Cestou po schodoch, po zvukoch…
Rozsiahla panelová výstavba v 70. rokoch minulého storočia zanechala z hľadiska stavebno-materiálového riešenia stien veľké medzery v kvalite akustiky bytových priestorov. V súčasnosti, keď si budúci majitelia kupujú byt, sa, prirodzene, zaujímajú aj o akustickú pohodu draho zaplateného obytného priestoru. Aká je kvalita akustického riešenia v novopostavených bytových domoch, sme sa opýtali výrobcov stavebných materiálov.
Ing. Martin Mihál,
odborný poradca pre projektantov, Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
Ing. Juraj Mlynarčík,
obchodný a technický manažér, Rigips Slovakia, s. r. o., Trnava
Gabriel Szöllösi,
produktmanažér, Wienerberger – Slovenské tehelne, spol. s r. o., Zlaté Moravce
Ako je to s akustickým riešením novostavieb bytových domov v súčasnosti?
Čo v tejto oblasti hovoria normy? Sú pre výrobcov „vysokou latkou“ alebo práve naopak?
Norma STN 73 0532 jasne stanovuje, že medzi dvoma obytnými miestnosťami jedného bytu a miestnosťami druhého bytu alebo verejnými priestormi domu má byť vzduchová nepriezvučnosť R´w 52 dB. Dosiahnuť takúto hodnotu vôbec nie je jednoduché. Použitím bežných murovacích materiálov, ako sú moderné dierované tehly alebo pórobetónové tvárnice, sa nám to pri rozumnej hrúbke steny nepodarí. Potrebné hodnoty môžeme získať, keď zvýšime hmotnosť jednoduchej steny alebo vytvoríme stenu zloženú z viacerých vrstiev s rozdielnymi akustickými parametrami. Na tieto požiadavky zareagovali výrobcovia murovacích stavebných materiálov a svoje stavebné systémy obohatili o špeciálne výrobky určené na akusticky deliace steny (napr. Xella, Wienerberger). Výrobcovia ľahkých montovaných stien našli riešenie v špeciálnej skladbe konštrukcií, kde sa zvýšil počet vrstiev, a tým sa dosiahli potrebné parametre. Ďalšou možnosťou je použitie železobetónovej steny, ktorá má potrebnú hmotnosť aj tuhosť. Nevýhodou je mokrý proces a prácnosť. Všetky tieto riešenia sú podstatne drahšie ako bežná murovaná stena rovnakej hrúbky.
Zatiaľ čo požiadavky na tepelnú izoláciu boli predovšetkým problémom obvodového plášťa, v prípade akustiky je to najmä problém medzibytových deliacich stien. Normové požiadavky na takéto steny považujem za dosť tvrdé a ich splnenie v rámci jednovrstvovej murovanej konštrukcie nie je jednoduché. V tom mi asi väčšina výrobcov, ktorí v tejto oblasti už čo to vyskúšali, dá za pravdu. Naša spoločnosť našla riešenie v podobe viacerých druhov akustických tehál určených špeciálne na medzibytové deliace steny, príp. steny oddeľujúce byt od verejne používaných priestorov. Požiadavky na obvodové steny a deliace priečky v rámci bytu nepokladám za veľmi prísne. Na ich splnenie postačia naše tehly zo štandardného sortimentu.
Čo sa týka konkrétnych riešení jednotlivých druhov stien v obytných budovách, už sa, samozrejme, objavujú v projektoch. Naša spoločnosť ponúka niekoľko akustických tehál s označením Akustik. Tieto sa s úspechom použili už na viacerých väčších bytových domoch, najmä v Bratislave, na základe ich predchádzajúceho návrhu v projekte. Bohužiaľ, stretávame sa aj s prípadmi, keď stavebné firmy, príp. investori, v snahe ušetriť nahradia tieto tehly lacnejšími tehlami rovnakej hrúbky. V takom prípade medzibytové deliace steny, samozrejme, požiadavku normy nespĺňajú. Túto zámenu budúci vlastník bytu vizuálne nezistí a neostáva mu iné, ako veriť propagačným materiálom predávajúceho. Až prvá hádka u susedov môže odhaliť pravdu.
Aké sú reálne požiadavky na akustickú pohodu priestoru z hľadiska priečok v obytných budovách? Líšia sa od noriem?
J. Mlynarčík: Reálne požiadavky sa zameriavajú najmä na dostatočné zvukovoizolačné oddelenie bytových jednotiek od seba. Nároky na vnútrobytové steny nie sú také sledované. Či sa líšia od noriem? Poviem to takto: líšia sa od skutočnosti. Nový majiteľ bytu často zistí tento nedostatok až po čase a nie je zorientovaný v tom, či realita zodpovedá norme. Jednoducho povedané, keď majiteľ zistí, že počuje suseda, teda ak napr. rozumie jeho hlasnejšiemu hovoru, situácia nezodpovedá norme. Mnohokrát sa k takémuto stavu pripíše aj nevhodné dispozičné riešenie, ale často býva príčina úplne zrejmá z nesprávne zvolenej konštrukcie steny.
G. Szöllösi: Stavebná akustika je veľmi zložitý a citlivý súbor javov a vzťahov. Splnenie jednej normovej požiadavky ešte nemusí v praxi znamenať, že výsledok – stavebná konštrukcia – bude takisto v poriadku. Je to len základný predpoklad. Deliaca konštrukcia, ktorá má plniť požadovanú zvukovoizolačnú funkciu, sa v rámci projektu stáva súčasťou konštrukcie, to znamená, že výsledok vo veľkej miere závisí od projektanta a v realizačnej fáze od stavebnej firmy. A to stále hovoríme len o tom, či sme daným riešením vyhoveli norme.
To, či takýto stav vyhovuje aj subjektívnym požiadavkám konkrétneho užívateľa, a teda či požiadavka zakotvená v norme alebo nejakom hygienickom predpise je dostatočná, alebo naopak prehnaná, sa dá asi ťažko povedať.
(lh)
Foto: archív redakcie