Extenzívna vegetačná strecha vs. klasická plochá strecha

Zeleň na streche, a nielen tá náhodná na starej neudržiavanej, nie je už ani na Slovensku žiadnou novinkou. Okrem estetickej funkcie plní vegetačná strecha, laicky označovaná ako zelená, aj ochrannú. O výhodách a možnostiach vegetačných striech sme sa rozprávali s Ing. Ľubomírom Volfom, špecialistom na vegetačné strechy zo spoločnosti Knauf Insulation a Ing. Jaroslavom Vaňom, produktovým manažérom spoločnosti Icopal, a. s.

Čo je typické pre konštrukciu extenzívnej vegetačnej strechy?

Ľubomír Volf: Ide o nenáročnú zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Celková výška vegetačného substrátu je približne 6 až 15 cm, extenzívna výsadba pozostáva z tráv, rozchodníkov a bylín. Machy a koberce trávy vyžadujú hrúbku substrátu 3 až 6 cm, skalničky a vysadená tráva potrebujú 6 až 15 cm hrubú vrstvu substrátu a plazivé dreviny 15 až 20 cm substrátu. Extenzívnu zeleň možno použiť na plochej streche so sklonom od 2 % aj na šikmej streche so sklonom až do 30°. Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200 kg/m² (mokrý substrát, napr. systém Urbanscape má 70 kg/m² v mokrom stave).

Extenzívne strechy možno realizovať s relatívne nízkymi nákladmi. Jej údržba je minimálna, odporúča sa 1- až 2-krát do roka. Tieto strechy nie sú určené na pohyb osôb. Ak máte záujem o pochôdzny typ vegetačnej strechy, je potrebné zvoliť radšej jednoduchú intenzívnu zeleň s hmotnosťou zemného substrátu od 150 do 300 kg/m² (toto číslo je aj vyššie ako 1 000kg/m³).

Jaroslav Vaňo: Vegetačná strecha sa kedysi vyznačovala zvýšenými nákladmi na jej návrh a realizáciu, zvýšenou statickou záťažou na nosnú konštrukciu a intenzívnou, drahou údržbou. Pre inovované systémy extenzívnych vegetačných striech to však už dávno neplatí. V moderných systémoch sa nepoužíva žiadny substrát ani zemina, čas realizácie je veľmi krátky a investor ušetrí nemalé peniaze.

Konštrukcia strechy väčšinou pozostáva z parozábrany, tepelnej izolácie, hydroizolácie, drenážnej vrstvy, retenčnej vrstvy a vegetačných rohoží. V súčasnosti je výhodné zvoliť si komplexný systém vegetačnej strechy od jediného dodávateľa. Montáž systému je potom rýchla a jednoduchá, pričom strecha je schopná plniť svoju funkciu ihneď po ukončení inštalácie. Nie je potrebné čakať 5 až 6 mesiacov na to, aby rastliny vyrástli. Strecha je takmer bezúdržbová.

Aké nároky sa kladú na tento typ vegetačnej strechy z hľadiska statického v porovnaní s bežnou plochou strechou?
Ľubomír Volf: v prípade dodatočnej montáže vegetačnej strechy sa v prvom rade musí urobiť statický posudok. Zaťaženie extenzívnych striech na štvorcový meter je v porovnaní s intenzívnymi menšie. V podstate každá bežná plochá strecha a terasa je bez problémov schopná toto dodatočné zaťaženie zniesť bez ďalšieho spevňovania nosných konštrukcií. V prípade intenzívnych vegetačných striech je približne 100 % pravdepodobnosť, že bude nevyhnutné únosnosť pôvodnej stropnej konštrukcie zvýšiť.

Ďalším nevyhnutným krokom je odborná kontrola existujúcej hydroizolačnej vrstvy. Je potrebné odstrániť prípadné menšie defekty. Ak ide o stavbu staršiu ako 10 rokov alebo sa pri kontrole zistí degradácia hydroizolácie, zväčša sa hydroizolácia vymieňa.

Jaroslav Vaňo: Moderné systémy extenzívnych vegetačných striech neobsahujú žiadny strešný substrát. Váha celej skladby je tak omnoho menšia ako v prípade použitia strešného substrátu, čím nedochádza k nadmernému zaťaženiu stavebnej konštrukcie. Preto si už tento druh vegetačnej strechy nevyžaduje navrhovanie staticky náročných konštrukcií. V porovnaní s bežnou plochou strechou má extenzívna vegetačná strecha väčšie nároky na kvalitnú a vhodnú hydroizolačnú vrstvu strechy.

