Bezpečné práce na streche

Hlavným problémom ochrany osôb pracujúcich na strešných plášťoch je bezpečný prístup a vhodné ochranné prvky inštalované už pri realizácii stavby. Štatistiky dokumentujú mnoho pracovných úrazov, ako sú pády zo striech a prepadnutie cez strešný plášť.

Vo viacerých opísaných priebehoch úrazov je vidieť nebezpečné konanie jednotlivcov a nevhodné alebo chýbajúce ochranné opatrenia tolerované dlhší čas. Pri návrhu striech sa uplatňujú rôzne konštrukčné prístupy a technické riešenia. Realizácia si obvykle vyžaduje súbeh viacerých odborných činností (zváranie nosných dielov, klampiarske práce, pokrývanie rôznymi krytinami, inštalácia bleskozvodov a podobne), čo môže spôsobiť nekompatibilitu jednotlivých častí.

Zásadným problémom investora a jeho pracovníkov údržby je, že mnohé technické riešenia neberú do úvahy pohyb a prácu osôb na strechách počas prevádzky. V praxi sa objavujú problémy s prístupom na strechy, ich pevnosťou pri zaťažení osobami a náradím, s umiestnením technologických zariadení (chladiace bloky klimatizačných jednotiek, antény, elektrické rozvody a iné zariadenia).

Príklady zo života
Strecha viacpodlažného obytného domu je tvorená hydroizolačnými asfaltovými pásmi s vetracími otvormi a výťahovými šachtami, ktoré vytvárajú možné kotviace miesta. Obvyklý postup pri práci na okraji strechy (opravy plechovej krytiny na atike budovy, opravy hydroizolácie) si určia pracovníci na pracovisku a nevyužívajú žiadne kotviace body a ochranné systémy. Ak sú nútení vykonať opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a chrániť sa proti pádu z výšky, viažu si lano o vetracie rúry vystupujúce zo strechy. Nikto sa nezamýšľa nad pevnosťou týchto „kotviacich bodov“ ani nezisťuje potrebnú dĺžku lana po okraj strechy. Výsledkom je nebezpečný pracovný postup, ohrozenie pádom z výšky, tolerovanie nebezpečnej udalosti. Navrhovaným opatrením je inštalácia kotviacich bodov a poučenie pracovníkov o bezpečných pracovných postupoch.

Druhým príkladom je strešná krytina výrobnej haly s presvetľovacími panelmi z polykarbonátových dosiek (PCB) alebo panelov. Je vytvorená kombináciou plechových sendvičových panelov kotvených na oceľových nosníkoch a spomenutých PCB profilov. Spojeniu materiálov a izolácii proti vode je venovaná dostatočná pozornosť, ale pohyb osôb po povrchu nie je regulovaný ani obmedzený žiadnymi ochrannými opatreniami. V prípade údržby odvodňovacích prvkov musia pracovníci vstupovať na povrch a pri odstraňovaní snehu v zimných mesiacoch určite nedokážu rozlíšiť priestor s dostatočnou pevnosťou. Výsledkom je priame ohrozenie života a zdravia osôb pohybujúcich sa po strešnom plášti prepadnutím cez „krehký“ povrch polykarbonátových presvetľovacích panelov. Navrhovaným opatrením je vytvorenie chránených priechodov okolo PCB dosiek (zábradlia) a informovanie pracovníkov.

Do tretice spomenieme príklad sedlovej strechy rodinného domu so sklonom 45°. Je pokrytá klasickou pálenou škridlou a jej konštrukciu tvoria drevené nosné trámy a krokvy nesúce krytinu. Príjem televízneho signálu satelitnou anténou na nosnom stĺpiku si vyžaduje príležitostný prístup cez strešné okno bez prístupového rebríka. Dom je umiestnený v horskej oblasti (snehová oblasť V. – technická norma STN 73 1901), takže v zime sa určite vyskytne požiadavka na odstránenie snehu zo strechy. Strecha nemá žiadne miesto vhodné na kotvenie bezpečnostného lana, pretože nebolo projektované a inštalované. Výsledok je zrejmý. Vlastník bude vystupovať na strechu pomocou rebríka a pohyb po šikmej streche bude mimoriadne nebezpečný.

Svedčí o tom aj mnoho prípadov pádu zo strechy zaznamenaných pri mimopracovných úrazoch v štatistike Eurostat (28 % smrteľných úrazov ľudí nad 60 rokov v roku 2010, práve oni tvoria veľkú časť vlastníkov domov). Navrhnutým opatrením je inštalácia vhodného kotviaceho bodu a vytvorenie „cesty“ k anténe.

