Ako správne zhotoviť strešný fóliový hydroizolačný systém

Materiály na zhotovenie strešného plášťa sú pravdepodobne najviac spomedzi všetkých stavebných materiálov zabudovaných do bežných stavieb vystavené nepriaznivým podmienkam okolitého prostredia. Ak do strechy zateká, pravdepodobne ide o chybu spôsobenú nesprávnou realizáciou. 

Fóliové hydroizolačné systémy sú určené na vytváranie povlakových strešných krytín. Môžu sa použiť na všetky typy budov s plochou alebo šikmou strechou. Rovnako sú vhodné na všetky konštrukčné riešenia striech – na strechy jedno- a dvojplášťové, vetrané aj nevetrané, strechy s tepelnoizolačnou vrstvou pod a nad krytinou a pod. Taktiež sa môžu použiť na všetky typy stavieb (verejné, obytné, priemyselné, poľnohospodárske, športové a iné). Väčšinou sa môžu ukladať na všetky bežné podklady, ako je betón, ľahčený betón, drevo, penový polystyrén a polyuretán, asfaltová krytina atď.

Strešnú krytinu tvorí jedna alebo viacero hydroizolačných vrstiev s celkovou hrúbkou približne od 1,2 mm, ktoré môžu mať zabudovanú vrstvu s určitou špecifickou funkciou – napríklad výstužnou. Krytina musí dlhodobo odolávať poveternostným vplyvom, ultrafialovému slnečnému žiareniu, musí sa vyznačovať vysokou pevnosťou a pružnosťou a tiež si musí zachovávať vlastnosti v širokom rozpätí teplôt (od –30 do +80 °C) (obr. 1).

Obr. 1 Hydroizolačná fólia musí dlhodobo odolávať poveternostným vplyvom, UV žiareniu, musí mať vysokú pevnosť a pružnosť.

Aké pravidlá platia pri realizácii?

Zhotovenie povlakových strešných krytín by sa malo realizovať v súlade s technologickými predpismi výrobcov. Vo všeobecnosti platí 10 základných pravidiel.

1. Okrajové podmienky
Hydroizolačnú prácu s PVC fóliami je povolené robiť do najnižšej teploty ovzdušia –5 °C (fólie TPO až do –10 °C). Pri teplotách pod +5 °C sa odporúča hydroizolačnú fóliu ešte pred rozvinutím predhriať vo vykúrených priestoroch, ktoré sa nachádzajú čo najbližšie k miestu spracovania, resp. temperovať ju. Montáž sa nesmie robiť za dažďa a sneženia.
Pokrývači môžu na položené hydroizolačné fólie vstupovať iba v obuvi s mäkkou podrážkou, aby sa vylúčilo mechanické poškodenie fólie.

2. Kladenie podkladovej ochrannej a separačnej vrstvy
Pásy ochrannej technickej textílie sa na podklad voľne položia a ponechajú sa bočné a čelné presahy s minimálnou šírkou 50 mm. Jednotlivé pásy sa spájajú v presahoch len bodovo teplým vzduchom a následným stlačením alebo disperzným lepidlom. Textília sa reže teplým vzduchom. Plocha strechy určená na pokrytie strešnou krytinou musí byť celá pokrytá ochrannou textíliou.

3. Montáž obvodových prichytávacích prvkov
Obvodové prichytávacie prvky sú prefabrikované profily z poplastovaného plechu s rôznym tvarom a rozmermi podľa účelu použitia. Osádzajú sa po celom obvode strechy (odkvap, atika) a tiež aj na miestach náhlej zmeny podkladu (úžľabie, hrebeň), na miestach výškových stupňov a vystupujúcich hrán podkladu po obvode strešných priestupov. Jednotlivé prvky obvodového ukončenia (pásky alebo tvarované lišty) s dĺžkou 2 m sa osádzajú so vzájomnými styčnými škárami so šírkou min. 3 mm. Na podklad sa obvodové prichytávacie prvky pripevňujú v predpísanom rozstupe pomocou kotviacich prvkov (samorezné skrutky, klince, rozperné nity). Kotviace prvky musia vždy zasahovať až do tuhej a staticky zaistenej vrstvy strešného plášťa (betón, drevo, trapézový plech). Po obvode strechy sa musia tieto prvky vždy zaistiť proti prenikaniu vetra a vody pod krytinu, napr. tesniacim profilom z ľahčeného PE. Po ukotvení obvodových prichytávacích prvkov sa ich styčné škáry prilepia samolepiacou textilnou páskou napr. so šírkou 20 mm a potom sa prekryjú pásikom fólie s hrúbkou 2 mm a šírkou min. 120 mm. Toto prekrytie sa robí privarením na okrajoch k PVC nánosu na plechu v šírke min. 30 mm.