Skladba strešného plášťa Urbanscape (foto: Knuf Insulation):
1 – vegetačná vrstva z rozličných druhov rozchodníka
2 – substrát z minerálnej vlny
3 – odvodňovací systém Urbanscape
4 – koreňová membrána
5 – hydroizolácia
6 – nosná konštrukcia

Ako je zabezpečené odvodnenie extenzívnej vegetačnej strechy?
Ľubomír Volf: Odvodnenie sa navrhuje rovnako ako pre strechy bez zelene, t. j. jeden vpust DN 100 na približne 300 m². Odvodnenie na streche zabezpečuje drenážna vrstva, ktorú tvorí štrkový násyp alebo špeciálne drenážne fólie – dosky. Pri návrhu vpustu treba zabezpečiť jeho prístupnosť. Pri extenzívnej zeleni sa vyžaduje štrkový obsyp vpustu s frakciou 32 až 64 mm. Pri intenzívnych strechách vpust chránia kontrolné šachty.

Napríklad odvodňovací systém Urbanscape tvorí separačná vrstva s obojstranným odvodňovaním a doska z extrudovaného polystyrénu a tiež hydroakumulačná vrstva z minerálnej vlny, bežne používaná na hydroponické pestovanie rastlín, ktorá zachytáva vodu a má vynikajúcu nosnosť. Dosky separačnej vrstvy sú na jednej strane perforované. Možno ich teda inštalovať tak, že perforácia je na ich vrchnej strane, čo umožňuje zachytávanie vody. Tento systém zabezpečuje separáciu vody v obdobiach sucha a jej rýchly odtok pri výdatných zrážkach. Jeho ďalším bonusom je, že umožňuje prístup vzduchu ku koreňom rastlín. Tento systém odvodňovania vybudovaný s použitím kvalitných plastov je ľahší a zároveň pevnejší ako doteraz používané systémy odvodňovania vegetačných striech.

Odvodňovací systém Urbanscape bez separačnej vrstvy je vyrobený z tvrdeného polyetylénu a na vrchu každého výstupku má geotextíliu. Umožňuje rýchle odvodnenie v obdobiach výdatných zrážok a prístup vzduchu ku koreňom rastlín.

Jaroslav Vaňo: Z každej plochej strechy musí byť zabezpečený odvod dažďovej vody a vegetačná strecha nie je výnimkou. Pokiaľ ide o tú časť strechy, ktorú pokrýva vegetácia, deje sa tak prostredníctvom vyhotovenia drenážnej časti z drenážnej rohože a retenčno-mikrodrenážnej vrstvy. Drenážna vrstva slúži ako koordinátor regulácie vody v strešnom plášti. Prebytok vody prepúšťa a odvádza k strešným vtokom, časť vody zadržuje a v prípade sucha dodáva potrebnú vlahu vegetácii. Retenčná vrstva z geotextílie Icomat 140 napríklad zabezpečuje až trojnásobne dlhší čas vysychania ako substrát, čo poskytuje rastlinám dostatok vlahy po dlhší čas. Keďže má táto vrstva vysoký obsah prírodných zložiek, ideálne sa znáša so zelenou časťou a poskytuje vhodné podmienky na zakorenenie rastlinstva.

Skladba strešného plášťa Urbanscape s parozábranou (foto: Knauf Insulation):
1 – vegetačná vrstva z rozličných druhov rozchodníka
2 – substrát z minerálnej vlny
3 – odvodňovací systém Urbanscape
4 – koreňová membrána
5 – hydroizolácia
6 – tepelná izolácia z minerálnej vlny
7 – parozábrana
8 – nosná konštrukcia strechy

Dajú sa dosiahnuť rovnaké tepelnotechnické vlastnosti strešného plášťa pri vhodnej kombinácii materiálov?
Ľubomír Volf: Tepelnotechnické vlastnosti vegetačnej strechy môžu byť výrazne lepšie ako pri klasickej plochej streche. V ich skladbe je rozdiel v umiestnení hydroizolácie, tepelnoizolačná vrstva pri vegetačnej streche nemusí byť chránená pred zrážkami, je tam teda zmenené poradie vrstiev.

