Architektonický betón

V každodennom živote je len málo oblastí, ktoré nás ovplyvňujú tak významne a súčasne tak nenápadne ako architektúra. Architektúru vnímame ako bežnú súčasť nášho života. Prechádzame okolo nej väčšinou uponáhľane a takmer si neuvedomujeme, ako hlboko súvisí jej všeobecne prijímaná funkcia so vzhľadom jednotlivých stavieb aj celých stavebných komplexov a aké výrečné je jej posolstvo naprieč dejinami a časom.

Technický pokrok a nové špeciálne vlastnosti stavebných materiálov poznamenávajú tvár dnešnej architektúry a rovnako ako v minulosti ju premieňajú na trvalý odkaz budúcim generáciám. Jedným z nich je betón, ktorý bol v minulosti z estetického hľadiska veľmi podceňovaný. Jeho dve základné vlastnosti, pevnosť a odolnosť, z neho urobili nenahraditeľný materiál pri realizácii mnohých stavieb a objektov. Je potešujúce, že sa k týmto pozitívam začína pridávať aj jeho estetický potenciál.

Samotný betón vstúpil do stavebníctva v polovici 19. storočia súbežne s vynálezom portlandského cementu v roku 1824, významne ovplyvnil technický vývoj a napomáhal vytvoriť epochu priemyselnej revolúcie. V začiatkoch sa betón používal len na pomocné konštrukcie, neskôr vďaka jeho armovaniu aj na konštrukcie náročnejšie. Používanie železobetónu sa na začiatku nijako výrazne neodrážalo v architektúre, aj keď z času na čas, stavebné možnosti železobetónu dezorientovali svojím vpádom doterajší pokojný vývoj architektonických slohov.

Architektúru poznamenala, a to skôr negatívne, až druhá polovica minulého storočia, a to zotrvačnosťou a tradicionalizmom panelových stavieb.

Až na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia dospel betón do štádia, keď bolo potrebné vyplniť teoretickú medzeru, ktorá vznikla v časoch architektúry hromadnej výstavby, realizovanej v minulosti. Pohľadový betón sa tak vďaka rozvíjajúcej sa úzkej spolupráce architektov a technológov betónu dostáva do popredia architektúry a s ním aj premena kvantity na kvalitu.

Požiadavky na pohľadový betón

Ak chceme betón použiť, mali by sme mať na pamäti, že ide o prírodný materiál, spĺňajúci v mnohých prípadoch viacero funkcií – konštrukčnú, izolačnú a estetickú. Konštrukcia vrátane povrchu vzniká, s výnimkou prefabrikátov, až na stavbe. Betón má svoj prirodzený vzhľad, ktorý dokážeme do značnej miery ovplyvniť zložením čerstvej betónovej zmesi, odtlačkom debnenia, použitím farebných pigmentov alebo mechanickými úpravami. Nikdy sa však dokonale nezbavíme všetkých pórov, drobných zmršťovacích trhlín alebo iných drobných nedostatkov, ktorými si betón uchováva svoju materiálovú autentickosť.

Skúsenosti získané z celého sveta ukazujú, že betónová zmes na výrobu kvalitného architektonického betónu, či už monolitického alebo prefabrikovaného, musí mať v skratke tieto vlastnosti:

• obsah cementu musí byť minimálne 350 kg/m³,
• pomer kameniva k cementu nesmie byť väčší ako 6 : 1,
• vodný súčiniteľ by nemal byť väčší ako w/c = 0,55; praktické skúsenosti dokazujú, že už pri kolísaní hodnoty vodného súčiniteľa w/c = ±0,02 môže dochádzať k zreteľným odchýlkam farebného odtieňa,
• povrch debnenia vrátane vytvárajúcich vložiek musí byť taký kvalitný, aby umožnil špecifickú výrobu pohľadových povrchov architektonických betónov,
• oddebňovací prípravok a všetky ďalšie prísady a prímesi do betónu musia byť kompatibilné,
• mala by sa použiť konštantná, vysokofrekvenčná ponorná vibrácia.

