Drevoštiepkové tvárnice
Aj drevoštiepkové tvárnice prechádzajú zmenami. Inováciu predstavuje umiestnenie nového izolačného prvku do tvárnic v podobe grafitového polystyrénu, čo prispelo k zvýšeniu tepelnoizolačných vlastností tohto murovacieho materiálu.
Základnou surovinou na výrobu drevoštiepkových tvárnic je prirodzene obnoviteľný materiál – drevná štiepka (až 90 % objemu), ku ktorej sa pridáva cement, voda a ďalšie mineralizačné komponenty. Po premiešaní v zmiešavacom centre sa hmota lisuje do foriem a po prirodzenom vyschnutí a vytvrdnutí sa tvárnice horizontálne frézujú na presný rozmer. Drevoštiepkové tvárnice sú vhodné na výstavbu rodinných a bytových domov, administratívnych budov, výrobných a priemyselných hál, ako aj protihlukových stien.Stavebný systém z drevoštiepkových tvárnic sa vyznačuje optimálnymi tepelno- a zvukovoizolačnými vlastnosťami a dobrou akumulačnou schopnosťou. Tvárnice sú odolné proti poveternostným vplyvom. Optimálna difúzia vodných pár, ktorá je výsledkom kombinácie dreva a betónu, prispieva k cirkulácii vlhkosti. Cirkulácia vlhkosti je natoľko účinná, že vo vnútornom prostredí dochádza k vyváženiu pomeru medzi teplotou a vlhkosťou vzduchu. Výsledkom je zdravá vnútorná klíma.
Tvárnice sú nenasiakavé, čo je dôležité najmä v zimnom období, keď aj pri nízkych teplotách a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu nedochádza k zmene deklarovaného tepelného odporu. Práve táto vlastnosť spolu s vysokou akumuláciou tepla v betónovom jadre umožňuje dosahovať významné úspory pri vykurovaní. Tvárnice z drevoštiepky sú 100 % recyklovateľné.
Tvárnice sú určené na stavbu zvislých konštrukcií, a to obvodových nosných stien, vnútorných nosných stien a priečok. Sortiment vyrábaných tvárnic umožňuje postupovať pri výstavbe stavebnicovým systémom. Súčasťou systému sú rohové tvárnice na zhotovenie vnútorných a vonkajších rohov, tvárnice na zhotovenie ostenia okien a dverí, vencové tvárnice, ako aj polovičné tvárnice, z ktorých možno poskladať všetky detaily stavby.
Tab. 1 Typ tvárnic a ich použitie
Postup realizácie
Samotnej realizácii predchádza zameranie, nasleduje osadenie prvého radu, zhotovenie ďalších radov, zaliatie zhotovenej zvislej konštrukcie betónom, zhotovenie prekladov nad oknami a dverami, zhotovenie vencov stropov.
Zameranie
V súlade s projektovou dokumentáciou sa na podkladovej betónovej doske vyznačia pevné body – rohy, dvere, okná, napojenie vnútorných stien (obr. 2).
Obr. 2 Nákres vzorového rohu | Obr. 3 Doplnenie prvého radu |
Osadenie prvého radu
Ak sú pevné body vytýčené, možno založiť tvárnice v rohoch a miestach ostení dverí a okien. Potom sa doložia tvárnice prvého radu po celom pôdoryse (obr. 3). Tvárnice sa založia na sucho, aby sa dali zistiť miesta, kde sa budú tvárnice v prípade potreby rezať. Tvárnice možno rezať ručnou alebo motorovou pílou. Ak sa v projekte nachádzajú steny s uhlom iným ako 90°, treba na ich zhotovenie použiť normálne tvárnice N, ktoré možno zrezať pod požadovaným uhlom. Zrezanými hranami sa tvárnice prikladajú k sebe.
Ďalším krokom je vyrezanie častí tvárnic v rohoch, osteniach a pri napojení vnútorných stien (obr. 4, 5). Zarezaním sa zabezpečí pretečenie betónu a zvýšenie súdržnosti stien.
Obr. 4 Prvý rad bez vyrezania | Obr. 5 Prvý rad po vyrezaní |
Takto pripravený prvý rad sa osadí na hydroizoláciu do cementovej malty a nechá sa vytvrdnúť. Odporúča sa dodržať maximálnu vodorovnosť a zvislosť tvárnic, čo uľahčí prácu pri ďalšej výstavbe.