Extenzívna vegetačná strecha znižuje teplotné výkyvy v strešnej konštrukcii, a tým aj prehrievanie v lete alebo ochladzovanie v zime. Zároveň chráni hydroizoláciu pred UV žiarením alebo priamym mrazom, čím zvyšuje jej životnosť minimálne na dvojnásobok. Ďalším pozitívom, ktoré si nikto neuvedomuje, je zníženie hladiny hluku v konštrukciách, ale aj jeho pohlcovanie v mestskom prostredí. Prínosom vegetačných striech je zároveň zníženie prehrievania vzduchu a budov v mestách a zachytávanie zrážok, vďaka čomu sa predchádza preplneniu mestských kanalizácií počas návalových dažďov.

V skladbe vegetačnej strechy a klasickej plochej strechy je rozdiel v umiestnení hydroizolácie. Tepelnoizolačná vrstva vegetačnej strechy nemusí byť chránená pred zrážkami, je teda zmenené poradie vrstiev.

Treba si uvedomiť, že systém vegetačných striech, predovšetkým extenzívnych neovplyvňuje pôvodnú skladbu plochej strechy. Je to len funkčná nadstavba plochej strechy pokračujúca svojou skladbou tam, kde by končila pôvodne navrhnutá plochá strecha. Výhodou pri novostavbách je, že ak hydroizolácia tvorí vrchnú časť skladby, dokáže skladba vegetačnej vrstvy nahradiť kotvenie hydroizolácie (vlastná váha), ktoré by bolo nevyhnutné v prípade, že by sa vegetačný kryt nerealizoval, čo je prvý krok k zníženiu investície.

Pri konštrukcii s obráteným poradím vrstiev tak kotvenie môže nahradiť premývaný štrk, ktorý sa používa na priťaženie tepelného izolantu v prípade tejto skladby XPS – extrudovaného polystyrénu. Zároveň sa tak zníži aj zaťaženie strešnej konštrukcie.

Jaroslav Vaňo: Vegetačné strechy majú jedinečné tepelnotechnické vlastnosti. Chránia totiž povlakovú krytinu pred veľkými výkyvmi teplôt počas jednotlivých ročných období a aj pred UV žiarením. Vegetačná strecha znižuje náklady na vykurovanie i klimatizáciu a redukuje šírenie hluku. Zadržuje zrážkovú vodu a zvyšuje protipožiarnu ochranu. Základný rozdiel je v celkovej estetike objektu, v zlepšenom životnom prostredí, ale aj v zlepšenej celkovej klíme domu či iného objektu.

Skladba strešného plášťa Zelená strecha Icopal s parozábranou
1 – hotová vegetačná vrstva Icomat Green 317 (sklon strechy do 6°)*
2 – retenčno-mikrodrenážna vrstva – 7x Icomat 140
3 – drenážna vrstva Icodren 10 Speed Drainage^® SBS (pri plochých strechách)
4 – podkladový asfaltovaný pás modifikovaný SBS kaučukom, vrchný asfaltovaný pás modifikovaný SBS kaučukom s funkciou ochrany proti prerastaniu koreňov rastlín Graviflex 5,2 Green Roof alebo Graviflex 4,2 Green Roof
5 – tepelná izolácia
6 – parozábrana – asfaltovaný pás Foalbit AL S40 celoplošne natavený na vopred napenetrovaný podklad penetračným náterom Siplast Primer® Speed SBS alebo asfaltovaný pás modifikovaný SBS kaučukom Alu-Villatherm^®
7 – nosná konštrukcia

* Pri strechách so sklonom väčším ako 6° závisí druh vegetačnej rohože od sklonu a tvaru strechy a vyžaduje si konzultáciu so zástupcom firmy Icopal.

Problémom plochých striech je záťaž snehom. Z klasickej plochej strechy možno sneh odstrániť jeho odhrnutím. Čo však v prípade extenzívnej vegetačnej plochej strechy? Nehrozí poškodenie vysadenej zelene?
Ľubomír Volf: V prípade odhŕňania snehu zo striech sa, samozrejme, môžu rastlinky poškodiť, ale len ich nadzemná časť. Ako sme už spomínali, na tvorbu vegetačnej vrstvy sa používajú rastlinky samovýsevové a relatívne rýchlo sa rozmnožujúce. V prípade takýchto zásahov v zimnom období sa odporúča v jarnej fáze roku vegetačnú vrstvu prihnojiť vhodnými hnojivami, ktoré urýchlia proces rastu. Zároveň by sa na odhŕňanie snehu mali použiť vhodné nástroje a postupy, aby sa vegetačná vrstva nepoškodzovala.

