Ako správne zatepliť plochú strechu

Správny návrh skladby plochej strechy by mal zohľadniť kritériá ako statické hľadisko (únosnosť strechy a vztlakové sily vetra), vodotesnosť a správne odvodnenie, tepelnotechnické vlastnosti a vlhkostná bilancia či požiarna odolnosť a pochôdznosť strechy.

Plochá strecha prestavuje stavebnú konštrukciu so strešným plášťom s malým sklonom, väčšinou do 5°. Na zateplenie plochých striech sa vo väčšine prípadov navrhujú jednoplášťové skladby, pri ktorých je zhora na nosnej konštrukcii umiestnená tepelná izolácia a priamo na tepelnej izolácii leží strešná krytina tvorená hydroizoláciou. Na trhu sa nachádza pomerne široká škála tepelných izolácií vhodných na zateplenie plochých striech.

Medzi ne patrí napríklad tepelná izolácia vyrobená z minerálnej vlny, ktorá dokáže nielen izolovať teplo, ale zároveň pohlcovať hluk a zvýšiť požiarnu odolnosť celej strešnej konštrukcie. Požiadavky na vlastnosti tepelných izolácií do jednoplášťových plochých striech môžu byť rôzne, rovnako sa môžu líšiť aj požiadavky na vlastnosti výslednej konštrukcie – tepelnotechnické vlastnosti, požiarna odolnosť, spôsob využitia strechy (pochôdznosť, dopravné zaťaženie…).

Skladba strešného plášťa plochej strechy

Na zateplenie plochej strechy sa používajú väčšinou dve alebo viaceré vrstvy tepelnej izolácie. Výber typov tepelnej izolácie a ich kombinácia vychádzajú z požiadaviek na strešnú konštrukciu. Vhodnou voľbou typu tepelnej izolácie alebo vhodnou kombináciou viacerých typov dosiek možno vytvoriť energeticky úsporné a ekonomicky zmysluplné zateplenie nepochôdznej plochej strechy. Rovnako tak možno vytvoriť zateplenú pochôdznu plochú strechu, ktorá môže slúžiť napríklad ako terasa. Horná krycia vrstva tepelnej izolácie sa realizuje z tuhšieho typu materiálu. Príklady skladieb strešného plášťa plochých striech vidieť na obr. 1 a 2.

Obr. 1 Jednoplášťové zateplenie ťažšej konštrukcie strešného plášťa (ťažká strecha) 1 – povlaková hydroizolačná vrstva – modifikovaný asfaltový pás, 2 – tepelná izolácia na báze minerálnej vlny – kombinácia tepelnoizolačných dosiek podľa použitia plochej strechy, 3 – vonkajšia vrstva strechy, zabezpečená proti vztlakovej sile vetra pomocou stabilizačnej vrstvy vytvorenej zaťažujúcim zásypom alebo iným hmotným materiálom, lepením vrstiev na nosnú konštrukciu, 4 – vzduchotesná (a parotesná) vrstva – návrh vychádza z posúdenia tepelno-vlhkostného správania strešnej konštrukcie, 5 – nosná konštrukcia – železobetónová doska, 6 – zateplenie atiky – obmedzuje vplyv geometrickej tepelnej väzby, 7 – atikový klin – vytvára podklad pod hydroizoláciu prechádzajúcu z horizontálnej roviny strechy do zvislej roviny tvorenej napríklad atikou

Hrúbka tepelnej izolácie

Návrh vrstiev tepelnej izolácie by mal vychádzať z požiadaviek na energetickú náročnosť budovy a z tepelnotechnického posúdenia celej skladby strešného plášťa. Rovnako ako v prípade všetkých obvodových stavebných konštrukcií, aj na kvalitné tepelnotechnické posúdenie strešného súvrstvia je potrebné kvalitné stanovenie návrhových vlastností všetkých materiálov, vrstiev a v zmysluplnej miere aj ich tvaru (spádové vrstvy, napojenie na nadväzujúce konštrukčné celky atď.).

Dosky z minerálnej vlny vykazujú veľmi dobré tepelnotechnické vlastnosti. Pri skladbách, ktoré sú mechanicky kotvené, treba do výpočtu zahrnúť aj vplyv kotiev, ktoré vytvárajú sústavu bodových tepelných mostov. Orientačné hrúbky izolácie na dosiahnutie jednotlivých úrovní hodnôt súčiniteľa prechodu tepla (v súlade s STN 730540-2: 2012/Z1: 2016) a ich celkové výsledné vlastnosti uvádza tab. 1.