Ukladanie v ďalších radoch
Po zatvrdnutí cementovej malty možno pristúpiť k ukladaniu tvárnic druhého radu (obr. 6). Začína sa od rohu, kde sa osadí rohová tvárnica. Tá sa položí v opačnom smere, ako je uložená tvárnica v prvom rade. Potom sa k nej pridá doplnková rohová tvárnica. Týmto uložením sa zabezpečí väzba muriva. Postupne sa doloží celý druhý rad. Tvárnice v rohoch, pri ostení a pri napojení vnútornej steny treba vyrezať. V nasledujúcich radoch sa ukladajú tvárnice podľa prvých dvoch radov až do výšky steny 1 m.
Betónovanie
Stenu s výškou 1 m (štyri rady tvárnic nad sebou) treba zaliať betónom. Výplňový betón v murive pôsobí ako staticky účinné jadro steny, ktoré prenáša zaťaženie budovy.
Betónovať možno ručne alebo s použitím stavebných mechanizmov. Pri ručnej betonáži sa namiešaný betón vleje do otvorov tvárnic naberačkou až do výšky polovice posledného radu. Počas betonáže treba dbať na požadovanú kvalitu a stupeň rozliatia, aby betón zatiekol do všetkých otvorov. Betón sa zhutňuje ručne alebo pomocou ponorného vibrátora. Po zaliatí tvárnic betónom do požadovanej výšky možno pokračovať v ukladaní tvárnic ďalšieho radu. Ak treba prerušiť betonáž, do každej druhej dutiny v tvárniciach sa musí zasunúť oceľová výstuž s dĺžkou 40 cm. Tým sa zabezpečí pracovná škára, teda previazanie betónového jadra steny.
Počas betonáže sa do stien osádza aj dodatočná výstuž, ktorá sa umiestňuje v rohoch a pri väzbe obvodového plášťa s vnútornou nosnou stenou v každom štvrtom rade. Používa sa výstuž s priemerom 8 a 10 mm a s dĺžkou 1,5 m. Takisto treba zhotoviť vystuženie pod parapetom okna. Pod parapet sa umiestňujú dva kusy výstuže s priemerom 8 mm. Dĺžka výstuže závisí od veľkosti okna, pričom treba počítať s presahom 50 cm na obe strany okenného otvoru.
–>–>
Preklady okien a dverí
Na vytvorenie prekladu sa používa univerzálna tvárnica, ktorá sa rozreže na dve polovice a vyrežú sa otvory (obr. 7).
Na osadenie tvárnic na miesto budúceho prekladu sa používajú dve drevené stojky a jedna fošňa, ktorou sa tvárnica podkladá. Výstuž prekladu musí zasahovať do nosných stien (obr. 8), preto treba bočnú stenu na tvárnici vyrezať.
Obr. 7 Vyrezanie otvorov do univerzálnej tvárnice | Obr. 8 Presah výstuže prekladu |
Veniec a strop
Zvislé konštrukcie sa zhotovujú až po strop. Veniec sa vystužuje až v rámci stropu. Po vytiahnutí stien do potrebnej výšky a zaliatí betónom do polovice výšky posledného radu sa vencová tvárnica lepí po obvode. Tvárnica sa lepí na stavebné lepidlo. Potom sa v súlade s projektovou dokumentáciou vyskladá strop na vnútornej strane a osadí sa výstuž venca. Vďaka použitiu vencových tvárnic netreba debniť vence stropnej dosky. Vencovky sa pred betonážou odporúča zaistiť proti posunu (obr. 9).
Posledný rad, respektíve stužujúci veniec možno riešiť aj iným spôsobom. Tvárnica sa osadí ako posledná v rade a pri betonáži steny sa zaleje betónom. Nasleduje vyskladanie stropu.
Obr. 9 Príklad venca pri keramickom strope
Inštalácie
Pri zhotovovaní vnútorných inštalácií je najväčším problémom väčšinou umiestnenie kanalizačných rúr (s väčšími priemermi). Prácnemu dodatočnému búraniu stien možno predísť dvoma spôsobmi. V prvom prípade sa v mieste kanalizačnej rúry osadí pred betonážou do vnútra tvárnic polystyrén. Pri osádzaní rúry stačí v mieste rozvodu vyrezať uhlovou brúskou drážky a časť steny medzi drážkami spoločne s polystyrénom umiestneným v tvárnici vybrať. Tým vznikne priestor na osadenie rúry. Druhý spôsob je ešte jednoduchší. Kanalizačná rúra s väčším prierezom sa osadí do tvárnice už počas ukladania tvárnic a zaleje sa betónom. V mieste oslabenia betónu sa na jeho lepšie previazanie odporúča uložiť za kanalizačnú rúru krátku výstuž.
Ostatné elektroinštalácie a inštalácie vody možno osadiť do stienky tvárnice, a to už po zhotovení hrubej stavby.
TEXT: Ing. Michal Valo
FOTO: Leier Baustoffe SK
Ing. Michal Valo je manažérom predaja firmy Leier Buastoffe SK, s. r. o.
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.