky vymoženej pohľadávky. Napríklad v prípade vymáhanej sumy vo výške tisíc eur, trovy predstavujú: odmenu súdneho exekútora vo výške 20 percent z vymáhanej sumy, teda 200 eur, ďalej hotové výdavky, medzi ktoré patrí najmä poštovné, poplatky, cestovné, náhrada za stratu času.

Pri jednoduchých prípadoch tieto hotové výdavky obvykle neprekročia 50 eur. V prípade, že je exekútor aj platcom DPH, tak dlžník musí uhradiť k trovám aj DPH.
Ak vám niekto dlhuje peniaze, môžete dlžníka k ich zaplateniu presvedčiť aj tým, že ak požiadate o vydanie platobného rozkazu a následne sa obrátite na exekútora, bude musieť nakoniec zaplatiť výrazne viac, ako je jeho súčasný dlh.

Ak by však exekútor peniaze od dlžníka nevymohol, trovy mu musí zaplatiť veriteľ. „V tomto prípade sú trovy obvykle nižšie a odvíjajú sa od úkonov súdneho exekútora a reálnych výdavkov, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Minimálna výška odmeny je 33,19 eura, k tomu treba prirátať hotové výdavky, ako bolo vyššie uvedené, a DPH, ak je súdny exekútor platiteľ DPH,“ povedal Drdoš.

Dlžník sa snaží zbaviť majetku

Niektorí dlžníci sa namiesto vyrovnania svojich dlhov snažia rôznymi cestami zbaviť majetku, aby im po právnej stránke nič nepatrilo. Exekútor v upovedomení o začiatku exekúcie zakáže vášmu dlžníkovi, aby odo dňa doručenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii, s výnimkou prípadu, ak by sa tým mal uhradiť jeho dlh. Je však možné, že dlžník s exekúciou počítal a preto sa vopred zbavil majetku.

Jedným z takýchto spôsobov môže byť napríklad darovacia zmluva, ktorou niekomu daruje svoj dom či byt. Takéto darovanie môže napadnúť na príslušnom súde žalobou iba veriteľ, exekútor to urobiť nemôže. Urobiť tak môžete v prípade, ak dlžník svoj majetok daroval niekomu v posledných troch rokoch pred začatím exekúcie.

Exekúcia

Môže ma exekútor exekuovať, ak vyhlásim osobný bankrot?

Nie, nemôže. Podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa nemôže začať exekučné konanie na majetok podliehajúci konkurzu. Zároveň, ak sa už exekučné konanie začalo, sa vyhlásením konkurzu zastavuje.

Dlhov sa však automaticky nezbavíte. Ak váš majetok nestačí na ich uspokojenie v konkurze, môže vám súd povoliť oddlženie po skončení trojročnej skúšobnej doby, počas ktorej budete dlh splácať.

Zablokovaný účet

Exekútor mi zablokoval účet v banke pre dlh 1 934 eur. Na účte však mám podstatne viac prostriedkov. Ako mám dlh splatiť bez prístupu k účtu?

Exekučný poriadok výslovne umožňuje dlžníkovi, aby zo zablokovaného účtu, ktorým disponuje, osobne v banke previedol dlžnú sumu na depozitný účet súdneho exekútora, ktorý exekúciu vedie. Ak tak dlžník učiní do 14 dní od doručenia oznámenia o začatí exekúcie, znižujú sa trovy exekúcie v časti odmeny exekútora na polovicu.

Minimálna ­výška dlhu

Akú minimálnu výšku dlhu je možné exekuovať?

Súdny exekútor vykonáva svoju právomoc v súlade s Exekučným poriadkom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri realizácii práva oprávneného na výkon exekučného titulu zákon nestanovuje spodnú hranicu pre podanie návrhu na začatie exekúcie.

Súdny exekútor je teda povinný vymáhať aj nízky dlh za minimálnu odmenu. Oprávnený by si však mal uvedomiť, že minimálna výška súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie exekúcie je 16,50 eura. V prípade, že je pohľadávku potrebné pred jej vymáhaním napríklad potvrdiť súdom, náklady rastú o ďalšie trovy konania.

