dodatocna mechanicka hydroizolacia
Galรฉria(5)

Dodatoฤnรก mechanickรก hydroizolรกcia

Partneri sekcie:

Odstrรกnenie nadmernej vlhkosti zo stavebnรฝch konลกtrukciรญ je jednou zย najลฅaลพลกรญch aย najฤastejลกรญch รบloh sรบฤasnej ยญstavebnej praxe. Existuje viacero technolรณgiรญ sanรกciรญ, priฤom kaลพdรก mรก ลกpecifickรฝ spรดsob zhotovenia aย rozdielny princรญp pรดsobenia. Koneฤnรฉmu nรกvrhu konkrรฉtnej hlavnej sanaฤnej technolรณgie tak predchรกdza zloลพitรฝ vรฝber zaloลพenรฝ na vopred vykonanรฝch prieskumoch.

02pridalova big image
04pridalova big image
03pridalova big image
dodatocna mechanicka hydroizolacia 6674 big image
Technolรณgie vytvorenia dodatoฤnej mechanickej hydroizolรกcie aย technolรณgie vytvรกrania tesniacich aย hydrofobizaฤnรฝch clรดn sรบ najฤastejลกie pouลพรญvanรฉ opatrenia na odstrรกnenie vzlรญnajรบcej vlhkosti. Ide oย radikรกlne opatrenia, ktorรฝmi sa vytvorรญ priama bariรฉra proti kapilรกrnemu vzlรญnaniu zemnej vlhkosti.

Dodatoฤnรก mechanickรก hydroizolรกcia
Princรญpom technolรณgie dodatoฤnej mechanickej hydroizolรกcie je vloลพenie hydroizolaฤnej vrstvy do konลกtrukcie, ktorรก zabraลˆuje vzlรญnaniu vlhkosti. Ako izolรกciu moลพno pouลพiลฅ asfaltovanรฉ pรกsy, fรณlie aย dosky na bรกze plastov, antikorovรฉ plechy aย vodotesnรฉ izolaฤnรฉ malty. Vloลพenรบ izolรกciu je dรดleลพitรฉ prepojiลฅ zย vnรบtornej strany muriva sย vodorovnou izolรกciou podlahy, prรญpadne so zvislou izolรกciou steny, inak systรฉm strรกca รบฤinnosลฅ.

Nรกvrh realizรกcie by mal obsahovaลฅ statickรฝ posudok stability stavby, ktorรฝ je podkladom na vypracovanie technologickรฉho postupu sanรกcie muriva.

Do skupiny technolรณgiรญ vytvorenia dodatoฤnej hydroizolรกcie patrรญ:

  • podrezanie muriva ruฤnou pรญlou, reลฅazovou pรญlou aย diamantovรฝm lanom,
  • premurovanie hydroizolaฤnej ลกkรกry,
  • zarรกลพanie plechov.

Podrezรกvanie muriva
Objekt sa rozdelรญ na jednotlivรฉ pracovnรฉ zรกbery aย รบseky podrezรกvania. Stanovรญ sa vรฝลกka podrezรกvania sย prihliadanรญm na umiestnenie inลพinierskych sietรญ. Na zรกklade druhu muriva aย hrรบbky stien sa urฤรญ vhodnรฝ druh pรญly, ktorou sa bude podrezรกvanie realizovaลฅ.

