Radíme živnostníkom: Paušálne alebo skutočné výdavky?

Každý živnostník sa snaží odviesť štátu čo najmenej peňazí na daniach a odvodoch. Mnohí sa preto snažia maximálne nafúknuť svoje výdavky tak, aby ich zisk bol nízky a nemuseli platiť žiadne dane.

Živnostníci si môžu vybrať, či si z príjmov budú odpočítavať skutočné výdavky alebo radšej paušálne výdavky. Kým skutočné výdavky sa oplatia predovšetkým ľuďom s vysokým príjmom a vysokými výdavkami, paušálne sú výhodné najmä pre tých, ktorých príjem je nižší alebo majú len nízke či žiadne výdavky. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre paušálne výdavky, navyše nemusia viesť ani účtovníctvo.

Komu sa oplatia paušálne výdavky?
Každý živnostník si môže zo svojich príjmov odpočítať paušálne výdavky vo výške 40 percent. Okrem nich si odpočíta ešte zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a nezdaniteľné časti základu dane. Maximálna výška paušálnych výdavkov však dosahuje 5 040 € za rok. To znamená, že plných 40 percent si môžu odpočítať len tí živnostníci, ktorých ročný hrubý príjem neprekročí 12 600 €. Ak niekto zarobí viac, stále si môže odpočítať len 5 040 €. Pri vyššom príjme sa tak môže vyplatiť porozmýšľať radšej nad skutočnými výdavkami.

Vďaka paušálnym výdavkom živnostník, ktorý zarobí v hrubom do 10 384 €, nezaplatí žiadne dane. Z tohto príjmu si môže odpočítať paušálne výdavky vo výške 40 percent, čo je 4 153,60 €. Ak platí minimálne odvody, odpočíta si ďalších 2 427,12 € a nezdaniteľnú časť základu dane 3 803,33 €. Vyjde mu tak nulový daňový základ, teda aj nulová daň.

V prípade ročných tržieb 20 000 € si živnostník odpočíta paušálne výdavky 5 040 €, odvody 2 427,12 € a nezdaniteľnú časť 3 803,33 €. Jeho daňový základ preto bude 8 729,55 € a musí zaplatiť daň 1 658,61 €. Čím vyššie by boli jeho príjmy, tým vyššia by bola aj daň, pretože výška paušálnych výdavkov by sa už nemenila.

Podnikateľ, ktorý chce využiť paušálne výdavky, musí viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach. Táto evidencia nemá predpísanú formu, podnikateľovi postačí, ak si všetko bude zapisovať do jednoduchej tabuľky. Do jednej tabuľky si bude za sebou zapisovať všetky príjmy, v ďalej bude evidovať zásoby, ak nejaké má, a v poslednej bude uvádzať faktúry, ktoré on vystaví.

Živnostník, ktorý chce využiť paušálne výdavky, nesmie byť platiteľom DPH, alebo ten, kto je platiteľom DPH, môže ním byť len časť zdaňovacieho obdobia. To znamená, že ak by sa niekto stal počas tohto roku platiteľom DPH, môže si za tento rok odpočítať paušálne výdavky. Ak by bol platiteľom DPH celý rok, na paušálne výdavky už nemá nárok a musí si odpočítať skutočné výdavky. V prípade, že niekto začne podnikať až v danom roku, má nárok len na pomernú časť paušálnych výdavkov. Za každý mesiac, ktorý podniká, si môže odpočítať najviac 420 €. Napríklad, ak by si niekto založil živnosť v máji, bude v tomto roku podnikať osem mesiacov, čo znamená, že bude mať nárok na paušálne výdavky vo výške 40 percent z príjmov, maximálne však do sumy 3 360 €. Rovnaké to je aj v prípade, ak niekto ukončí živnosť v priebehu roka. Takisto si môže za každý mesiac, ktorý podnikal, odpočítať najviac 420 €.

