Realizácia projektu Bratislava – protipovodňová ochrana

V minulých desaťročiach územie Slovenska v dôsledku zemepisnej polohy a geomorfologickej charakteristiky často postihovali povodne a od roku 1996 počet povodní značne vzrástol. Z historického hľadiska sa na Dunaji vyskytlo 100 ničivých povodní za posledných 500 rokov, štatisticky sa teda vyskytne jedna povodeň za každých 5 rokov. Z hľadiska výšky vodnej hladiny (984 cm) sa povodeň z roku 1954 považuje za najväčšiu za 120 rokov.

Povodne na rieke Dunaj v marci a auguste 2002 (991 cm na vodočte v Bratislave) významne urýchlili proces vytvorenia koncepcie protipovodňovej ochrany, ktorý sa rozbehol na základe povodne na rieke Dunaj v roku 1991 a predovšetkým na základe povodne na rieke Morava v roku 1997. Povodeň v auguste 2002 jasne demonštrovala nedostatočnú protipovodňovú ochranu mesta Bratislava. Preukázalo sa, že preliatie, resp. pretrhnutie existujúcej ľavostrannej protipovodňovej línie Dunaja by nespôsobilo iba zaplavenie významnej časti Bratislavy (vrátane priemyselnej zóny), ale aj podstatnej časti Žitného ostrova a Podunajskej nížiny v oblasti Malého Dunaja. Pretrhnutie pravostrannej hrádze rieky Dunaj by spôsobilo podobné škody ako na jeho ľavom brehu.

Najväčšia obývaná mestská časť Petržalka (asi 150 000 obyvateľov) by bola zaplavená vo veľkom rozsahu, siahajúcom až na územie Rakúska a Maďarska. Nedostatočná protipovodňová ochrana sa zistila aj v úseku Gabčíkovo – Sap (ľavostranná hrádza odpadového kanála VD Gabčíkovo), nie však z hľadiska výškovej úrovne ochrannej línie, ale z hľadiska nestability geologického podložia a veľkej filtračnej rýchlosti podzemnej vody.

Tieto skutočnosti boli dôvodom, prečo správca vodného toku, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., opakovane žiadal o vyriešenie naliehavého povodňového ohrozenia mesta Bratislava v rámci navrhovaného investičného programu. Nedostatok finančných prostriedkov však ohrozoval implementáciu Programu protipovodňovej ochrany SR do roku 2010, ktorý bol schválený uznesením vlády z 19. januára 2000 a aktualizovaný uznesením vlády č. 25 z roku 2003. Možnosť čerpania fondov z programov EU sa ukázala ako jedna z potenciálnych možností, ako zabezpečiť implementáciu programu.

Predprojektová a projektová príprava
Rozhodnutiu zabezpečiť adekvátnu ochranu mesta Bratislava lokálnymi brehovými protipovodňovými opatreniami predchádzalo dôkladné poznanie súčasného stavu ohrozenia a možností ochrany proti nemu.
Vybudovanie systémového komplexného protipovodňového opatrenia v podmienkach intravilánov tohto mesta znamená v konečnom výsledku vybudovanie dostatočne vysokej neprerušovanej ochrannej protipovodňovej brehovej línie pevného aj mobilného charakteru tak, aby takzvaná návrhová povodeň neškodne pretiekla záujmovým územím mesta a bezpečne odtiekla do nižšie položených menej významne ohrozených území.

Jeho nutnou súčasťou je aj zabezpečovacia činnosť počas povodňových stavov, pretože niektoré prvky protipovodňovej ochrany majú spomínaný mobilný charakter.

V minulosti však určité pevné časti tejto brehovej línie mesta už boli z rozličných dôvodov vybudované. Dnes sú viac či menej funkčné, dostačujúce a lokálne vyhovujú len povodňovému prietoku zodpovedajúcemu štatisticky významovej hodnote Q₂₀ až Q₈₀.

Projekčné práce na vybudovanie systémových komplexných protipovodňových opatrení v meste Bratislava sa prakticky začali v máji roku 2004. Po predložení žiadosti o poskytnutie pomoci na projekt Bratislava – protipovodňová ochrana nasledovalo jej detailné posudzovanie odbornými špecialistami Európskej komisie (EK).

Európska komisia o poskytnutí pomoci z Kohézneho fondu na projekt Bratislava – protipovodňová ochrana rozhodla v decembri 2005. Podľa rozhodnutia sú výdavky týkajúce sa projektu oprávnené do 31. 12. 2010.