Povrchy Tadao Ando

Jedny z najviac esteticky cenených betónových povrchov nesú názov svojho tvorcu Tadaa Anda. Ando nepovažuje betón za hrubý materiál (snaha o pravdivosť materiálov je pre Andovu tvorbu príznačná). Zachádza s ním úplne novátorsky, citlivo a modelovaním jeho povrchu vytvára dojem až hmatateľnej mäkkosti materiálu.

Jeho metóda využíva ručné práce špecializovaných odborníkov, ktorí vytvárajú veľké „zamatové“ plochy rovnakej kvality. Najskôr sa povrch betónu namočí a omýva kyselinou soľnou riedenou v pomere 1 : 8. Potom sa príliš veľké póry opravujú materiálom, ktorý obsahuje svetlý piesok, biely cement a obyčajný cement v pomere 3,5 : 0,5 : 1. Na zaistenie priľnutia sa opravované miesto zvyčajne natiera podkladovým materiálom. V konečnej fáze sa povrch natiera zmesou obsahujúcou biely cement a šedý cement v pomere 1 : 5 a ešte vlhký sa omýva kyselinou soľnou riedenou v pomere 1 : 10. Naozajstnou zvláštnosťou jeho ateliéru je odmietanie hlbšej systematizácie a modernizácie práce.

„Neverím, že architektúra by mala hovoriť príliš veľa. Mala by zostať v tichosti a nechať hovoriť prírodu v zastúpení slnečných lúčov a vetra.“  Tadao Ando

Možnosti použitia pohľadového betónu

Betón ako hutný ťažký materiál získava vo vhodne zvolenom celkovom návrhu s použitím nových techník (grafický betón, LiTraCon™) a konkrétnych materiálov (napríklad sklo, Corian^®, antikorová oceľ, betonárska oceľ) novú, odľahčenú formu, ktorá úplne vyhovuje moderným trendom architektúry a dizajnu. Vďaka tomu možno pre tento materiál nachádzať nečakané uplatnenie, napríklad v podobe kancelárskych stolov, recepcií atď. Rozhodovanie o vhodnom návrhu je spolu s finančnou a estetickou zložkou podmienené aj dobrými znalosťami materiálu a jeho správania tak, aby došlo k dokonalému súladu všetkých zložiek do unikátnej podoby dizajnového originálu.

Surový a „brutálny“ pohľadový betón je vo svojej finálnej podobe z mnohých dôvodov vždy unikátom, pričom možností jeho modifikovania je nespočetne. Dlhodobé prognózy predpokladajú, že betón zostane aj v budúcnosti rozhodujúcim stavebným materiálom, z čoho treba vychádzať nielen pri návrhu ďalších úloh jeho uplatnenia, ale aj v jeho architektonických prejavoch.

LiTraCon™ – príklady použitia

Grafický betón – príklad použitia
–>–>

Rokovací stôl – sklenená doska, betónové nohy

Betón, Corian^® – príklad použitia v interiéri

Literatúra
[1]PREIFER, G., LIEBERS, A. M., BRAUNECK, P.: Exposed confere – technology and design, Birkhäuser – Publisher for architecture Switzerland, 2005.
[2]NOVOSAD, P.: Problematika výroby pohledových architektonických betonů. VUT FAST THD (diplomová práca), Brno 2006.
[3]Beton TKS 2/2005.
[4]Beton TKS 1/2007.
[5]GAVENTA, S.: Concrete design. Octopus Publ. Group, Londýn 2001.
[6]Samostatná príloha časopisu Beton TKS: Povrchy betonu, 2008.
[7]Samostatná príloha časopisu Beton TKS: Beton v architektuře, 2008.

Príspevok vznikol s finančnou podporou projektu Alfa TAČR 01011030 Fotokatalytické betónové prefabrikáty na báze TiO₂ so samočistiacimi účinkami.

Prof. Ing. Rudolf Hela, CSc., Ing. Petr Novosad
Foto: Ing. Petr Novosad, Litracon Kft., Graphic Concrete Ltd