Kedy sa rozhodnúť pre reálne výdavky?
Do roku 2012 nemali paušálne výdavky horný strop. To znamená, že ak niekto mal ročné príjmy 40 000 €, mohol si odpočítať paušálne výdavky vo výške 16 000 €. V súčasnosti to je len 5 040 €. Táto zmena prinútila predovšetkým podnikateľov s vyššími príjmami, aby si namiesto paušálnych výdavkov začali uplatňovať skutočné výdavky. Zákon o dani z príjmov určuje, že z príjmov si možno odpočítať skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti. To znamená, že všetky výdavky, ktoré si živnostník chce odpočítať, musia súvisieť s príjmami zo živnosti. A v prípade daňovej kontroly musí vedieť tento vzťah preukázať. Je to dôležité najmä pri výdavkoch, ktoré by mohol živnostník využiť aj na súkromné účely. Napríklad, ak si niekto kúpi kosačku, aby mohol kosiť okolie svojej firmy, a dá si celú cenu kosačky do nákladov, mal by vedieť preukázať, že ju naozaj využíva len vo firme a nepoužíva ju na kosenie trávnika pri svojom dome. Problematické to môže byť najmä v prípade, ak by tento živnostník podnikal vo svojom rodinnom dome. Takisto, ak si niekto dá do nákladov celý televízor, pretože na ňom zákazníkom prezentuje svoje výrobky, mal by vedieť dokázať, že si na ňom neprehráva aj filmy. Platí, že v tomto prípade musí dokazovať daňovník. Ak však niekto prevádzkuje hotel a kúpi televízor do každej izby, daňovej kontrole by to nemalo byť podozrivé, pretože je zrejmé, že ide o vybavenie hotela a podnikateľ televízory nepoužíva pre svoju vlastnú potrebu.

Od minulého roka zákon o dani z príjmov dáva podnikateľom tri možnosti, ako môžu postupovať pri výdavkoch, ktoré môžu mať aj charakter osobnej spotreby:
1. Podnikateľ obháji daňové výdavky vo svojom účtovníctve alebo v evidencii v 100-percentnej výške.
2. Bude presne sledovať, dokladovať a následne vylučovať nedaňové výdavky, t. j. bude ich krátiť v rozpätí 0 až 100 percent.
3. Daňové výdavky bude uplatňovať len v paušálnej výške 80 percent a zvyšných 20 percent výdavkov bude pripočítavať k daňovému základu.

Pre mnohých podnikateľov je pravdepodobne najzaujímavejšia tretia možnosť. Ak by dali do nákladov celých 100 percent takejto veci, hrozí, že pred daňovou kontrolou nebudú vedieť preukázať, že danú vec využívajú len na podnikanie a nie na súkromné účely. A v prípade, že by sa rozhodli vypočítať, v akom pomere ju využívajú na podnikanie a v akom pomere na súkromné účely, mohla by kontrola zase spochybniť tento výpočet. V prípade, že sa živnostník rozhodne dať do nákladov paušálne 80 percent z ceny takejto veci, daňový úrad by už nemal nič spochybňovať a nebude skúmať, či napríklad kosačku nevyužíva na súkromné účely na 50 percent a nie na 80 percent.

Podľa Finančnej správy si živnostníci najčastejšie znižujú daňový základ o tieto výdavky:

• hrubé mzdy zamestnancov a poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov;
• povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie platené za živnostníka;
• výdavky týkajúce sa výkonu činnosti v inom mieste, ako je miesto pravidelného vykonávania činnosti, a to najviac vo výške podľa zákona o cestovných náhradách; ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v prípade použitia vlastného osobného motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku aj výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej sadzby náhrady;
• výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, ak vykonávajú činnosť vo svojom obvyklom mieste, napr. vo svojej dielni, kancelárii a pod.; 
• odpisy hmotného alebo nehmotného majetku;
• nájomné a provízie za sprostredkovanie;
• miestne dane (napr. daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel) a miestne poplatky;
• výdavky na reklamu;
• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitného predpisu – ide napr. o náhradu príjmu vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ďalej koncesionárske poplatky a pod.

Najčastejšie chyby živnostníkov
Medzi najčastejšie chyby, ktoré živnostníci robia, patrí napríklad to, že si do nákladov dajú celú cenu majetku, ktorá prevyšuje 1 700 €. Takýto majetok je však potrebné postupne odpisovať niekoľko rokov, podľa toho, do ktorej odpisovej skupiny patrí. Napríklad autá patria do prvej odpisovej skupiny s časom odpisovania štyri roky, teda 48 mesiacov. To znamená, že ak by si niekto kúpil auto v sume 19 200 €, rozpočíta si cenu na 48 mesiacov, počas ktorých bude tento náklad odpisovať. Jeho mesačný odpis preto bude 400 €. Ak by auto kúpil v máji tohto roku, dá si v tomto roku do nákladov odpis za máj až december 3 200 €. V rokoch 2017, 2018 a 2019 si dá do nákladov odpis vždy za celých 12 mesiacov vo výške 4 800 €. A v roku 2020 si odpočíta odpis za posledné štyri mesiace v sume 1 600 €. Spolu si tak postupne dá do nákladov celú cenu auta.