Dlh v Sociálnej ­poisťovni

Som živnostník a mám dlh v Sociálnej poisťovni. Hrozí mi exekúcia. Vyhnem sa jej, ak zruším živnosť a pôjdem na úrad práce?

Ako fyzická osoba zodpovedáte za dlhy z podnikania celým svojím majetkom. Dlh preto zrušením živnosti nezaniká a je možné ho ďalej vymáhať. V prípade straty pravidelného príjmu závisí možnosť exekúcie rôznych finančných dávok od toho, či sú vylúčené z exekúcie alebo nie. Najlepšie je pokúsiť sa dohodnúť si s exekútorom splátkový kalendár, aby ste sa vyhli prípadnej exekúcii predajom hnuteľných vecí či predajom nehnuteľnosti.

Pohľadávka voči zamestnávateľovi

Mám súdom potvrdenú pohľadávku voči bývalému zamestnávateľovi – fyzickej osobe. Zatiaľ som nepodal návrh na začatie exekúcie, pretože dlžník je nemajetný a nemá vôľu dobrovoľne dlh splniť. Zomrel mu však otec, ktorý vlastnil dom a ornú pôdu. Môžem si nárokovať svoju pohľadávku z dlžní­kovho dedičstva?

Odporúčame vám podať návrh na začatie exekúcie a upozorniť súdneho exekútora na prebiehajúce dedičské konanie. Po nadobudnutí majetku dlžníkom je možné tento exekuovať. Zároveň pre prípad, že by dlžník v dedičskom konaní urobil vyhlásenie o vzdaní sa dedičstva alebo prenechaní dedičstva inému dedičovi, je možné tieto právne úkony odporovať žalobou na súde.

Aký majetok ­postihuje ­exekúcia?

Známemu som požičala 12 000 eur s tým, že mi ich vráti do mesiaca. Odvtedy prešli už dva roky, ale peniaze mi nevrátil napriek tomu, že mu súd právoplatne uložil zaplatiť mi dlžnú sumu aj s príslušenstvom. Dlžník tvrdí, že nič nemá, nikde nepracuje, nemá pravidelný príjem. Auto, ktorým jazdí, aj byt, v ktorom býva, vlastní firma, kde je spoločníkom. Je možné mu napríklad predať firemné auto a splatiť tak jeho dlh?

V tomto prípade je potrebné rozlišovať medzi majetkom dlžníka samotného a majetkom jeho firmy, ktorá je samostatnou právnickou osobou a s dlhom nemá nič spoločné. Exekúcia smie zásadne postihnúť len majetok dlžníka, preto je bez ďalšieho (napr. ručiteľského alebo spoludlžníckeho záväzku) priama exekúcia majetku dlžníkovej firmy vylúčená.

Avšak obchodný podiel dlžníka v obchodnej spoločnosti je jeho majetkovým právom, ktoré možno podľa ustanovenia § 113 b Exekučného poriadku postihnúť exekúciou. Ak obchodná spoločnosť vlastní majetok, potom je šanca na uspokojenie veriteľa exekúciou obchodného podielu reálna.

Splácanie dlhov po rozvode

Prednedávnom som sa rozviedla. Hlavným dôvodom boli manželove večné dlhy. Kým sme stihli dosplácať jeden úver v nebankovke, bez môjho vedomia vždy stihol spraviť ďalšie dlhy. Exmanžel prišiel navyše o prácu. Môžu byť takto vzniknuté pohľadávky vymáhané aj odo mňa, ak už nie sme manželia?

Rozvodom manželstva dlhy manželov samy o sebe nezanikajú. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ak ste ešte po rozvode bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevysporiadali písomnou dohodou a za predpokladu, že ešte neuplynula trojročná lehota jeho vysporiadania zo zákona, môže byť exmanželov záväzok uspokojený aj zo spoločného majetku.

TEXT: Peter Matula
FOTO: Miro Pochyba

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 5/2016.