Ako sa vyhnúť chybám pri obnove plochých striech
Základným predpokladom predĺženia životnosti strešného plášťa je kvalifikovaná rekonštrukcia v kombinácii s vhodne navrhnutými a kvalitnými materiálmi. Skúsenosti mnohých investorov a realizačných firiem poukazujú na prípady, keď je nevyhnutné sanovať a opravovať už zrekonštruované strechy. Dôvodom je v mnohých prípadoch zle zvolená rekonštrukcia, presnejšie nesprávny prístup k rekonštrukcii.
Materiály v minulosti a dnes
V minulosti sa na hydroizoláciu striech panelových bytových domov, priemyselných či administratívnych objektov používal z dostupných materiálov najviac asfaltový pás. Na tých strechách, kde je dodnes, však už väčšinou neplní svoju funkciu. Viacerí si určite pamätajú na hydroizolačný materiál s názvom „IPA“. Názory naň sú rôzne. Aj preto je vhodné pripomenúť, že z prevratného materiálu v hydroizolovaní sa časom stala nočná mora nejedného investora. Neskôr bol asfalt, z ktorého sa pásy pôvodne vyrábali, zdokonalený a tento oxidovaný asfalt (s obmedzenými vlastnosťami z hľadiska teplotného použitia a opracovania) vďaka výskumu neskôr nahradila modifikovaná verzia. V súčasnosti používané asfaltové pásy sú tak neporovnateľne kvalitnejšie ako pôvodné. Umožňujú lepšie opracovanie zložitejších detailov a sú využiteľné aj v náročných klimatických podmienkach a majú neporovnateľne dlhšiu životnosť ako asfaltované pásy používané v minulosti. Na splnenie predstáv investora o kvalitnej rekonštrukcii strechy však nestačí len kvalitný materiál. Dôležitý je aj prístup k rekonštrukcii a v neposlednom rade i cena.
Izolácia nemá zakrývať, ale izolovať
Aj dnes sa stretávame s realizáciami rekonštrukcií plochých striech, pri ktorých sa bez akéhokoľvek posudzovania a zamyslenia natavujú nové a nové vrstvy asfaltových pásov na pôvodnú asfaltovú hydroizoláciu. Neprihliada sa pri tom na vlhkostné pomery v strešnom plášti, ani na potrebné dostatočné vyspádovanie striech. Niektoré strechy nesú 3 až 9 cm pôvodnej povlakovej krytiny. Predstavuje to približne päť až pätnásť vrstiev starých asfaltových pásov na sebe. Problém väčšinou spočíva v zlom riešení rekonštrukcie. Natavovať nové vrstvy asfaltového pásu bez komplexného posúdenia jestvujúceho stavu strechy zväčša nevedie k úspešnému odstráneniu problémov plochých striech. Často sa stáva, že pridanie ďalšej vrstvy hydroizolácie nie je možné z hľadiska statického posúdenia nosnej konštrukcie. Jedinou alternatívou je odstránenie vrstiev starej povlakovej krytiny. Aj preto je dôležité v prvom rade venovať pozornosť zhodnoteniu aktuálneho stavu strešného plášťa a až na základe jeho posúdenia navrhnúť spôsob rekonštrukcie.
Reálny stav odhalí diagnostika
Takéto prípady si vyžadujú správne zhodnotenie stavu strešného plášťa. Diagnostika je nevyhnutným predpokladom ďalšieho postupu rekonštrukcie strechy. Ak je urobená nesprávne, výsledkom je nevhodne navrhnutý spôsob rekonštrukcie, ktorý môže výrazne ovplyvniť jej celkovú funkčnosť. Kvalitné realizačné firmy alebo dodávatelia hydroizolačných materiálov na strešné konštrukcie ponúkajú technický servis, v rámci ktorého zisťujú reálny stav strechy. Na základe výsledkov navrhnú ďalší postup rekonštrukcie. Po vizuálnej kontrole kvality strechy sa pomocou sondy zisťuje vlhkosť v strešnom plášti, počet a zloženie jednotlivých vrstiev. Následne sa odtrhovou skúškou vyhodnotí únosnosť podkladu. Podľa zistených skutočností a podľa požiadavky na možnosť zateplenia strechy sa navrhne vhodný spôsob rekonštrukcie. Pokiaľ nie je požiadavka na zvýšenie tepelnotechnických vlastností strechy, rieši sa iba otázka hydroizolácie.