4. Ukladanie hydroizolačnej fólie
– Homogénna alebo vnútorne vystužená fólia – hydroizolačná fólia sa kladie na podklad, ktorý je úplne pokrytý ochrannou textíliou a po osadení obvodových prichytávacích prvkov. Jednotlivé pásy fólie sa ukladajú so vzájomnými bočnými a čelnými presahmi, ktorých šírka má byť min. 50 mm. Dĺžka pásu sa upraví nožom alebo nožnicami.
– Fólia s textilnou podložkou – hydroizolačná fólia sa kladie priamo na podkladovú vrstvu bez predchádzajúceho položenia ochrannej textílie. Jednotlivé pásy fólie sa ukladajú len s bočnými presahmi (z výroby ponechaný voľný okraj cez okraj susedného pásu so šírkou min. 50 mm). V miestach čelného styku jednotlivých pásov sa presahy nenechávajú, ale pásy nadväzujú na tesný zraz. Po obvode strechy, v mieste styku fólie s obvodovými prichytávacími prvkami, sa fólia ukončuje tesne pred lemovaním z poplastovaného plechu.

5. Kotvenie fólie na podklad
Na podklad sa kotvia krytiny, ktoré nebudú zhora zaťažené stabilizačnou vrstvou. Kotvenie fólie na podklad slúži na zaistenie krytiny proti satiu vetra, kotví sa do tuhej a stabilnej vrstvy strešného plášťa.
Fólia sa môže kotviť:
– Mechanicky – spôsob kotvenia, rozmiestnenie a rozstup kotviacich prvkov a ich typ musí byť pre každú strechu vopred navrhnutý technikom montážnej firmy (obr. 2). Kotvenie sa robí vždy v mieste presahov jednotlivých pásov fólie, a ak treba, tak aj na ploche pásov. Hustota kotvenia (počet kotviacich prvkov na 1 m2 strechy) je rozdielna pozdĺž okrajov, na rohoch a v strede strešnej plochy. Kotvenie fólie spočíva v predvŕtaní otvorov do podkladu cez fóliu a vsadením a upevnením daného kotviaceho prvku s podložkou.
– Lepením – lepenie fólie s textilnou podložkou sa uskutočňuje odporúčanými PU lepidlami podľa postupu, ktorý uvádza ich výrobca. Kotvenie fólie na asfaltový podklad je možné robiť tiež lepením fólie do roztavenej asfaltovej hmoty. Asfaltová vrstva sa roztaví plameňom v pásoch alebo bodovo. Tento typ fólie je tiež možné prilepovať na podklad roztaveným asfaltom (do náteru alebo nálevu).

