Garážová brána by mala byť bezpečná, atraktívna, ale najmä funkčná
Galéria(5)

Garážová brána by mala byť bezpečná, atraktívna, ale najmä funkčná

Partneri sekcie:

Pre bežných používateľov je sekcionálna garážová brána prostriedkom, ktorý má zaistiť uzatvorenie za akýchkoľvek poveternostných podmienok a bezpečnú prevádzku. Nemenej dôležitú úlohu zohráva aj dizajnové vyhotovenie. V nasledujúcom článku sa budeme venovať technickým vlastnostiam samotnej brány.

Výrobca či „skladateľ“?
Sekcionálnu bránu, ako už samotný názov napovedá, tvoria jednotlivé sekcie, ktoré sa pomocou vytvarovania vrchnej a spodnej strany sekcie a pomocou pántov zmontujú, a tvoria tak bránové krídlo. Telo sekcie  je vyrobené z ocele, plášť je vypenený bezfreónovou polyuretánovou penou. Výrobcov takýchto sekcií je v Európe veľmi málo a práve firmy, ktoré si vyrábajú sekcie, môžu preto v omnoho väčšej miere nastaviť vlastný vývoj brán.

Môžu to robiť aj firmy, ktoré sa síce za výrobcov označujú, ale brány zostavujú z jednotlivých „polotovarov“. Práve tento rozdiel medzi výrobcom a „skladateľom“ je často určujúcim prvkom kvality. ­Jednoznačne sa však nedá tvrdiť, že ­brána zostavená z jednotlivých dielov je zlá.

Nie je sekcia ako sekcia
Moderný spôsob výroby sekcií prebieha v plne automatizovanej prevádzke a samotné vypenenie tela sekcie riadi počítač. Takto sa dosahuje rovnomerné rozvrstvenie PU peny, ktorá spolu s oceľovým telom tvorí základ  pevnosti celej brány.

Na prvý pohľad jednoduchá výrobná operácia je však alfou a omegou nielen pevnosti garážovej brány, ale aj podmienkou na dosiahnutie zodpovedajúceho koeficientu prestupu tepla. Ľahko si možno predstaviť, čo urobí s pevnosťou a tepelnotechnickými vlastnosťami vzduchová bublina alebo nevhodný pomer zložiek PU peny.

Bezpečnosť a praktickosť – základ spokojnosti

Jedným zo základných predpokladov kvalitného spojenia sekcií musí byť ochrana proti privretiu prstov na vodorovných a zvislých hranách. A to aj v prípade hrán pri bránach s integrovanými dverami, ktoré si už dnes môžete kúpiť aj vo vyhotovení s nízkym prahom. Je to praktické najmä vtedy, ak chce napríklad dieťa vytiahnuť bicykel z garáže bez toho, aby ho muselo dvíhať cez vysoký prah.

Čo je pod kapotou
Ďalšou časťou brány je tzv. kovanie, ktoré sa skladá zo zárubní, koľajníc a pružinového systému. Zárubňa, do ktorej sú za studena vlisované koľajnice a umiestnený systém ťažných alebo torzných pružín, je zdanlivo rovnaká u všetkých dodávateľov. Aj tu však môžeme vidieť výrazné odlišnosti. Okrem odlišných nárokov na miesto v nadpraží, a teda možnosti využitia maximálnej výšky prejazdu, si treba všimnúť napríklad ochranu kovania proti korózii v spodnej časti, pretože pri každom vjazde auta do garáže sa v zime navezie aj voda v podobe snehu. Spodné päty bránových zárubní sa tak vystavujú silnému pôsobeniu soľného roztoku.

Tento detail jeden nemecký výrobca konštrukčne vyriešil tzv. plastovou pätou, ktorej úlohou nie je šetriť náklady, ale chrániť oceľovú zárubňu proti korózii. Plastová päta má byť doplňujúcim prvkom správneho odvedenia vlhkosti z garáže a z priestoru pred garážou. Aby bol plastový diel účinný, musí mať zodpovedajúcu výšku, pretože voda vsiakne do muriva a riešenie plastovou podložkou zárubne predstavuje len veľmi málo účinnú ochranu. Zárubne musia byť vždy skonštruované tak, aby vykazovali ochranu proti vsunutiu ruky zboku zárubne. Celé kovanie aj samotné koľajnice sú skonštruované tak, aby v žiadnom prípade nedošlo k vykoľajeniu bránového krídla.