Vย mieste vkladania dodatoฤnej izolรกcie sa odstrรกni omietka. Podrezรกva sa po รบsekoch sย dฤบลพkou maximรกlne jeden meter, drรกลพka sa vลพdy preฤistรญ. Hydroizolรกcia sa vsunie tak, aby sa zabezpeฤilo vzรกjomnรฉ prekrytie jednotlivรฝch pรกsov vย ลกรญrke 10ย aลพ 15 cm. Ako izolรกcia sa pouลพรญva asfaltovanรก lepenka sย pevnou vloลพkou, prรญpadne hrubลกia fรณlia na bรกze PVC (najฤastejลกie sa pouลพรญva fรณlia Penefol 750). ฤŽalลกรญm krokom je natlฤenie plastovรฝch klinov do ลกkรกry medzi izolรกciu aย vrchnรบ plochu rezu. Kliny sa vtฤบkajรบ za sebou vย celej hrรบbke muriva vย osovej vzdialenosti pribliลพne 20 aลพ 30 cm na zรกklade statickรฉho posudku aย ich รบnosnosลฅ je 250 aลพ 500 kg/cm2. Po vloลพenรญ izolรกcie aย podklinovanรญ sa ลกkรกra vypฤบลˆa ลกpeciรกlnou cementovou expanznou zรกlievkovou maltou. Vย รบsekoch po 80 aลพ 100 cm sa do podrezรกvanรฉho รบseku steny vloลพia injektรกลพne rรบrky. Cez injektรกลพne rรบrky sa do konลกtrukcie pomocou injektรกลพneho zariadenia vstrekuje zmes piesku aย cementu vย pomere 20 : 80 zmieลกanรก sย plastifikรกtorom pod tlakom 0,1 MPa. Po zatvrdnutรญ sa rรบrky zreลพรบ vย rovine povrchu steny.

Metรณdu podrezania moลพno pouลพiลฅ na sanรกciu muriva sย hrรบbkou do 130 cm. Ak hrรบbka muriva neprekroฤรญ 50 cm, moลพno kombinovaลฅ vkladanie izolรกcie sย maltou, prรญpadne vtlรกฤaลฅ maltu do ลกkรกr aลพ po vyhotovenรญ omietky.
Pri murive zย pรกlenรฝch aย nepรกlenรฝch tehรกl sa na rezanie pouลพรญva reลฅazovรก strojovรก alebo ruฤnรก pรญla. Ruฤnou pรญlou sa podrezรกva murivo sย hrรบbkou 30 aลพ 45 cm naย รบsekoch pribliลพne jeden meter. Rez sa vedie vย loลพnej ลกkรกre medzi tehlami. Pri kamennom aย zmieลกanom murive sa na podrezanie pouลพรญva diamantovรฉ lano, ktorรฉ pohรกลˆajรบ vodiace kladky pripevnenรฉ na stenu.

Premurovanie hydroizolaฤnej ลกkรกry
Tรกto nรกroฤnรก metรณda sa pouลพรญva pri tehlovom murive aย murive zย tvรกrnic. Jej princรญp spoฤรญva vo vybรบranรญ steny po jednotlivรฝch otvoroch so ลกรญrkou 75 aลพ 120 cm, aย to do vรฝลกky 4 aลพ 6 vrstiev tehรกl nad รบrovลˆou predpokladanej novej izolรกcie aย dve vrstvy tehรกl pod jej รบrovลˆou. ล รญrka pilierov medzi otvormi musรญ byลฅ minimรกlne 60 aลพ 90 cm. Ak je mรบr tenลกรญ ako 60 cm, vybรบravajรบ sa otvory zย jednej strany, ak je hrubลกรญ, tak zย oboch strรกn. Bรบraลฅ sa zaฤรญna vย rohoch aย potom pod medziokennรฝmi piliermi. Do vybรบranรฝch otvorov sa najskรดr vyhotovรญ novรฝ zรกklad zย tehรกl, nรกsledne sa vkladรก hydroizolรกcia na bรกze polyetylรฉnovej fรณlie sย hrรบbkou 1,2 aลพ 2 mm alebo zย asfaltovanรฝch pรกsov.

Zarรกลพanie plechov
Nehrdzavejรบce antikorovรฉ oceฤพovรฉ plechy sย veฤพkou pevnosลฅou sa zarรกลพajรบ do ลกkรกry muriva sย pomocou ลกpeciรกlneho strojovรฉho lisu โ€“ pneumatickรฝm prรญklepom. Zotrvaฤnosลฅ hmoty mรบru aย krรกtkosลฅ รบderov zabraลˆujรบ posunu muriva vย smere nรกrazov. Dosky sa musia ฤiastoฤne prekrรฝvaลฅ. Zarรกลพanie sa pouลพรญva tam, kde nehrozรญ poลกkodenie okolitรฝch konลกtrukciรญ. Uplatnenie tejto technolรณgie si vyลพaduje dostatoฤnรฝ prรญstup kย murivu โ€“ minimรกlne jeden meter plus ลกรญrka muriva. Vรฝลกka zarรกลพania je minimรกlne 2 cm od zeme, omietku vย okolรญ treba otฤบcลฅ. Dosky musia presahovaลฅ murivo oย 2ย aลพ 5 cm, aby sa na ne mohla napojiลฅ ฤalลกia izolรกcia.