Koniec životnosti povlakovej krytiny z oxidovaných asfaltovch pásov
Riešenia
V prípade, že vlhkosť prenikla všetkými vrstvami, je mnohokrát potrebná celková výmena všetkých porušených vrstiev, nielen hydroizolačnej. Vtedy je nevyhnutné zhotoviť nový strešný plášť (nová parozábrana, tepelná izolácia a hydroizolácia), v závislosti od druhu a skladby použitého materiálu. V prípade vyhovujúceho stavu pôvodnej povlakovej krytiny je možné novú hydroizolačnú vrstvu aplikovať priamo na pôvodnú. Pri takomto riešení by sa však mali využívať tzv. expanzné vrstvy. Môžu sa pridať špeciálne pásy s úpravou spodného povrchu systémom kanálikov, tzv. sanačné pásy, ktoré zabezpečia mikroventilačnú a expanznú vrstvu a zabraňujú vzniku bublín na rekonštruovanom strešnom plášti vplyvom zabudovanej vlhkosti v existujúcich vrstvách strechy. Výsledky odtrhovej skúšky rozhodnú o tom, či sa povlaková krytina upevní na podklad mechanickým kotvením, alebo sa celoplošne nataví. Výhodou mechanického kotvenia je predovšetkým to, že pôvodný podkladový asfaltový pás nemusí byť taký kvalitný ako v prípade natavenia novej povlakovej krytiny.
Strešný plášť môže obsahovať určitú vlhkosť, ktorej pôsobením sa môže nová vrstva deformovať. Mechanicky kotvené asfaltové pásy sú prichytené do nosnej konštrukcie pomocou vhodných kotviacich prvkov a spájajú sa navzájom iba v mieste spoja. Vzniknutá vodná para sa tak môže roztiahnuť do väčšej plochy a neporuší novú vrstvu hydroizolácie. Preto je pri mechanickom kotvení dôležité perforovať starú krytinu minimálne na 2 % plochy.
Sonda do strešného plášťa umožňuje zistiť jeho skutočný stav
Zateplenie
V prípade zateplenia je možné použiť viaceré druhy tepelných izolácií, od ktorých závisí aplikácia vhodných asfaltových pásov. Ak realizujeme zateplenie penovým polystyrénom, natavovať asfaltové pásy priamo naň nie je možné. Výrobcovia však ponúkajú už hotový asfaltovaný pás nakašírovaný na polystyréne. Ak sa použije penový polystyrén bez kašírovania, je možné použiť spodný samolepiaci asfaltový pás a horný pás nataviť alebo podkladový pás mechanicky kotviť k podkladu. V prípade minerálnej vlny je možné mechanicky kotviť alebo celoplošne nataviť kašírovanú minerálnu vlnu asfaltovým pásom. V oboch prípadoch tepelných izolácií (pri vlne i polystyréne) je možné povlakovú krytinu aj voľne položiť a zaťažiť ju stabilizačnou vrstvou.
Minimálny spád
Pri zvažovaní cenových ponúk realizačných spoločností sa netreba riadiť iba kritériom najnižšej ceny. Ponuka solídnej realizačnej spoločnosti by mala zahŕňať aj prespádovanie strechy. Norma STN 73 1901: Navrhovanie striech určuje minimálny sklon strechy 1°, ktorým by mala zrážková voda odtekať do strešných vpustov. I dnes sa často stretávame s nedoriešením spádovania rekonštruovaných striech. Výsledkom je, že aj po aplikácii novej hydroizolácie sa na strechách nachádzajú kaluže. V minulosti sa strechy realizovali bez spádu, čo malo za následok nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou na viacerých miestach. Zmrazovacie cykly spolu s UV žiarením tak výrazne znižovali životnosť krytín.
Zatečená plochá strecha
Dlhodobá životnosť
Predchádzať rekonštrukciám len nedávno obnovených striech možno iba výberom osvedčenej realizačnej spoločnosti. Ďalším nevyhnutným predpokladom je zistenie aktuálneho stavu strešného plášťa a správne zvládnutie detailov. Podľa STN 73 1901 by mali byť prechody a priestupy striech ukončené a zatmelené minimálne 15 cm nad úrovňou hydroizolácie. Dôraz treba klásť aj na profesionalitu realizačnej spoločnosti. Postup pri rekonštrukcii by nemal závisieť len od najlepšej cenovej ponuky, ale aj od postupu a predovšetkým prístupu k danej rekonštrukcii.
Článok bol zverejnený v zborníku k seminárom S energiou efektívne v bytových domoch, ktoré sa uskutočnili v októbri 2011 v Žiline, Prešove, Banskej Bystrici a v Trnave v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.
TEXT | Ing. Rastislav šmehyl, PhD.
FOTO | Icopal
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
