Anketa: Budúcnosť strechy bude v overených tvaroch a konštrukciách
Strecha je už stáročia symbolickou korunou každého domu. Nedodáva mu len vizuálny charakter, ale má veľa základných funkcií pri ochrane príbytku pred dažďom, únikom tepla či hlukom z okolia. Aká je však jej budúcnosť? To je otázka, ktorá sa stala ústrednou aj pri nasledujúcej ankete o strechách.
Ing. Marcel Modranský,
vedúci oddelenia marketingu,
Bramac – strešné systémy, s. r. o.
Samozrejme, aj my sledujeme vývoj trendov a často ich aj spoluvytvárame. Trendy prichádzajú pravidelne ako vlny v istých časových obdobiach – po roku 1989 bola napríklad trendom klasická sedlová a polvalbová strecha so 45° sklonom ako reakcia na dlhé roky hranatej socialistickej uniformity. Inšpiráciou boli rodinné domy zo západnej Európy (Rakúsko, Nemecko). Tento trend sa postupne pri novostavbách zmenil na valbové strechy bungalovového typu – výrazne členitejšie, s nižším sklonom okolo 25°, s neobytným „studeným“ podkrovím. Najnovším trendom je vývoj objektov v smere nízkoenergetických a až pasívnych domov, čo má vplyv aj na strechu – je snaha maximálne využiť vnútorný priestor a zabezpečiť dostatočný prísun slnečnej energie do obytnej časti domu – znamená to aj ďalší posun sklonu striech do nižších sklonov okolo 12 až 15°. Tvar strechy sa znovu zjednodušuje a čoraz viac sa presadzuje pultový typ. Čo sa týka farebnosti, hitom minulosti bola klasická tehlovočervená farba strechy, tá postupne aj s ohľadom na vývoj čoraz pestrejších fasád prešla do neutrálnej čiernej. V súčasnosti rastie čoraz viac záujem o odlíšenie sa – stúpa záujem o viacfarebné úpravy (tón v tóne, melír a pod.), netradičné povrchy a tvary krytiny.
Ing. Karol Bodnár, t
echnická podpora,
Ruukki Slovakia, s. r. o.
Pri rodinných domoch sme svedkami opätovného návratu šikmých striech, ktoré sa v mestskej zástavbe počas komunizmu často nasilu nahrádzali plochými strechami. Šikmá strecha prináša aj viac možností pri návrhu zo strany projektanta a svojím tvarom aj viac „poľudšťuje“ samotný tvar rodinného domu. Netreba zabudnúť, že používanie šikmých striech je na Slovensku aj historicky zakorenené. Preto si myslím, že konštrukčným materiálom pre šikmé strechy rodinných domov je a aj v budúcnosti bude drevo. Budúcnosť tvarového riešenia striech rodinných domov vidím v jednoduchých tvaroch – sedlové, pultové, oblúkové, valbové strechy, bez vikierov s uplatnením strešných okien a slnečných kolektorov. Veľký pokrok sa urobil aj v riešení skladieb striech. Či už ide o tepelnú izoláciu alebo parozábrany a vysokodifúzne fólie. Samozrejme, nemôžeme zabudnúť na poslednú vrstvu strešného plášťa, a to krytinu. Na Slovensku sa pred predajom azbestocementových krytín používali hlavne šindľová krytina, pálená škridla a falcovaný plech. Návrh krytiny pritom vždy súvisel a súvisí predovšetkým so sklonom strechy. Na juhu Slovenska je momentálne trend navrhovania striech rodinných domov s nízkym sklonom od 6°, pričom na severe je to opačne, najmä pre poveternostné podmienky. V oboch prípadoch prichádza do úvahy použitie oceľovej strešnej krytiny, či už v tvare škridiel, alebo vo forme krytiny so stojatou drážkou.