Obr. 2 Kotviace prvky na mechanické kotvenie hydroizolačných fólií

6. Spájanie hydroizolačnej fólie
– Tavné spájanie teplým vzduchom – toto spájanie je založené na roztavení styčných plôch pásov fólie v presahoch teplom a následným stlačením. Vplyvom prúdu teplého vzduchu (z teplovzdušného zváracieho prístroja) sa povrch fólie ohrieva do plastického stavu. Potom sa okraje fólie stláčajú ručným valčekom v smere kolmom na spoj. Šírka samotného spoja musí byť min. 30 mm. Výhoda tohto spôsobu spájania je, že sa môže robiť aj pri nižších teplotách okolitého vzduchu (do –5 °C) a bez ohľadu na vlhkosť vzduchu;
– Napúčavé spájanie fólie za studena pomocou THF (riedidlo L-494) – tento spôsob je možné použiť pri teplote ovzdušia nad +15 °C za suchého počasia. K spájaniu fólií dochádza naleptávaním ich povrchov v mieste styku s rozpúšťadlom (THF) a vzájomným stlačením. Tým dôjde k previazaniu molekúl spájaných fólií. Rozpúšťadlo sa nanáša medzi okraje fólie v mieste spoja pomocou plochého štetca. Tesne za štetcom sa obe spájané plochy vzájomne pritlačia tak, aby THF vytvorilo súvislý film bez vzduchových bublín v rozsahu celého presahu. Na šikmých plochách sa postupuje v smere zospodu nahor. Spoj sa stláča rukou tesne za štetcom a prebytok rozpúšťadla sa tak vytláča nahor. Je však vhodné poznamenať, že tento spôsob sa v praxi takmer vôbec neuplatňuje.

7. Poistenie spojov
Všetky spoje fólie sa poisťujú špeciálnou zalievacou hmotou, ktorou je roztok PVC s vhodným rozpúšťadlom. PVC je stabilizované proti poveternostným podmienkam. Na spoje sa tento roztok nanáša cez trubicu a po nanesení má podobu tzv. húsenice. Roztok musí mať vhodnú konzistenciu, aby sa „húsenica“ neroztekala ani na šikmej ploche. Na vodorovných plochách sa používa trubica s vnútorným priemerom 3 mm a na šikmých plochách 1 mm.

8. Opracovanie strešných detailov
– Dotesnenie rohov, kútov a nárožia – pravouhlé kúty, rohy a nárožia sú tzv. „krabicovým“ alebo „nohavicovým“ spôsobom vyskladané fóliou a vždy tu v zváraných spojoch vznikajú oslabené miesta. Preto je potrebné tieto priestory dotesniť špeciálnymi tvarovkami. Priestorové tvarovky sa na fóliu privaria pomocou teplého vzduchu, pokiaľ možno celoplošne, ale najmenej v šírke 30 mm od okraja. Podľa potreby je tiež možné tieto zvary poistiť zalievacou hmotou.
– Ukončenie na zvislých častiach nadstrešného muriva – pozdĺž nadstrešných konštrukcií sa musí hydroizolačná fólia vždy vyviesť na zvislú časť stavebnej konštrukcie najmenej do výšky 150 mm nad konečný povrch priľahlej strešnej plochy. Horný okraj sa pripevní na vopred osadenú ukončovaciu prichytávaciu lištu z poplastovaného plechu privarením fólie na PVC nános na plechu. Ak sú všetky zvislé plochy chránené poplastovaným plechom, možno hydroizolačnú fóliu ukončiť už na vodorovnom ramene plechových profilov na úrovni strešnej plochy. Vodorovné styčné škáry medzi ukončovacími lištami a murivom sa musia vždy zatmeliť trvalo pružným tmelom (ochrana pred vnikaním vody a tlaku vetra pod fóliu).
– Strešné vtoky – vtoky tvoria súčasť podkladovej konštrukcie, a preto sa musia zabudovať ešte pred začatím izolačných prác, a to v najnižších bodoch povrchu strechy s ohľadom na jeho vyspádovanie. Musia sa riadne napojiť na odvodňovacie potrubie a ich povrch musí byť v rovine s okolitou plochou. Krytinová fólia sa k vtokom privarí zároveň so spájaním okrajov fóliových pásov.
– Vetracie komíny a potrubné priestupy s kruhovým prierezom (obr. 3) – z prestupujúceho telesa treba najskôr odstrániť hlavicu tak, aby nad strešný povrch vystupovala len hladká trubica. Na opracovanie priestupu sa použije manžeta z PVC-P z príslušného typu fólie. V strede goliera sa nožnicami vystrihne kruhový otvor s priemerom približne o 1/3 menším, ako je vonkajší priemer priestupu. Okolie otvoru sa nahreje teplým vzduchom a za tepla sa navlečie na priestup, čím sa vytvaruje manžeta tesne obopínajúca prestupujúcu rúrku. Príruba tvarovky sa následne privarí teplým vzduchom na hydroizolačnú fóliovú krytinu, ktorá je zakončená tesne okolo priestupu. Zvislá manžeta tvarovky sa ovinie ďalším pásom z fólie s vhodným rozmerom, aby ukončenie krytiny zasahovalo do predpísanej výšky najmenej 150 mm nad povrch strechy. Tento pás fólie sa teplovzdušne privarí na manžetu tvarovky na záver aj na svoj začiatok. Okraj ovinutia prestupujúceho telesa musí byť vodotesne zaistený, napr. tmelom. Ak ide o prípad, keď nie je možné tvarovku navliecť zhora (napr. pevná hlavica), použije sa väčšia tvarovka, ako je priemer rúrky. Tvarovka sa z jednej strany nastrihne, nasadí sa na prestupujúce teleso zboku a v mieste rezu sa s presahom opäť zvarí.
– Priestupy s nekruhovým prierezom – spôsob utesnenia týchto detailov (komíny, svetlíky, vzduchotechnické potrubie) sa vyberá podľa konkrétnej stavebnej konštrukcie prestupujúceho telesa s dodržaním hlavnej zásady, že krytina sa musí buď vyviesť do výšky najmenej 150 mm nad okolitú plochu a okraj prekryť plechovou lištou, alebo sa musí vodotesne pripojiť na prestupujúce teleso z vodotesného a vodoodolného materiálu.
Poznámka: Na opracovanie strešných detailov sa väčšinou používa fólia s hrúbkou 2 mm.

