Rast stavebnรฉho trhu napomรกha oลพiveniu Eurรณpy
Maฤarskรฉ stavebnรญctvo bude v najbliลพลกรญch rokoch patriลฅ kย najdynamickejลกรญm, slovenskรฉ k najpomalลกรญm.
Vรฝskumnรฉ organizรกcie v zdruลพenรญ Euroconstruct dvakrรกt roฤne sumarizujรบ informรกcie o vรฝvoji ekonomรญk a stavebnรญctva v 19 ลกtรกtoch Eurรณpy.
Zatiaฤพ sa ich poslednรฉ stretnutie uskutoฤnilo v talianskej Verone v novembri minulรฉho roka. Analytici zreรกlnili skutoฤnรฝ vรฝvoj v roku 2020, spresnili odhady na rok 2021, prognรณzy na nasledujรบce dva roky a vรฝhฤพad aลพ do roku 2024.
Vzostup stavebnรญctva
Celkovรก stavebnรก produkcia za Euroconstruct sa v roku 2020 medziroฤne znรญลพila o 4,7 percenta, ฤo je miernejลกรญ pokles oproti oฤakรกvaniam. Zรกroveล analytici zlepลกili odhad vรฝsledkov odvetvia v roku 2021, ako aj novรบ krรกtkodobรบ prognรณzu.
Vรฝkony stavebnรญctva svoj vzostup v strednodobom horizonte spomalia. Sรบvisรญ to s vรฝvojom faktorov, ktorรฉ zvoฤพnia aj dynamiku ekonomickรฉho rastu. A to je sรบkromnรก spotreba a celkovรฉ investรญcie. Spotreba verejnej sprรกvy by mohla v kaลพdom z prognรณzovanรฝch rokov rรกsลฅ o jedno percento.
Pozitรญvny vรฝhฤพad stavebnรญctva a jeho celkovรฉ zlepลกenie sa nesie v kontexte vลกeobecnรฉho hospodรกrskeho rastu vo vลกetkรฝch krajinรกch. Kladnรฝ vplyv majรบ aj niektorรฉ odvetvovรฉ faktory. Najmรค medzinรกrodnรฉ oลพivenie, cielenรฉ verejnรฉ investรญcie do infraลกtruktรบry ako klasickรฉ opatrenie fiลกkรกlnej politiky a veฤพkorysรฉ stimuly na renovรกciu a modernizรกciu budov.
Hodnota stavebnej produkcie v ลกtรกtoch Euroconstructu by uลพ v roku 2021 mala dosiahnuลฅ na 1 740 miliรกrd eur. Vรฝznamnรฝ medziroฤnรฝ skok o 5,6 percenta รบplne vykryje celkovรบ stratu stavebnรฝch vรฝkonov v nรกroฤnom roku 2020. V jednotlivรฝch krajinรกch je vลกak situรกcia veฤพmi odliลกnรก.
Sedem z nich predkrรญzovรบ รบroveล vรฝrazne prekonalo, najvรฝraznejลกie Taliansko. V ลกiestich sa objem v porovnanรญ s rokom 2019 takmer nezmenil, najvรคฤลกรญ medzi nimi je britskรฝ stavebnรฝ trh. Zvyลกnรฝch ลกesลฅ krajรญn stรกle dobieha predkrรญzovรบ รบroveล, z nich Francรบzsko musรญ absorbovaลฅ aลพ pribliลพne 10 percent negatรญvnu medzeru.
Novรฝ krรกtkodobรฝ vรฝhฤพad v roku 2022 predvรญda dynamickejลกรญ vzostup aลพ na รบrovni 3,6 percenta a miernejลกรญ do 1,5 percenta v nasledujรบcich dvoch rokoch. Rastรบce ceny vstupov a nedostatok pracovnรญkov mรดลพu na strane ponuky vรฝznamne ovplyvniลฅ tento pozitรญvny scenรกr. Pre dopyt je kฤพรบฤovรก vรฝลกka verejnรฝch vรฝdavkov a limity v podobe reforiem, ktorรฝmi je podmienenรฉ ฤerpanie finanฤnรฝch prostriedkov z plรกnu obnovy.
Prognรณzy
Priemernรฝ roฤnรฝ rast v rokoch 2022 aลพ 2024 za 19 krajรญn Euroconstructu sa uฤupรญ pod 3 percentami v kaลพdom segmente. Najdynamickejลกie inลพinierske stavby sa vytiahnu na 2,8 percenta, nebytovรฉ budovy dosiahnu miernejลกรญch 2,5 percenta a najrobustnejลกia bytovรก vรฝstavba spomalรญ na 1,6 percenta. Udrลพรญ si vลกak skoro poloviฤnรฝ podiel na celkovรฝch stavebnรฝch vรฝkonoch.
Vฤaka rรฝchlemu oลพiveniu vychรกdza v rokoch 2021 aลพ 2023 priemernรฝ roฤnรฝ rast dynamickejลกรญ. Pre inลพinierske stavby aลพ 3,8 percenta, v bytovej vรฝstavbe len nepatrne niลพลกรญch 3,7 percenta a najpomalลกรญm nebytovรฝm budovรกm na 3,2 percenta.
Rasty podฤพa segmentov vย rokoch 2021 aย 2023 sme transformovali na body odvรญjajรบce sa od poradia krajiny vย prรญsluลกnom segmente. Nad 50 bodov dosiahli dva ลกtรกty, Veฤพkรก Britรกnia aย Taliansko. Nad 40 bodov dostalo Maฤarsko, ล panielsko aย รrsko.
Maฤarsko daลovรฝmi stimulmi podporuje nielen obnovu, ale aj vรฝstavbu bytov. Nebytovรฝm budovรกm prospieva rovnako vlรกdna podpora renovรกciรญ, akoย celkovรก politickรก situรกcia, inลพinierske stavby ลพenรบ ciele vย oblasti ลพivotnรฉho prostredia aย energetiky.
Slovensko dosiahlo sotva polovicu zย priemernรฝch 30 bodov aย na rozdiel od Maฤarska je na chvoste. Tunajลกie stavebnรญctvo predkrรญzovรบ รบroveล ani do roku 2024 zrejme nedosiahne. Aj preto, ลพe krajina ako jedinรก vย Euroconstructe rรกta sย prudkรฝm vzostupom investรญciรญ aลพ vย tomto aย budรบcom roku.
Naopak, vย roku 2024 zasa oฤakรกva ojedinelรฝ a hlbokรฝ dvojcifernรฝ investiฤnรฝ pรกd. To sรบvisรญ najmรค sย dobiehanรญm ฤerpania eurofondov, ale na obzore je aj novรฝ volebnรฝ cyklus. Svedฤรญ to i oย veฤพmi nerovnomernom vรฝvoji verejnรฝch investรญciรญ do infraลกtruktรบry, ktorรฉ nedokรกลพeme prioritizovaลฅ, koncepฤne, kontinuรกlne a na celoลกtรกtnej รบrovni plรกnovaลฅ, pripraviลฅ ani financovaลฅ. Nielen stavebnรฉ podniky tรฝm dlhodobo trpia.