Attila Fazekas,
konateľ spoločnosti
Almansa Mediterran, s. r. o. Slovensko
Strešná krytina je jedinou časťou domu, ktorá dostane svoju konečnú podobu už pred dokončením hrubej stavby, a to už na mieste výroby v továrni. Jej tvar a farba ovplyvnia nielen vonkajší vzhľad domu, ale dokonca aj štýl nábytku a ostatných doplnkov zariadenia. Podľa mňa bude strecha budúcnosti postavená z tradičných materiálov najvyššej kvality ako drevo a keramická strešná krytina. Pálené škridly zdobia už tisícročia strechy domov a kostolov a majú za sebou bohatú históriu. Ich základnou surovinou je hlina, ktorú stvorila príroda a ktorú človek svojim dôvtipom pretvoril na jedinečný stavebný materiál odolávajúci nepriazňam vonkajšieho prostredia. Jej unikátne vlastnosti neprekonali zatiaľ žiadne iné strešné systémy. Princíp pri výrobe zostal nezmenený, ale samotná forma a farebné odtiene sa prispôsobovali trendu každého storočia. Zároveň sa vyvíjal aj proces výroby, až dosiahola dnešnú špičkovú kvalitu.
Ing. Ján Labaš,
obchodný riaditeľ spoločnosti Anavek, spol. s r. o.
Aj naďalej budú prevládať rokmi overené tvary a konštrukcie striech, prispôsobené novým tepelnotechnickým požiadavkám. Využitím nových poznatkov o spracovaní materiálov a kombináciou s ich prirodzenými vlastnosťami budú naše strechy krajšie, odolnejšie, úspornejšie.
Gabriel Boros,
konateľ spoločnosti
Rheinzink SK, s. r. o.
Strecha sa o svoju budúcnosť báť nemusí. Tvar strešnej konštrukcie podlieha aktuálnym architektonickým trendom. V súčasnom období registrujeme napr. odklon od šikmých striech so strmým sklonom (sedlové, valbové či manzardové). V trende sú strechy s plytkým sklonom napr. pultové alebo ploché strechy. Konštrukcia strechy je priamo závislá od navrhnutého tvaru zastrešenia. Uprednostňovanými materiálmi pre nosné konštrukcie budú a už aj sú materiály bez zabudovaného rizika tepelných mostov, s vysoko pozitívnou ekologickou bilanciou, jednoducho a dobre tvarovateľné, ľahko prispôsobiteľné požadovaným tvarom zastrešenia. Myslím si, že v blízkej budúcnosti nedôjde k výraznej zmene v ponúkanom sortimente materiálov pre strešné krytiny. Paleta výberu zostane zachovaná, dôjde však k prehodnoteniu výberu krytín na základe skúseností s ich uplatnením v minulosti. Rozhodujúcim faktorom zostane naďalej cena, ale bude sa posudzovať s ohľadom na celý životný cyklus konkrétnej krytiny. Nemenej rozhodujúcim faktorom pre materiál strešnej krytiny, ale aj pre materiály, ktoré budú zabudované v celom súvrství strešného plášťa, je že neškodia životnému prostrediu, majú vysoký recyklačný potenciál a nízke CO2 kvóty pri svojej výrobe. Ďalším dôležitým faktorom pre strechu blízkej budúcnosti bude zvyšovanie podielu prefabrikovaných, hotových strešných prvkov, pripravených mimo staveniska.
Budú sa vlastnosti strechy v budúcnosti meniť tak, aby viac vplývali na znižovanie energetickej náročnosti budovy?
M. Modranský: Áno, strecha sa stáva komponentom, ktorý prispieva k lepšej energetickej bilancii budovy. Už dnes sa plocha strechy využíva na získavanie energie – jej súčasťou sa stávajú solárne kolektory, ktoré dokážu ušetriť až 70 % nákladov na prípravu teplej vody a dokurovanie. Ďalším prvkom, ktorý v blízkej budúcnosti čaká na uplatnenie, sú fotovoltické články, ktoré zo slnečného žiarenia vedia vyrobiť a dodať domácnosti elektrickú energiu. Zvyšujú sa aj nároky na izolačné vlastnosti strechy – do budúcna nás čaká integrácia strešného plášťa (krytiny, podstrešnej fólie, latovania) a vnútornej tepelnej izolácie do spojených celkov s vylepšenými vlastnosťami a rýchlejšou pokládkou.