Nebezpečné návyky
Spomínané príklady ilustrujú situáciu pri údržbe a opravách striech, ale treba vziať do úvahy aj činnosti pri ich stavbe. Pracovníci stavebných spoločností sa pri práci obvykle pohybujú po nezabezpečených povrchoch a okrem toho sú ohrození pádom cez otvory a nezakryté časti strechy počas pokrývania. Priebeh prác sa upravuje podľa aktuálnej situácie a nie je dôkladne pripravovaný vopred, a to hlavne pri menších stavbách realizovaných malými firmami. Nebezpečným zvykom pokrývačov a klampiarov je, že sa na šikmých strechách nikdy nezaisťujú proti pádu a ignorujú ochranné opatrenia. Murári a stavební robotníci na moderných budovách vstupujú na miesta, ktoré nie sú chránené proti pádu v súlade s požiadavkami predpisov. Podobne k ochrane pred pádom pristupujú aj montéri bleskozvodov a zariadení inštalovaných na nosné prvky strešnej konštrukcie a mnohí iní.

Úrazy na strechách
Napriek absencii detailných informácií o príčinách úrazov pri práci na strechách je možné podľa údajov z iných krajín (HSE – Veľká Británia, OSHA – USA, ISPESL – Taliansko) predpokladať podobné výsledky aj na Slovensku. V spomenutých krajinách sa pomerne často objavujú pády zo striech a prepadnutia cez strešnú krytinu alebo otvory v nej (2. až 3. najčastejšia príčina pádov z výšky).

Napriek chýbajúcim údajom o príčinách úrazov a neevidovaným úrazom živnostníkov sú známe časté pády cez voľný okraj striech, zošmyknutie po šikmom povrchu, prepadnutie cez starú strešnú krytinu alebo svetlík. Pády z nižších budov, ako sú obytné domy do dvoch podlaží, sa obvykle končia zlomeninami a tržnými ranami, prípadne otrasmi mozgu. Tie sú obvykle početnejšie (podľa HSE ide o 60 až 80 % všetkých úrazov) a zranenia sú zatajované, pretože nezanechávajú trvalé následky. Horší priebeh majú pády a prepadnutia cez otvory z vyšších budov.

Padajúca osoba zvyčajne utrpí viac zranení a ich následky sú často fatálne (pozri napr. www.bls.gov/iif). Pri voľnom páde z výšky nad 2 m sa postihnutý zraní aj o časti konštrukcie (pri nových stavbách ide o lešenia a iné stavebné prvky) alebo dopadne na tvrdý povrch. Vysoká miera tolerancie nebezpečného konania pracovníkov pri pohybe a práci vo výškach spôsobuje, že malé firmy a živnostníci si neuvedomujú, aké vysoké je riziko úrazu pri tomto druhu činností. Opakované konanie prináša zvyk, ktorý nepripustí zmenu správania, ak nebude pod tlakom vonkajších faktorov, ako je kontrola inšpekciou práce, zverejnenie tragických dôsledkov, pokuty a zákazy činnosti. Čím neskôr sa začne meniť kultúra bezpečnosti práce, tým väčšie finančné a zdravotné následky bude mať súčasný stav.

Tragický koniec
Tu je niekoľko príbehov uverejnených anglickým HSE (Úrad pre bezpečnosť práce) a jeden zo Slovenska, ktoré sa nemuseli skončiť tragicky, keby… Riaditeľ spoločnosti Febrey (Spojené kráľovstvo) bol v októbri 2012 súdom uznaný za vinného za úraz živnostníka v roku 2008, ktorého angažoval na stavbe budovy v Swansea. Po výstupe na horné podlažie lešenia mal v úmysle presunúť prístupový rebrík k výstupu na strechu a spadol z asi 19 m, pričom utrpel viacnásobné zranenia, ktorým podľahol. Sudca udelil pokutu 27 000 eur majiteľovi a  150 000 eur spoločnosti, čo spôsobilo bankrot tejto stavebnej firmy. Tento prípad jasne ukazuje vhodný prístup štátu k obchádzaniu zásad bezpečnosti práce pri zamestnávaní živnostníkov. Zdroj: (http://www.hse.gov.uk/press/2013/rnn-w-carillion-febrey.htm)

Prepadnutie cez strechu
Spoločnosť J. Mills Ltd. (tiež Spojené kráľovstvo) dostala od súdu pokutu 160 000 eur v súvislosti s pracovníkom, ktorý zomrel do dvoch rokov na následky úrazu. Postihnutý prepadol cez krytinu pri výmene strešného svetlíka a padal 10 m v marci 2007. Spoločnosť nevykonala analýzu rizík a ani opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce na streche v priemyselnom parku v Kavley (Spojené kráľovstvo). Zdroj: (http://www.ppconstructionsafety.com/newsdesk/2011/11/01/fatal-fall-after-failure-to-act-on-hse-advice/)