Miera pomoci EK poskytnutej na projekt predstavuje 85 % oprávnených nákladov, pričom maximálna čiastka pomoci predstavuje 26 552 936 eur. Štátny rozpočet SR sa podieľa na spolufinancovaní 10 % a 5 % z oprávnených nákladov projektu sa hradí zo zdrojov Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.
Projektová príprava pokračovala spracovaním projektovej dokumentácie na územné rozhodnutie pre jednotlivé úseky (aktivity).

V júni 2006 už boli vydané územné rozhodnutia na všetky aktivity a prakticky okamžite sa odštartoval proces verejného obstarávania. Ako prvé sa realizovalo verejné obstarávanie na dodávateľa služieb stavebného dozoru, čoho výsledkom bolo dňa 5. 9. 2006 podpísanie zmluvy so Združením Vodohospodářský rozvoj a výstavba, a. s., Praha, Vodohospodárska výstavba, š. p., Bratislava a Finenvico, s. r. o., Bratislava. Verejnú súťaž na dodávku projektových a stavebných prác vyhral Váhostav – SK, a. s., Žilina.

Základné informácie o projekte
Projekt je umiestnený v juhozápadnej časti Slovenska na hranici s Rakúskom a na národnom úseku Dunaja. Projektové územie zahŕňa hlavné mesto Bratislavu s jej mestskými časťami Devínom a Devínskou Novou Vsou a územie medzi obcami Gabčíkovo a Sap na Žitnom ostrove. Rieši medzery a nedostatočne chránené úseky dunajského protipovodňového systému na slovenskom území, ktorý bol vybudovaný na ochranu Bratislavy a rozsiahleho územia západoslovenského regiónu. Vysoké prietoky rieky Dunaj počas povodní, morfológia terénu a porušenie protipovodňového systému môžu mať katastrofálne následky, ako je zaplavenie 383 km² zastavaného mestského územia a 2 000 km² poľnohospodárskej pôdy.

Projekt zahŕňa rekonštrukciu jestvujúcich a výstavbu nových protipovodňových konštrukcií: hrádzí, protipovodňových múrikov a mobilných prvkov na ľavom a pravom brehu rieky Dunaj, ľavom brehu rieky Morava a ľavostrannej ochrannej hrádzi odpadového kanála VD Gabčíkovo. Konštrukcie na rieke Dunaj sa navrhujú na prietok zodpovedajúci
Q_{1 000} = 13 500 m³/s okrem konštrukcií v Karlovej Vsi a Devíne, ktoré sa navrhujú na prietok zodpovedajúci Q₁₀₀ = 11 000 m³/s. Ochranné línie na rieke Morava zamerané na ochranu pred spätným vzdutím vodami Dunaja sa dimenzujú na kombinovaný prietok Dunaja
Q₁₀₀ = 11 000 m³/s a prietok Moravy
Q₃₀ = 1 040 m³/s. Bezpečnostné prevýšenie protipovodňových konštrukcií je 0,5 m.

Hlavné ciele projektu: primeraná ochrana obyvateľstva pred povodňami v záujmovom území, predchádzanie vzniku ekonomických škôd v záujmovom území, vrátane hlavného mesta Bratislavy a obcí na Žitnom ostrove, predchádzanie vzniku environmentálnych škôd v záujmovom území, vrátane ochrany, ochrana zdrojov pitnej vody a poľnohospodárskej pôdy pred kontamináciou.

Rozdelenie projektu na aktivity

Aktivita 1
Úsek v rkm 1 866,400 – 1 869,300 Prístavný most – most Apollo (ľavý breh)
Ochrana sa navrhuje na povodňový prietok v Dunaji Q_{1 000} = 13 500 m³/s + 0,50 m prevýšenia.

• Kóta návrhovej hladiny: 138,30 m n. m. až 138,90 m n. m.
• Kóta ochrany: 138,80 m n. m. až 139,40 m n. m. v pozdĺžnom sklone.
• Celková dĺžka ochrannej línie je 683,52 m. Ochrannú líniu tvorí protipovodňový múrik s výškou približne 1,3 m s podzemnou tesniacou stenou.

Aktivita 2
Úsek v rkm 1 868,140 – 1 869,100 Starý most – Nový most (ľavý breh)
Ochrana sa navrhuje na povodňový prietok v Dunaji Q_{1 000} = 13 500 m³/s + 0,50 m prevýšenia.