Tesniace aย hydrofobizaฤnรฉ clony
Podstata technolรณgiรญ spoฤรญva vo vytvorenรญ clony chemicky aktรญvnou lรกtkou, ktorรก obmedzรญ alebo รบplne zastavรญ vzlรญnanie vlhkosti do konลกtrukcie. Injektรกลพna lรกtka (najฤastejลกie na bรกze silikรณnu, silikรกtov, vodnรฉho skla, polyuretรกnu, organokremiฤitรฝch zlรบฤenรญn aย podobne) sa vstrekne do vopred vytvorenรฝch vrtov pomocou tlaku (tlakovรก injektรกลพ) alebo beztlakovo (infรบzia).

Pred samotnou injektรกลพou sa povrch muriva musรญ dรดkladne oฤistiลฅ. Kompresorovรฝmi alebo elektrickรฝmi vล•taฤkami sa vytvoria otvory, ktorรฝch veฤพkosลฅ aย osovรก vzdialenosลฅ je urฤenรก technolรณgiou pouลพitรฉho chemickรฉho prvku. Zvyฤajne sa vลกak priemer vrtov pohybuje vย rozpรคtรญ pribliลพne 10 aลพ 12 mm aย ich osovรก vzdialenosลฅ vย rytmickรฝch intervaloch 20 aลพ 30 cm. Hฤบbka vrtu, poฤet radov aย ich sklon zรกvisia od tvaru pรดdorysu, vรฝลกkovรฝch pomerov aย inรฝch stavebnรฝch sรบvislostรญ. Vrty sรบ kratลกie oย 8 aลพ 10 cm, ako je hrรบbka muriva (kolmรก vzdialenosลฅ od protiฤพahlej steny), aย ich sklon sa pohybuje vย rozpรคtรญ od 0 aลพ do 90ยฐ. Zvyฤajne sa vลกak realizujรบ vrty pod uhlom vย rozpรคtรญ od 0 do 45ยฐ. Ak nie je zrejmรก hrรบbka muriva, odporรบฤa sa vykonaลฅ prieskumnรฝ vrt celou hrรบbkou muriva [1].

Po vyฤistenรญ sa otvory napรบลกลฅajรบ roztokom zaloลพenom na rรดznych chemickรฝch bรกzach, ktorรฉ sa riedia vodou alebo alkoholom. Okrem toho sa do roztokov pridรกvajรบ rรดzne prรญsady, ktorรฉ zvyลกujรบ pevnosลฅ muriva vย tlaku aย majรบ fungicรญdne alebo hydrofobizaฤnรฉ รบฤinky.

Beztlakovรฉ napรบลกลฅanie โ€“ infรบzia
Vyuลพรญva sa pรดsobenie gravitaฤnej sily, prรญpadne sorpฤnรฝch sรญl vย murive. Je to menej vhodnรฝ spรดsob napรบลกลฅania vrtov, keฤลพe malรฝ tlak nemusรญ staฤiลฅ na preniknutie injektรกลพnej lรกtky do muriva.