K. Bodnár: Určite áno, keďže strecha tvorí po fasáde druhú najväčšiu plochu rodinného domu. Potenciál tejto plochy je momentálne na Slovensku ešte málo využitý, hlavne čo sa týka ovplyvnenia energetickej náročnosti budovy. Budúcnosť striech je určite v ich využití na osadenie slnečných kolektorov, poprípade fotovoltických článkov.
A. Fazekas: Keramický strešný systém s nekeramickými doplnkami ako kvalitná strešná fólia tvoria prvú líniu v boji s energetickou náročnosťou budovy. Keramická krytina aktívne dýcha, prepúšťa vodnú paru, ľahko sa vysúša, a pritom je nenasiakavá. Okrem toho tlmí hluk a pri silných nárazoch vetra nevibruje. Na rozdiel od iných konkurenčných materiálov je možné keramickú krytinu vďaka tvárnosti ílu vyrobiť aj v tvaroch s členitým reliéfom. Tvar škridiel má totiž aj fyzikálny význam a spolu s farebnosťou povrchu sa podieľa na schopnosti odrážať slnečné tepelné žiarenie. To napomáha v zime udržať teplo pod strechou a v lete, samozrejme, ešte viac chráni dom pred prehriatím.
J. Labaš: Strecha mala vždy veľký vplyv na energetickú náročnosť už pre svoju podstatu – ochrana budovy pred nepriazňou počasia. Nároky na strešný plášť sa začali zvyšovať pri zobytňovaní podstrešných priestorov a budú stúpať s cenou energií. Samotná plocha strechy je predurčená na využitie solárnej a veternej energie, preto sa v budúcnosti určite stane miestom, kde sa vo väčšej miere budú osadzovať rôzne zariadenia na využitie tejto energie.
G. Boros: Strecha svojou pôdorysnou rozlohou ponúka plochu, ktorú je nevyhnutné využiť v záujme znižovania energetickej náročnosti celej budovy. V súčasnom období zažívame „boom“ vo využívaní OZE a objavujú sa čoraz sofistikovanejšie systémy, pri ktorých sa pomer ceny zariadenia k výkonu upravuje v prospech užívateľa. Vízia energeticky nezávislých alebo takmer nezávislých domov je v blízkej budúcnosti celkom reálna. Materiál strešnej krytiny by mal optimálnym spôsobom participovať na znižovaní energetickej náročnosti budovy.
Ako sa do vývoja striech budúcnosti zapája vaša spoločnosť? Aké novinky ponúkate na trh v najbližšom období?
M. Modranský: Našou najvýznamnejšou novinkou v tomto smere je ponuka ucelených solárnych kompletov od jedného výrobcu pod značkou Bramac Solar. Ide o kompletný systém: od solárnych kolektorov, cez zásobník, expanznú nádobu až po riadiacu jednotku. Samozrejmosťou je vzájomné prepojenie a súlad technických parametrov jednotlivých prvkov. Jedinečnosť solárnych kolektorov je popri ich špičkových technických parametroch aj v možnosti ich elegantného zabudovania priamo do strešného plášťa. Pri zvyšných systémových prvkoch (zásobník, čerpadlová skupina, regulácia, odlučovač vzduchu) je to zase ich integrácia do jedného estetického celku.
Ďalšou stále aktuálnou novinkou je riešenie pre strechy s nízkym sklonom – systém Bramac 7°. Takto je možné využiť výhody pevnej skladanej krytiny Bramac (dlhá životnosť, pevnosť, odolnosť proti extrémnym poveternostným vplyvom, ako sú ľadovec a víchor, nenasiakavosť, mrazuvzdornosť atď.) aj na nízkych sklonoch už od 7° (doteraz to bolo od 15°). Ide o súbor špeciálne upravenej krytiny, podstrešnej fólie a ďalších prvkov, ktoré spolu ako systém zabezpečia dokonalú ochranu objektu – navyše s nadštandardnou
15-ročnou zárukou Bramac na funkčnosť celého systému.