Ďalšie chyby, ktorých sa živnostníci často dopúšťajú:

• do výdavkov premietnu sumy, ktoré nesúvisia s dosahovanými zdaniteľnými príjmami a boli vynaložené na osobnú potrebu daňovníka;
• odpisy daňovníci nevypočítajú v správnej výške, resp. ich nezaokrúhlia správne na celé eurá nahor, prípadne pri používaní majetku vloženého do obchodného majetku čiastočne aj na súkromné ciele neuplatnia odpisy len v pomernej výške, ale v plnej výške;
• pri výpočte odpisov z hmotného majetku obstaraného v období od 1. 1. 2012 neberú do úvahy to, že od uvedeného dátumu bol zavedený nový spôsob odpisovania hmotného majetku – výška odpisov v prvom roku odpisovania sa odvíja od počtu mesiacov, ktoré uplynú od zaradenia majetku do užívania do konca tohto zdaňovacieho obdobia;
• priamo do výdavkov jednorazovo premietnu výdavky na technické zhodnotenie majetku, ktoré sa majú do daňových výdavkov premietať prostredníctvom odpisov;
• pri nadobudnutí pohľadávky postúpením si zaplatenú obstarávaciu cenu tejto pohľadávky uplatnia ako výdavok v prípade jednoduchého účtovníctva, resp. daňovej evidencie hneď v roku nadobudnutia a v plnej výške bez ohľadu na príjem z nej plynúci;
• nemajú doklady o nákupe pohonných látok uplatnených vo výdavkoch;
• ak platia nájomné fyzickým osobám, do daňových výdavkov niekedy zahrnú sumy, ktoré neboli v zdaňovacom období zaplatené, resp. zahrnú aj sumy nájomného, ktoré síce boli zaplatené, ale sa týkajú až nasledujúcich zdaňovacích období;
• do výdavkov zahrnú plnú zostatkovú cenu majetku vyradeného z dôvodu škody spôsobenej neodbornou manipuláciou živnostníka alebo jeho zamestnancov bez ohľadu na výšku prijatých náhrad (zostatková cena je daňovo plne akceptovaná len v prípade škôd vzniknutých v dôsledku živelných pohrôm, resp. spôsobených neznámym páchateľom);
• do výdavkov premietnu dane zaplatené za iného daňovníka;
• do výdavkov zahrnú aj rôzne pokuty (daňovo sa akceptujú len zmluvné pokuty) a penále, resp. iné výdavky sankčnej povahy.

Najčastejšie výdavky živnostníkov
Medzi najčastejšie výdavky, ktorými si živnostníci znižujú svoj základ dane, patria výdavky spojené s používaním auta. Aby si podnikateľ mohol odpočítať výdavky za auto, neznamená to, že si musí kúpiť nové auto, ktoré bude odpisovať. Na podnikateľské účely možno využiť aj staršie súkromné auto, ktoré nie je zaradené v obchodnom majetku. Pre mnohých podnikateľov, ktorí najazdia veľa kilometrov, to môže byť ešte výhodnejšie, ako keby mali auto napísané na podnikanie. Ak totiž používajú súkromné auto, môžu si dať do nákladov pohonné látky a zároveň si za každý prejdený kilometer dajú do nákladov cestovnú náhradu vo výške 0,183 €. V prípade, že niekto za rok prejde 10 000 kilometrov, zníži si svoj daňový základ vďaka tejto cestovnej náhrade o 1 830 €. Ak by prešiel 30 000 kilometrov, bude to 5 490 €. A ak prejde 50 000 kilometrov, dá si do nákladov až 9 150 €.
Naproti tomu, ak by si kúpil nové auto v hodnote 20 000 €, ktoré by zaradil do obchodného majetku, jeho ročný odpis by dosiahol 5 000 € bez ohľadu na to, koľko kilometrov by najazdil. Po štyroch rokoch by auto daňovo odpísal a do nákladov by si už mohol dávať len prejazdený benzín či naftu, poistku či výdavky na servis. Kto sa však rozhodne, že bude používať svoje súkromné auto, nemôže si okrem cestovnej náhrady a pohonných látok dať iné výdavky do nákladov.

TEXT: Peter Matula
FOTO: Miro Pochyba