• Kóta návrhovej hladiny: 139,85 m n. m. až 140,45 m n. m.
• Kóta ochrany: 140,35 m n. m. až 140,95 m n. m. v pozdĺžnom sklone.
• Celková dĺžka ochrannej línie je 1 016 m. Ochranná línia sa navrhuje vo dvoch výškových úrovniach. Konštrukciu ochrany tvorí nábrežný protipovodňový múrik s výškou asi 1,0 m nad úrovňou promenádneho chodníka. Na múriku budú zabetónované prvky na osadenie mobilného hradenia s výškou asi 1,4 m. Otvory v protipovodňovom múriku vrátane otvoru na Štúrovom námestí budú hradené mobilným hradením už od úrovne chodníka. Podložie múrika utesňuje konštrukčná podzemná stena.

Aktivita 3
Úsek v rkm 1 871,346 – 1 872,446 zaústenie Vydrice a Čierneho potoka (ľavý breh)

3A. Časť úseku – zaústenie Vydrice do Dunaja
Ochrana sa navrhuje na povodňový prietok v Dunaji Q₁₀₀ =11 000 m³/s + 0,50 m prevýšenia.

• Kóta návrhovej hladiny: 140,40 m n. m.
• Kóta ochrany: 140,90 m n. m.
• Celková dĺžka ochrannej línie: 462 m. Ochrannú líniu tvorí protipovodňový múrik s dĺžkou 462 m, z toho nadstaviteľné mobilné hradenie má dĺžku 163 m. Podložie protipovodňovej línie  utesňuje podzemný tesniaci prvok.

Aktivita 3A	Aktivita 3B

3B. Časť úseku – zaústenie Čierneho potoka do ramena Dunaja
Ochrana sa navrhuje pre uzatvárací objekt na povodňový prietok v Dunaji Q_{1 000} = 13 500 m³/s + 0,50 m prevýšenia.

• Kóta návrhovej hladiny: 142,40 m n. m.
• Kóta ochrany: 142,90 m n. m.

Na zabránenie spätného vzdutia vôd do Čierneho potoka počas povodňových stavov na Dunaji sa na vyústení Čierneho potoka navrhuje uzatvárací objekt.
 
Pre objekty bratislavskej vodárne sa navrhuje ochrana na povodňový prietok v Dunaji Q₁₀₀ = 11 000 m³/s + 0,50 m prevýšenia.

• Kóta návrhovej hladiny: 140,55 m n. m.
• Kóta ochrany: 141,05 m n. m.

Na ochranu objektu čerpacej stanice vodárne v Karlovej Vsi sa navrhol nízky múrik s dĺžkou 124,38 m s mobilným hradením s výškou približne 1,4 m. Podložie protipovodňovej línie sa utesňuje podzemným tesniacim prvkom.

Aktivita 4
Úsek v rkm 1 878,640 – 1 880,140 mestská časť Devín – Slovanské nábrežie
Ochrana sa navrhuje na povodňový prietok v Dunaji Q₁₀₀ =11 000 m³/s + 0,50 m prevýšenie.

• Kóta návrhovej hladiny: 142,50 m n. m. až 142,70 m n. m.
• Kóta ochrany: 143,00 m n. m. až 143,20 m n. m.
• Celková dĺžka ochrannej línie je 798,6 m. Ochrannú líniu z priestorových dôvodov tvorí konštrukcia protipovodňového múrika s výškou približne 1,3 m a s dĺžkou 290,7 m. V pokračovaní múrika sa navrhuje zemná hrádza s výškou 1,3 až 1,8 m, s dĺžkou 384,1 m a s mobilným hradením s výškou 1,4 m. V pokračovaní hrádze až po koniec úseku sa navrhuje protipovodňový múrik s dĺžkou 123,8 m na celú výšku ochrany. Podložie protipovodňovej línie sa utesňuje podzemným tesniacim prvkom.

Aktivita 5
Úsek Moravy v rkm 0,150 – 0,950 mestská časť Devín (ľavý breh Moravy)
Ochrana sa navrhuje na prietok Q₃₀ na Morave pri vplyve vzdutia povodňového prietoku v Dunaji Q₁₀₀ = 11 000 m³/s + 0,50 m prevýšenie.

• Kóta návrhovej hladiny: 142,90 m n. m.
• Kóta ochrany : 143,40 m n. m.
• Celková dĺžka ochrannej línie je 712,70 m. Ochrannú líniu tvorí protipovodňový múrik s dĺžkou 24,4 m, múrik s mobilným hradením 152,2 m, hrádza s mobilným hradením 180,0 m a hrádza 356,3 m. Podložie protipovodňovej línie utesňuje podzemný tesniaci prvok.