Pád cez strešnú krytinu
Zamestnanec slovenskej firmy nastúpil do pracovnej zmeny v spracovateľskej dielni drevovýroby, kde pracoval ako robotník. Od začiatku zmeny vykonával práce vyplývajúce z jeho pracovného zaradenia, ale neskôr z vlastnej iniciatívy vystúpil po konštrukcii stabilného zásobníka na sypké hmoty na streche pracovateľskej haly, kde už čistili krytinu od nánosov drevených pilín prútenými metlami jeho spolupracovníci. Zamestnanci vykonávali túto činnosť bez pokynu či príkazu nadriadeného. Strecha, po ktorej sa pohybovali, je vo výške asi 6,5 m od vnútornej podlahy haly. Zamestnanci sa pohybovali po krokvách, ktoré rozoznali podľa vyčnievajúcich úchytných miest (spojov) krytiny. Krytina – vlnitý eternit s veľkosťou jednotlivých dielcov 1 m² mala hrúbku 7 mm. Spomenutý pracovník stupil mimo krokvy priamo na krytinu, ktorá sa pod jeho váhou prelomila a on prepadol cez strešnú konštrukciu na drevoobrábací stroj a betónovú podlahu so smrteľnými následkami. Inšpekcia práce určila príčinu úrazu v zmysle bodu 8, t. j. používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania proti príkazu. Zdroj: (www.bozpo.sk/bezpecnost/skrinka3.htm)

Následky
Spomenuté prípady majú viac spoločných prvkov, ale sa aj odlišujú. Podobný prístup zamestnávateľov k príprave prác vo výškach a zanedbanie základných požiadaviek na bezpečnú prácu spôsobili, že zamestnanci a v jednom prípade objednaný živnostník utrpeli smrteľné a vážne úrazy s trvalými následkami. Ani v slovenskej firme neboli pracovníci oboznámení s pracovnými postupmi a povinnosťami, inak by neboli svojvoľne vystúpili na nebezpečnú strechu. Zásadný rozdiel je však v dôsledkoch pre zamestnávateľa, pretože vo Veľkej Británii chyba zamestnávateľa znamená takmer vždy pokutu a niekedy aj bankrot spoločnosti, ale na Slovensku to často nie je vážny problém. Vďaka nedokonalosti zákonov a pretrvávajúcemu postaveniu živnostníkov mimo právomoci inšpekcie je tu situácia odlišná nielen pre postihnutých, ale aj pre podnikateľov, čo výrazne obmedzuje možnosti zlepšenia situácie. Jedinou cestou je preto zlepšenie informovanosti majiteľov budov a stavebných firiem, ktoré môžu počas stavby prispieť k zmene. Konštrukcia striech musí rešpektovať ustanovenia aj iných technických noriem, ktoré určujú vlastnosti a stanovujú parametre použitých materiálov. Z pohľadu bezpečnosti a ochrany zdravia je dôležitá norma STN 73 1901, ktorá určuje požiadavky navrhovania striech bytových a nebytových budov. Môže sa primerane použiť aj na rekonštrukcie striech existujúcich budov. Napríklad v článku 3.9 táto norma priamo vyžaduje pripraviť pri návrhu strechy opatrenia na zaistenie bezpečnosti pracovníkov pri stavbe a pri následnom užívaní strechy. V praxi sa tento prístup už objavuje, ale možno vravieť skôr o prvých pokusoch, ako o pravidle pre konštrukciu striech. V súlade s požiadavkami európskej smernice pre bezpečnosť produktov treba vziať do úvahy aj pokyny výrobcu na bezpečné použitie zariadenia na streche, prípadne pokyny na inštaláciu a údržbu (klimatizačné jednotky, stožiare, elektronické prístroje, panely a pod.). Plánovanie prístupu na strechy, ich údržba a iné práce musia byť v súlade s predpismi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platnými v SR.

Investovať do ochranných opatrení?
Prečo teda investovať do ochranných opatrení na zabránenie pádu na strechách? Zrejme tieto investície nevzbudia nadšenie ani záujem a nebudú ani na zozname hlavných priorít pri plánovacích stretnutiach, ale určite si zaslúžia pozornosť investorov a majiteľov nehnuteľností. Pri správe a údržbe strešných krytín alebo zariadení umiestnených na niektorých miestach striech je však nevyhnutné zabezpečiť prístup pracovníkov údržby. Často stačí kotviace body umiestniť na betónové nosníky, oceľové nosné profily alebo využiť drevené trámy strechy a informovať pracovníkov o bezpečnom používaní týchto bodov. V prípade väčšiny striech existujú jednoduché riešenia, ktoré je možné aplikovať počas výstavby alebo po jej ukončení. Celková investícia sa môže pohybovať v stovkách maximálne tisícoch eur, čo obvykle nie je pri celkovom rozpočte stavby veľkou záťažou a v budúcnosti to prinesie prospech všetkým. Ak chce majiteľ svoju budovu udržiavať v dobrom stave, môže investovať do bezpečnej údržby, ktorá prinesie hodnoty jemu samému aj jeho pracovníkom.

TEXT: Juraj Uherek
Foto: Safe time

Článok bol uverejnený v časopise ASB.