Vrty sa dajรบ naplniลฅ individuรกlne alebo skupinovo. Pri individuรกlnom plnenรญ sa samostatnรฉ nรกdobky napoja hadicou na vrty. Skupinovรฉ beztlakovรฉ plnenie sa realizuje naprรญklad tak, ลพe sa po obvode muriva vysekรก drรกลพka sย prierezom pribliลพne 5ย aลพ 8 cm, zย ktorej sa vyhotovia vrty do muriva. Na ฤelnej strane drรกลพky sa vytvorรญ sรบvislรก vyvรฝลกenina zย malty, vฤaka ktorej vznikne ลพliabok. Ten sa naplnรญ kryลกtalickou tekutinou aลพ po hornรฝ okraj vyvรฝลกeniny, ฤo sa opakuje tri- aลพ ลกtyrikrรกt. ลฝliabok moลพno nahradiลฅ plechovรฝm ลพฤพabom. Pri skupinovom napฤบลˆanรญ je kontrola priebehu napรบลกลฅania vrtov pomerne nรกroฤnรก, preto musia maลฅ vrty potrebnรฝ uhol sklonu vrtov aย musia byลฅ dรดkladne vyฤistenรฉ [2].

Tlakovรฉ napรบลกลฅanie โ€“ injektรกลพ
Na vytvorenie tlaku sa pouลพรญva ลกpeciรกlne strojovรฉ vybavenie, schopnรฉ vyvinรบลฅ tlak do 0,1 MPa. Takรกto injektรกลพ sa dรก pomerne presne kontrolovaลฅ, veฤพkรฝ tlak zabezpeฤรญ preniknutie injektรกลพnej lรกtky do muriva vย celom rozsahu vrtu.

Hodnotenie technolรณgiรญ
Dodatoฤnรก mechanickรก ยญhydroizolรกcia

Technolรณgia vytvorenia dodatoฤnej mechanickej hydroizolรกcie patrรญ medzi najspoฤพahlivejลกie izolaฤnรฉ opatrenia. ฤŒas izolaฤnรฉho pรดsobenia zรกvisรญ od pouลพitรฝch materiรกlov. Realizaฤnรฝmi obmedzeniami sรบ hrรบbka aย druh muriva (riziko zlyhania technolรณgiรญ pri veฤพkรฝch hrรบbkach vlhkรฝch konลกtrukciรญ). Pre tรบto technolรณgiu je prรญznaฤnรก znaฤnรก nรกroฤnosลฅ na manipulaฤnรฝ priestor โ€“ potrebnรฝ prรญstup zย oboch strรกn sanovanej konลกtrukcie. Nevรฝhodou je aj vysokรก prรกcnosลฅ aย veฤพkรก spotreba stavebnรฝch materiรกlov (pri premurovanรญ hydroizolaฤnej ลกkรกry). Metรณda nie je vhodnรก na sanรกciu historickรฝch stavieb. Ide oย radikรกlny zรกsah do konลกtrukcie, ฤo mรก vplyv na jej stabilitu. Nevhodnรฉ umiestnenie dodatoฤnej hydroizolaฤnej vrstvy mรดลพe spรดsobiลฅ degradรกciu muriva pod touto vrstvou vplyvom zvรฝลกenรฉho vรฝskytu vlhkosti. To je nebezpeฤnรฉ najmรค pri murive vystavenom pรดsobeniu mrazu. Akรฝkoฤพvek chybnรฝ krok pri realizรกcii mรดลพe byลฅ prรญฤinou zlyhรกvania konลกtrukฤnรฉho systรฉmu.

Tesniace aย hydrofobizaฤnรฉ clony
รšฤinnosลฅ technolรณgie vytvรกrania tesniacich aย hydrofobizaฤnรฝch clรดn zรกvisรญ od projekฤnรฉho nรกvrhu aย odbornej realizรกcie. Pred sanรกciou treba vykonaลฅ podrobnejลกรญ prieskum konลกtrukcie. Tรกto technolรณgia mรก obmedzenรฉ moลพnosti pouลพitia pri vysokej vlhkosti aย menลกej pรณrovitosti muriva. Pri nedostatoฤnom vyฤistenรญ vrtov mรดลพe napรบลกลฅacia lรกtka preniknรบลฅ na neลพiaduce miesta. ฤŒas pรดsobenia pouลพitรฝch materiรกยญlov je otรกzny. Metรณda sa vyznaฤuje menลกรญmi nรกrokmi na manipulaฤnรฝ priestor (moลพnosลฅ realizรกcie zย jednej strany konลกtrukcie).