K. Bodnár: Fínska spoločnosť Ruukki pri výrobe ocele, strešných krytín z danej ocele a ostaných výrobkov pre strešné krytiny využíva na výskum hlavne svoje výskumné a technologické laboratóriá vo Fínsku, Švédsku a Poľsku. Všetky tieto laboratóriá a technologické centrá pracujú na zlepšovaní našich výrobkov i do budúcnosti, výsledky ich výskumu sú viditeľné aj v tohtoročnej novinke firmy Ruukki, a to v povrchovej úprave PUREX (26 mm). Táto povrchová úprava nahrádza doteraz používaný polyester matný (35 mm) a vo viacerých vlastnostiach dosahuje lepšie parametre. Technické výhody uvedenej povrchovej úpravy sú v hodnote najmenšieho polomeru ohybu, teplote tvarovania, odolnosti proti poškriabaniu, UV žiareniu a v maximálnej povrchovej teplote. K ďalším výhodám krytín v tejto povrchovej úprave patria: povrchová úprava je jemne štruktúrovaná s matným vyhotovením, ide o 100 %-ne recyklovateľný výrobok a má nízke náklady na údržbu. Svojimi vlastnosťami sa PUREX priblížil k inej povrchovej úprave dodávanej firmou Ruukki – PURAL MATT (50 mm).
A. Fazekas: Naša firma je výhradným dovozcom výrobkov popredného francúzskeho výrobcu keramickej krytiny. Jeho mottom je neustála inovácia pri zdokonaľovaní výrobného procesu, ale aj vytvorenie doteraz nevidených zaujímavých tvarov strešných krytín, ako napríklad strešná krytina Diamant či Rhôna 10. Obe spomenuté krytiny boli ocenené medailou za dizajn na výstave stavebníctva Batimat v Paríži. K tradičným overeným farbám neustále pribúdajú nové farebné odtiene.
J. Labaš: Naša spoločnosť prináša na trh novú generáciu energeticky úsporných strešných okien FAKRO s množstvom vylepšení. Na využitie slnečnej energie prinášame systém ohrevu vody slnečnými kolektormi, ktoré je možné kombinovať so strešnými oknami a vytvoriť tak celky nenarúšajúce celistvý vzhľad strechy. Ventilačné turbíny LOMANCO z ponuky našej spoločnosti zasa využívajú silu vetra na odvetranie budovy.
G. Boros: Ako zaujímavý príklad komplexného riešenia budovy s využitím všetkých v súčasnosti dostupných výdobytkov vedy v oblasti využívania OZE, použitia ekologických materiálov, ktorá je konceptom a zároveň víziou do budúcnosti, by som uviedol projekt Villy Libeskind v meste Datteln pri nemeckom Dortmunde. Ide o dielo známeho architekta Daniela Libeskinda, ktoré má plochu 315 metrov štvorcových (prízemie: 200 m2, horné podlažie: 115 m2). Ostré a tupé uhly, šikmé a zvislé steny, do seba prenikajúce stavebné prvky, flexibilné priestory a balkón s estetickou optickou a slnečnou clonou vytvárajú jedinečný dojem. Kovové strešné a fasádne pásy lemujú jednotlivé časti celého objektu a dotvárajú impozantné umelecké dielo. Pretože prototyp Villy Libeskind nebol stavaný ako obytný dom, ale ako prijímacia budova, prispôsobila firma Rheinzink GmbH & Co. KG realizáciu v niektorých oblastiach svojim špecifickým potrebám. Villa Libeskind bola postavená modernou stavebnou technológiou ako drevená rámová konštrukcia. Okrem dreva, nestarnúceho stavebného materiálu, sa vo všetkých oblastiach použili prírodné materiály, ktoré vlastnia, tak ako aj Rheinzink, ECO – produktovú deklaráciu podľa ISO 14025 typ 3, alebo také, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia. Uplatnenie prírodných materiálov na tomto projekte má pozitívny a merateľný dosah na životné prostredie. Napr. náhradou klasických stavebných materiálov ako tehla, malta, betón a pod. sa na tomto projekte docielilo zníženie produkcie CO2 o 133 ton.
(pet)
Foto: archív redakcie
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