Jaroslav Vaňo: Na správne navrhnutej plochej streche v zásade nie je potrebné odstraňovať sneh v zimnom období. V extrémnych prípadoch (napr. počas snehovej kalamity) je možné odstrániť časť snehu aj z vegetačnej strechy. Treba to však robiť so zvýšenou opatrnosťou s ohľadom na vegetáciu. Poškodenie zelene nehrozí, pokiaľ mechanicky nepoškodíme celú štruktúru vegetačnej rohože. Extenzívna vegetačná strecha je schopná prezimovať vďaka faktu, že jej vegetáciu tvoria veľmi odolné machy, rozchodníky a byliny. Tie sa dokážu udržať a rozvíjať sami a majú schopnosť prispôsobiť sa extrémnym poveternostným podmienkam. Počas zimy je strecha v stave vegetačného pokoja. Na jar sa – podobne ako iné zelené plochy v prírode – zazelená a následne zakvitne.

Skladba strešného plášťa Zelená strecha Icopal s obráteným poradím vrstiev
1 – hotová vegetačná vrstva Icomat Green 317 (sklon strechy do 6°)*
2 – retenčno-mikrodrenážna vrstva – 7x Icomat 140
3 – drenážna vrstva Icodren 10 Speed Drainage® SBS (pri plochých strechách)
4 – tepelná izolácia lepená na podklad asfaltovým lepidlom Siplast Glue® Speed SBS
5 – penetračný náter Siplast Primer® Speed SBS, podkladový asfaltovaný pás modifikovaný SBS kaučukom Elastobit GG 40, vrchný asfaltovaný pás modifikovaný SBS kaučukom s funkciou ochrany proti prerastaniu koreňov rastlín Graviflex 5,2 Green Roof alebo Graviflex 4,2 Green Roof
6 – nosná konštrukcia

* Pri strechách so sklonom väčším ako 6° závisí druh vegetačnej rohože od sklonu a tvaru strechy a vyžaduje si konzultáciu so zástupcom firmy Icopal.

Sú extenzívne vegetačné ploché strechy náročnejšie na údržbu ako bežné ploché strechy?
Ľubomír Volf: Údržba extenzívnej strechy je minimálna, odporúča sa 1- až 2-krát do roka, čo je rovnaká frekvencia ako pri bežnej plochej streche. Rovnako treba vyčistiť aj strešné vpusty.

Rozdiely v údržbe sú nasledovné:
Vegetačná strecha:
– odstránenie nežiaducich rastlín, ktoré vyrástli vo vegetečnom koberci z vetrom prifúknutých semien;
– zavlaženie vegetačného krytu. Ak vegetačný kryt vykazuje nedostatok vlahy, treba ho zavlažiť – kontrola je potrebná, ak viac ako štyri týždne nepršalo. Reálne dokážu rastlinky vyžiť až šesť týždňov zo zásoby vody, ale tento interval môžu skrátiť extrémne vysoké teploty a vietor;
– prihnojenie vegetačnej vrstvy. Robí sa buď v druhej polovici jesene alebo na jar, keď sa skončia mrazy;
– vizuálna kontrola. Vizuálnou kontrolou sa zisťuje, či je potrebné niektoré miesta vegetačného krytu nahradiť;