Porovnanie technolรณgiรญ
Zย hฤพadiska ceny predstavuje vytvorenie dodatoฤnej hydroizolรกcie pri rovnanรฝch podmienkach realizรกcie lacnejลกiu technolรณgiu.

Technolรณgia dodatoฤnej mechanickej hydroizolรกcie sa hodnotรญ ako dlhodobo najspoฤพahlivejลกia aย najรบฤinnejลกia (รบฤinnosลฅ 99 %). Pri technolรณgiรกch vytvรกrania tesniacich aย hydrofobizaฤnรฝch clรดn sa laboratรณrna รบฤinnosลฅ pohybuje vย rozpรคtรญ od 40 do 98 %. Hodnota รบฤinnosti zรกvisรญ od pouลพitรฝch injektรกลพnych roztokov. Miera รบฤinnosti je vย reรกlnych podmienkach niลพลกia ako vย laboratรณrnych.

Realizรกcia injektรกลพnych clรดn je ฤasovo pribliลพne rovnako nรกroฤnรก ako technolรณgia zarรกลพania oceฤพovรฝch plechov. Podrezรกvanie je zย hฤพadiska ฤasu nรกroฤnejลกie.

Najvyลกลกiu zรกruฤnรบ lehotu majรบ technolรณgie vytvรกrania mechanickej hydroizolรกcie.

Pri nรกvrhu vhodnej technolรณgie treba zohฤพadniลฅ viacerรฉ faktory, medzi ktorรฉ patrรญ naprรญklad prรญstup ku konลกtrukciรกm, dispozรญcia objektu, sprรกvna voฤพba detailov (kriลพovanie sย inลพinierskymi sieลฅami, napojenie izolรกcie rรดznych vรฝลกkovรฝch รบrovnรญ). Vย prรญpade komplikovanejลกรญch podmienok ponรบkajรบ vรคฤลกiu variabilitu technolรณgie vytvรกrania tesniacich aย hydrofobizaฤnรฝch clรดn.

Zรกver
Vo vลกeobecnosti moลพno povedaลฅ, ลพe porovnรกvanรฉ technolรณgie (technolรณgie vytvorenia dodatoฤnej mechanickej hydroizolรกcie aย technolรณgie vytvรกrania tesniacich aย hydrofobizaฤnรฝch clรดn) patria vย sรบฤasnosti vย oblasti sanรกciรญ, aย to konkrรฉtne pri odstraลˆovanรญ vzlรญnajรบcej vlhkosti, kย najpouลพรญvanejลกรญm.

ลฝiadnu technolรณgiu zo skupiny radikรกlnych opatrenรญ nemoลพno pred druhou vyzdvihnรบลฅ ani odsรบdiลฅ. Kaลพdรก mรก svoje klady aj zรกpory. Vย kaลพdom prรญpade by sa vลกak koneฤnรฉ rozhodnutie oย vรฝbere konkrรฉtnej technolรณgie malo zveriลฅ do rรบk odbornรญkov.

TEXT: Ing. Zuzana Prรญdalovรก, doc. Ing. Michal Boลพรญk, PhD.
FOTO: PBSan, archรญv autorky

Ing. Zuzana Prรญdalovรก je externou doktorandkou na Stavebnej fakulte STU vย Bratislave.

Doc. Ing. Michal Boลพรญk, PhD., pรดsobรญ na Katedre technolรณgie stavieb Stavebnej fakulty STU vย Bratislave.

Literatรบra
1.ย ย ย  Liptรกk, T.: Dodatoฤnรฉ odstraลˆovanie vlhkosti zo stien budov. Bratislava: Alfa, 1988.
2.ย ย ย  Makรฝลก, O.: Technologie renovace budov. Bratislava: JAGA group, 2004.
3.ย ย ย  Balรญk, M.: Vysuลกovรกnรญ zdiva I. โ€“ III. Praha: Grada, 1995 โ€“ 2002.

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Stavebnรฉ materiรกly.

Najฤรญtanejลกie