Aktivita 6
Úsek Moravy v rkm 3,200 – 6,000 mestská časť Devínska Nová Ves (ľavý breh Moravy)

6A. Časť úseku v rkm 3,200 až 3,850 – Slovinec (ľavý breh Moravy)
Ochrana sa navrhuje na povodňový prietok v Morave Q₃₀ = 1 040 m³/s pri vplyve vzdutia Dunaja pri prietoku Q₁₀₀ =11 000 m³/s + 0,50 m prevýšenie.

• Kóta návrhovej hladiny: 143,00 m n. m.
• Kóta ochrany: 143,50 m n. m.
• Celková dĺžka ochrany je 463 m. Ochranná línia sa navrhla ako nízky protipovodňový múrik s výškou približne 1 m s komunikačnými otvormi zabezpečenými mobilným hradením. Šírka múrika je 40 cm. Podložie pod ochrannou líniou sa utesní podzemným tesniacim prvkom.

6B. Časť úseku v rkm 3,85 až 6,000 (ľavý breh Moravy)
Ochrana sa navrhuje na povodňový prietok v Morave Q₃₀ = 1 040 m³/s pri vplyve vzdutia Dunaja pri prietoku Q₁₀₀ =11 000 m³/s + 0,50 m prevýšenie.

• Kóta návrhovej hladiny: 143,00 m n. m.
• Kóta ochrany: 143,50 m n. m.
• Celková dĺžka ochrany je 1 427 m. Protipovodňová ochrana sa navrhla ako zemná hrádza na celú výšku ochrany (výška hrádze 1,15 až 4 m). Na začiatku je napojená na skalné bralo, pokračuje križovaním potoka Mláka, napája sa na zvýšenú jestvujúcu spevnenú komunikáciu a pokračuje popri miestnej komunikácii až po koniec úseku napojením do vyššieho terénu. V mieste križovania hrádze s potokom Mláka sa navrhol Uzatvárací objekt s čerpacou stanicou. Podložie pod protipovodňovou líniou sa utesní podzemným tesniacim prvkom.
•  

Aktivita 7
Úsek v rkm 1868,1 – 1869,2 pravý breh Dunaja, úsek Starý most – ochranná hrádza Petržalka-Wolfsthal (mestská časť Bratislava-Petržalka)
Ochrana sa navrhuje na povodňový prietok v Dunaji Q_{1 000} =13 000 m³/s bez prevýšenia, s možnosťou provizórneho nadvýšenia s požadovanou bezpečnosťou.

• Kóta návrhovej hladiny: 139,92 m n. m. až 140,50 m n. m.
• Kóta ochrany: 139,92 m n. m. až 140,50 m n. m.
• Celková dĺžka ochrannej línie je 1 209,6 m. Ochrannú líniu tvorí protipovodňový nábrežný múrik prevyšujúci súčasný terén (korunu Viedenskej cesty) o 1,0 m. Pri divadle Aréna, kde tvorí zároveň aj oporný múr, je výška približne 2,0 m, šírka múru je 0,4 m. Súčasťou protipovodňovej línie sú aj mobilné protipovodňové zábrany, ktoré sa budú inštalovať v komunikačných prerušeniach múrika v dĺžke  269,28 m.

Aktivita 8
Zvýšenie bezpečnosti ľavostrannej hrádze odpadového kanála VD Gabčíkovo (extravilán obcí Gabčíkovo a Sap)
Aktivita spočíva v realizácii podzemnej tesniacej steny na návodnej päte hrádze a v utesnení návodného svahu hrádze tesniacou fóliou.

• Hĺbka podzemnej tesniacej steny: 13,5 m.
• Tesniaca fólia: asi 111 013 m².
• Celková dĺžka ochrannej línie je 8 063 m. Projekt rieši zvýšenie bezpečnosti ľavostrannej hrádze realizáciou podzemnej tesniacej steny z návodnej päty hrádze a utesnením návodného svahu hrádze fóliou s napojením na podzemnú tesniacu stenu.

Aktivita 9
Meracie zariadenie na meranie prietoku, rýchlosti prúdenia, morfológie riečneho koryta a spracovanie údajov vrátane plavidla.

V rámci tejto aktivity v roku 2008 zhotoviteľ dodal plavidlo Targa 25.1 s echolotom Survey Echo Sounder System na sledovanie morfologických zmien koryta toku a zariadenie ADCP s príslušenstvom Rio Grande na meranie prietokov.

Ing. Jaroslav Sabo
Foto: Ing. Zuzana Čepcová, PhD., Ing. Josef Jirout

Jaroslav Sabo pracuje ako vedúci odboru inžinierskych činností v Slovenskom vodohospodárskom podniku, š. p.,  Odštepný závod Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise Inžinierske stavby/Inženýrské stavby.