Klasická plochá strecha:
– pokiaľ je na vrchu štrkový zásyp, platí prvý bod údržby vegetačnej strechy. Navyše sa odporúča štrkovú vrstvu v predpísaných časových intervaloch premývať, čím sa odstránia naviate zrnká zeme, prachu a iných nečistôt. Ide o pomerne nákladný a časovo náročnejší proces. Pozitívne na tejto skladbe však je, že hydroizolácia je podobne ako pri skladbe s vegetačnou vrstvou výrazne chránená pred akýmkoľvek poškodením, čím sa predlžuje životnosť plochej strechy a znižuje riziko zatečenia vody do interiéru;
– ak tvorí hydroizolácia finálnu vrstvu, je potrebná vizuálna kontrola odtekania vody zo strechy (tvorba neštandardne veľkých mlák) a dôkladnejšia kontrola stavu hydroizolácie na exponovaných miestach – výlezy na strechu, okolie vyústení technologických prestupov na strechu, prípadne svetlíkov. Na týchto miestach, ktoré si vyžadujú pravidelnú údržbu, hrozí poškodenie hydroizolácie. Ďalším negatívnym činiteľom je UV žiarenie, ktoré spôsobuje postupnú stratu deklarovaných parametrov, hydroizolácia sa stáva krehkejšou a menej pružnou. V dôsledku toho vznikajú na hydroizolácii poruchy, a to aj napriek precíznemu vyhotoveniu.

Jaroslav Vaňo: Spôsob starostlivosti o vegetačnú strechu záleží vždy od druhu vegetačnej strechy a od druhov rastlín, ktoré obsahuje. Extenzívna vegetačná strecha tvorená machmi a lišajníkmi je prakticky bezúdržbová. Napríklad systém Zelená strecha Icopal, ktorý ponúka naša spoločnosť, si vyžaduje len minimálnu údržbu. Dvakrát za rok (na jar a na jeseň) stačí na ňu aplikovať vhodné hnojivá a jednorazovo skontrolovať a vyčistiť strešné odtoky. V prípade extrémneho sucha, na aké si v posledných rokoch musíme zvykať, sa odporúča strechu nepravidelne zalievať, aby rastliny nevysychali. Dlhodobé sucho síce rastlinstvo nezničí (pri dodaní vlahy rastliny vždy zase ožijú a ozelenejú), ale strecha v období dlhodobého sucha stráca svoje estetické vlastnosti.

Do akých podmienok sú extenzívne vegetačné ploché strechy určené, možno ich navrhovať napr. aj do vysokohorských oblastí?
Ľubomír Volf: Ak vegetačný kryt tvoria rozličné druhy rozchodníka, nie je problém tento typ strechy navrhnúť aj do oblastí s nepriaznivou klímou. Rozchodníky sú veľmi odolné a mrazuvzdorné trvalky s dužinatými listami. Ako sukulentné rastliny dokážu zadržiavať vodu vo svojich listoch, vďaka čomu mimoriadne dobre znášajú klimatické výkyvy. Vegetačné ploché strechy dokážu zároveň vo svojej skladbe zadržať veľké množstvo vody v prípade prívalových dažďov, a preto predstavujú jedno z efektívnych riešení problému poddimenzovaných kanalizačných potrubí v mestách.

Pri tejto otázke mi nedá nespomenúť praktické využitie systému napríklad na golfových greenoch, kde je celková skladba vrstiev iná, ale princíp fungovania rovnaký. Naakumulovaná vlaha vo funkčných vrstvách zabezpečuje dostatok vlahy pre hustý zelený porast na niekoľko dní.

Jaroslav Vaňo: Zelenú časť strechy tvorí predpestovaná vegetačná rohož, rohože sú odolné a vedia sa dobre prispôsobiť rôznym podmienkam v našich zemepisných šírkach, či už v horách, alebo v nížinách.

Skúste porovnať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na zhotovenie extenzívnej vegetačnej strechy a klasickej plochej strechy (buď s asfaltovanou krytinou, alebo fóliou HDPE).
Jaroslav Vaňo: Náklady na zhotovenie extenzívnej vegetačnej strechy závisia v prvom rade od veľkosti plochej strechy a od zvolenej skladby strešného plášťa. Skladba plochej strechy je v podstate až po hydroizolačnú vrstvu rovnaká ako pri klasickej plochej streche. Jediný rozdiel je, že hydroizolácia (fólia alebo asfaltový pás) musí byť odolná proti prerastaniu koreňov rastlín. Pri realizácii extenzívnej vegetačnej strechy sú potom realizované navyše iba vrstvy samotného vegetačného súvrstvia, a to drenážna vrstva, retenčná vrstva a samotná vegetačná rohož. Cena celého vegetačného súvrstvia sa pohybuje približne 30 až 40 eur/m² v závislosti od veľkosti plochej strechy.

TEXT: Andrea Dingová
FOTO: Icopal, Knauf Insulation