Pohon bránu nedvíha
Ďalšou časťou kovania sú pružiny, ktoré vyrovnávajú hmotnosť bránového krídla a ich správne dimenzovanie, nastavenie pri montáži a poistka pri ich prasknutí sú podmienkou správnej funkčnosti chodu brány aj v medzných situáciách, keď pružina praskne. Sú zároveň podmienkou pre voľný chod pohonu garážovej brány, ktorý má umožniť pohyb krídla brány, nie dvíhanie krídla!

Tvrdenie niektorých predajcov, že torzné pružiny sú určite lepšie než systém ťažných pružín, nie je celkom presné. Ťažné pružiny adekvátnej veľkosti, zodpovedajúcej váhe bránového krídla, sú totiž namáhané iba v jednom smere, zatiaľ čo torzná pružina zvládne síce vyššiu hmotnosť krídla, ale je zároveň vystavená vzájomnému treniu a paradoxne tak môže vydržať menej ako pružina ťažná. Tu by bolo možné viesť polemiku, ale v každom prípade sú to dva rozličné systémy, ktoré pri vhodnom použití a nastavení môžu rovnako dobre slúžiť svojmu účelu. Obidva systémy však musia zaistiť bezpečnosť užívateľovi. V prípade, že pružina praskne, bránové krídlo nesmie spadnúť a prasknutá pružina nesmie nekontrolovane odletieť do priestoru.

Garážová brána ako vrah? Len keď nezohľadňuje požiadavky EN
Všetky tieto vlastnosti predpisuje európska norma EN 13241-1 a odporúča sa teda požiadať predajcu brány o vyhlásenie zhody výrobku s touto normou. Výrobok sa musí na trh uviesť certifikátom, v ktorom notifikovaná osoba potvrdí splnenie bezpečnostných podmienok. Treba zdôrazniť, že výrobok musí mať certifikát ako celok, nielen jeho jednotlivé časti. Zákazník napriek tomu často dostáva certifikát, ktorý však platí len na jednotlivé sekcie, a nie na bránu ako celok. Preto je potrebná maximálna opatrnosť.

Šetrenie na bezpečnosti môže viesť k poškodeniu vecí, v tom horšom prípade k poraneniu človeka alebo až k jeho usmrteniu. A práve smrteľné úrazy viedli kontrolné úrady k  povinnosti certifikácie výrobku a tým k dodržiavaniu bezpečnostných charakteristík podľa EN 13241-1, ktoré by mali zákazníci požadovať.

Auto nepatrí do obývačky!
Tepelnotechnické vlastnosti sú v súčasnosti horúcou témou. Platí pravidlo, že viac izolácie znamená nižší prestup tepla, a teda účinnejšiu izoláciu. Takisto platí pravidlo, že ak autom navezieme sneh zmiešaný so soľou do príliš vyhriatej garáže, vznikne vďaka vlhkosti, teplote a soli také agresívne prostredie, že auto svojimi premrštenými nárokmi na izoláciu poškodíme.

Odporúčame teda správne zvoliť zodpovedajúci tepelný koeficient, pričom nemusí pre bránové sekcie jednoznačne platiť pravidlo, že 4 cm sú lepšie ako 2 cm. Veď pri sekcii 42/20 mm sa dosiahne koeficient k = 1,00 W/(m2 . k), čo je lepšie, ako pri mnohých okenných tabuliach. Na celej zabudovanej bráne je koeficient k = 1,8 W/(m2 . k). Ponúka sa tu otázka, aký ­koeficient dosiahne celé zabudované okno v garážovej bráne.

Dvakrát meraj, raz rež!
Na záver teda nezostáva iné, ako vhodne zvoliť daný typ brány, vybrať si z veľkého množstva ponúkaných motívov, povrchových úprav, farebných vyhotovení, ale aj príslušenstva a potom už len spokojne využívať všetky výhody, ktoré moderné garážové brány poskytujú. Pritom však treba myslieť predovšetkým na bezpečnosť kupovaného produktu, čo je zároveň trendom ovplyvňujúcim rozhodovanie zákazníkov, ktorí chcú bránu kúpiť.

Vlastimil Martinát
Foto: Hörmann

Autor je konateľ spoločnosti Hörmann ­Slovenská republika, s. r. o.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.