Tab. 1 Orientačné hrúbky izolácie na dosiahnutie jednotlivých úrovní hodnôt súčiniteľa prechodu tepla

Poznámka: Uvedené hodnoty sú pre skladbu strešného plášťa na trapézovom plechu. Pre ťažkú nosnú konštrukciu (napr. železobetón) sú hodnoty ešte priaznivejšie.

Odporúčané kombinácie izolačných vrstiev

Horná krycia vrstva by mala mať hrúbku zodpovedajúcu približne 1/3 celkovej hrúbky tepelnej izolácie, najmenej však 50 mm. Na základe praktických skúseností sa však odporúča navrhovať minimálnu hrúbku tejto vrstvy radšej na úrovni 60 mm.

Spádová vrstva

Podcenenie správneho odvodnenia strechy je častou príčinou porúch strešných plášťov. Dobre navrhnutú a zrealizovanú plochú strechu možno okrem iného spoznať podľa toho, že na nej po daždi nestoja kaluže vody. Spád strešného plášťa by mal byť vždy ≥ 2 %. Jednotlivé tvarovky, základné kliny so spádom kolmým na hranu dosky a dosky na vytvorenie dvojspádových klinov umožňujú vytvoriť všetky bežné tvary plochých striech.

Obr. 2 Jednoplášťové zateplenie oceľovej konštrukcie strešného plášťa (ľahká strecha) 1 – povlaková hydroizolačná vrstva – PVC fólia, 2 – tepelná izolácia na báze minerálnej vlny – kombinácia tepelnoizolačných dosiek podľa použitia plochej strechy, 3 – vonkajšia vrstva strechy, zabezpečená proti vztlakovej sile vetra pomocou kotiev, 4 – vzduchotesná (a parotesná) vrstva – návrh vychádza z posúdenia tepelno-vlhkostného správania strešnej konštrukcie, 5 – trapézový plech, 6 – prvky na vyplnenie trapézového plechu na báze minerálnej vlny, 7 – nosná konštrukcia – oceľové profily, 8 – zateplenie atiky – obmedzuje vplyv geometrickej tepelnej väzby

Požiarna bezpečnosť

Z hľadiska pôsobenia požiaru sa posudzuje požiarna odolnosť strechy zdola a šírenie požiaru strešným plášťom pri pôsobení požiaru z vonkajšej strany. Medzné stavy požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií stanovuje STN 73 0810. Stanovujú sa pre konkrétnu konštrukciu strechy. To, či sa strešný plášť nachádza v požiarne nebezpečnom priestore, je pre nevýrobné budovy definované v STN 73 0802 a pre výrobné budovy v STN 73 0804.

Ak sa strecha nachádza v požiarne nebezpečnom priestore, musí sa klasifikovať ako BROOF(t3) podľa STN EN 13501-5. Na príslušnú klasifikáciu sú definované príslušné skúšky; pre BROOF(t3) skúšky s horiacimi handričkami, vetrom a prídavným sálavým teplom.

Tab. 2 Požiarna odolnosť vybraných kombinovaných skladieb

Poznámka: hrúbka trapézového plechu: 0,75 – 1,5 mm, zaťaženie: do 0,9 kN/m2, sklon: do 15°. Pri požadovanej požiarnej odolnosti DP1 je potrebné použiť hydroizoláciu s klasifikáciou BROOF(t3). * Typ produktu a hrúbka sa môžu meniť v závislosti od celkovej hrúbky tepelnej izolácie, resp. konkrétnej skladby konštrukcie strechy.

Klasifikácia požiarnej odolnosti sa vzťahuje na strešný plášť s definovanou nosnou konštrukciou (napr. trapézový plech konkrétneho typu s definovanými podporami a kotvením do podpôr), rovnako tak na uvažovanú úroveň statického zaťaženia a v neposlednom rade na použitú tepelnú izoláciu. Tepelná izolácia môže byť zhotovená iba z vrstiev minerálnej vlny, z vrstvy minerálnej vlny a z vrstvy plastovej izolácie (napr. z vrstvy EPS – expandovaného polystyrénu) alebo iba z plastového izolačného materiálu.

V niektorých špecifických prípadoch možno použiť aj iné typy nehorľavých izolácií, napr. penové sklo (CG). Ide však skôr o výnimky. Strešné plášte realizované výhradne s izoláciou z minerálnej vlny dosahujú požiarnu odolnosť na úrovni REI 60. Pri skladbách s kombináciou minerálnej vlny a expandovaného polystyrénu možno doložiť požiarnu klasifikáciu na úrovniach REI 15, REI 30, REI 45 (tab. 2), a to pri rozpätí strechy až 8 m. 

TEXT: spracované z podkladov firmy Knauf Insulation
FOTO: Knauf Insulation

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 3/2018.