Obr. 3 Príklad priestupu s kruhovým prierezom

9. Zaistenie povrchu krytiny pred mechanickým poškodením
Pri bodovo pôsobiacich konštrukčných prvkoch (napr. bleskozvod, TV anténa…) sa používa podložka z PVC-P. Celoplošnú ochranu krytiny je možné zaistiť použitím ochrannej vrstvy, napr. z veľkých betónových dlaždíc.

10. Kladenie vrchnej ochrannej textílie
Ak fóliová strešná krytina nebude konečnou úpravou strechy (napr. na streche so stabilizačným násypom alebo so záhradnou úpravou), je potrebné pred pridaním ďalších vrstiev celú plochu krytiny pokryť ochrannou vrstvou z technickej textílie. Zvyčajne sa používa textília s plošnou hmotnosťou 300 g/m². V prípade zvýšeného mechanického zaťaženia sa používa textília s plošnou hmotnosťou 600 g/m² (napr. pri montáži oceľovej výstuže betónových vrstiev).

Na záver

Uvedené odporúčania sú všeobecné. Špecifický hydroizolačný systém môže mať výrobcom predpísané iné požiadavky na správnu aplikáciu. Preto je vždy potrebné riadiť sa aplikačným návodom výrobcu a tieto zásady mať len na pamäti. 

TEXT + FOTO: Ing. Andrej Slováčik, absolvent SvF STU, Bratislava, Ing. Jana Olšová, Stavebná fakulta STU, Bratislava, Dr. Peter Briatka, MBA., COLAS Slovensko

Literatúra a súvisiace odkazy

1. Oláh, J. a kol.: Konštrukcie plochých striech. Bratislava: Jaga Group 2001.
2. Oláh, J. – Mikuláš, M.: Krytiny a doplnkové konštrukcie striech. Bratislava: Jaga Group 2001.
3. Kupilík, V.: Závady a životnost staveb. Praha: Grada 1999.
4. Fajkoš, A. – Novotný, M. – Straka, B.: Střechy 1 – Opravy a rekonstrukce. Praha: Grada 2000.
5. STN 73 1901: 2005: Navrhovanie striech. Základné ustanovenia.
6. STN 73 3610/Z1: 2001: Klampiarske práce stavebné.
7. Dostupné online:https://goo.gl/5AH9yG
8. Dostupné online: https://goo.gl/ZKgxA7

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 3/2018.