Izolácia podlahových konštrukcií

Energetická spotreba objektu sa môže znížiť o 8 až 10 %, keď sa podlahové konštrukcie kvalitne zaizolujú tepelno­izolačnými materiálmi. Zároveň sa tak výrazne obmedzí prenikanie krokového aj priestorového hluku do ostatných častí stavby.

Materiály vhodné na izolácie podláh zabezpečujú okrem tepelnej izolácie spravidla aj zvukovú a požiarnu izoláciu.

Skladba podlahy

Podlaha sa skladá z týchto vrstiev:

• nášľapnej,
• vyrovnávacej,
• roznášacej, resp. podkladovej,
• izolačnej,
• separačnej,
• ostatných.

Nášľapná vrstva určuje vzhľad, farebnosť a sklon podlahy. Táto vrstva musí zniesť prevádzkové namáhanie, pričom jej údržba by mala byť čo najmenej náročná. Z dostupných materiálov sa na jej vytvorenie najčastejšie používa drevo, PVC alebo keramická dlažba. Súčasťou tejto vrstvy môže byť aj spojovací materiál, ktorým sa nášľapná vrstva pripevňuje k spodnej vrstve.

Vyrovnávacou vrstvou sa odstraňujú nežiaduce nerovnosti, upravuje rovnosť a výška podkladu podľa potreby. Môže slúžiť tiež ako roznášacia vrstva zaťaženia nad izolačnou vrstvou, pričom môže byť zhotovená z betónového poteru alebo veľkoplošných lisovaných dosiek na báze dreva.

Izolačnou vrstvou podlahovej konštrukcie sa zabraňuje prestupu:

• kvapalín – hydroizolácia proti vode,
• vodnej pary – parotesná zábrana,
• tepla a hluku – tepelná a zvuková izolácia,
• otrasov – izolácia proti otrasom.

Separačnou vrstvou sa zabraňuje nežiaducim vplyvom stavebnej konštrukcie na vrstvy podláh a odstraňuje sa ich vzájomné spolupôsobenie.

Ostatné vrstvy môže tvoriť spojovacia a spádová vrstva, pričom môžu alebo aj nemusia byť súčasťou podlahovej konštrukcie a sú zhotovované na báze cementu.

Pri výbere vhodnej izolácie podlahovej konštrukcie je rozhodujúci typ konštrukcie podlahy a hlavná funkcia, ktorú má izolácia spĺňať, teda zabrániť prechodu tepla alebo zvuku. Ak má spĺňať funkciu tepelného izolantu, jej hrúbka musí vychádzať z výpočtu tepelných strát cez konštrukciu. Všetky minerálnovláknité materiály sú vhodné aj ako akustické izolanty, pričom výrazne znižujú účinky krokového hluku. Izolácia sa musí uložiť súvislo a na doraz a musí sa chrániť proti vlhkosti. Pri plávajúcich podlahách ide hlavne o technologickú vlhkosť.

Rozoznávame dva základné typy podláh: roštové a plávajúce. Do roštových podláh sa odporúča používať výrobky z minerálnej sklenej i minerálnej kamennej vlny, pretože izolácia tu nie je staticky namáhaná. Do plávajúcich podláh sú určené výrobky z minerálnej vlny alebo čadičových vlákien spájané umelou živicou a hydrofobizované po celom priereze. Výrobky sú vhodné aj do plávajúcich podláh vyhotovených suchým spôsobom, kde sa namiesto betónového poteru používajú veľkoplošné drevotrieskové alebo drevoštiepkové dosky, ktorými sa plošne, nie bodovo zaťažuje izolácia.

Konštrukčné zásady
Základnou zásadou pri vyhotovovaní podlahových konštrukcií je dodržať odporúčanú materiálovú skladbu pri jednotlivých druhoch podláh. Tepelnú a zvukovú izoláciu treba v celej ploche podlahy uložiť súvislo v rovnakej hrúbke a kvalite. Izolácie treba vždy chrániť pred účinkami poveternostných vplyvov a ukladať ich len v suchom stave. Ochranná PE fólia sa musí uložiť v mieste styku s presahom aspoň 100 mm.

Všeobecný postup pri zhotovovaní tepelnej izolácie

Pred zhotovením tepelnej izolácie podlahy aj počas neho treba:

• stanoviť správne prevádzkové požiadavky na podlahovú konštrukciu,
• zvoliť správny typ tepelnej (akustickej) izolácie a výpočtom určiť jej hrúbku,
• izoláciu ukladať na suchý vyrovnaný podklad,
• v mieste styku podlahy so stenami uložiť okrajový pásik,
• ukladať izoláciu na doraz.

Roštové podlahy
Na izolovanie roštových podláh sa odporúča použiť výrobky z minerálnej sklenej i minerálnej kamennej vlny. Izolácia z čadičových vlákien by mala mať hrúbku 40 až 200 mm, súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,039 W/(m . K) a triedu reakcie na oheň A1. Odporúča sa použiť izoláciu z minerálnych sklených vlákien s hrúbkou 50 až 260 mm, súčiniteľom tepelnej vodivosti λ = 0,039 až 0,040 W/(m . K) a triedou reakcie na oheň A1 rovnako ako pri izolácii z čadičových vlákien.

Roštové podlahy sa zhotovujú ako montované bez mokrého procesu. Uplatňujú sa najmä v montovaných stavbách, v podkroviach a pri dodatočne zatepľovaných podlahách. Sú vhodné tam, kde sa vyžaduje rýchla realizácia a minimálne priťaženie stropnej konštrukcie. Tepelná izolácia určená na použitie do roštových podláh je mäkká a nemôže byť zaťažovaná. Základným nosným prvkom celej konštrukcie sú hranoly, ktoré sú takmer vždy na báze dreva. Osová vzdialenosť medzi nimi je závislá od nosnosti materiálu použitého na nášľapnú vrstvu. Z hľadiska akustiky je dôležité uložiť pod nosné hranoly podložky z tvrdej gumy, ktoré zabránia vzniku akustických mostov. Je dôležité, aby sa všetky drevené časti podlahy ošetrili konzervačnými nátermi ešte pred položením izolačného mate­riálu. Izolácia sa vkladá medzi nosné hranoly a platí, že hrúbka izolácie by mala byť rovnaká ako výška hranolov. Izoláciu musíme ukladať natesno, poprípade vystriedať aj dve hrúbky. Pri zhotovení sa nesmie zabudnúť na fólie, tak hydroizolačnú, ak ide o podlahu nad terénom, alebo na parozábranu v prípade podlahy nad interiérom, ktorá sa pokladá na izoláciu. Nášľapná vrstva na báze dreva sa na nosné hranoly pribíja, pričom sa kladie kolmo na hranoly so spojom na pero a drážku.

Plávajúce podlahy – ťažký typ

Izolácia sa musí na celej ploche podlahy uložiť súvislo v rovnakej hrúbke. Odporúčané materiály pre tento druh podláh sú čadičová minerálna vlna pre občianske stavby a minerálna vlna pre priemyselné stavby. Celá podlahová konštrukcia by sa mala od stien oddeliť izolačným okrajovým pásikom z rovnakého materiálu, ako je hlavná izolácia. Okrajový pásik zabraňuje prenosu krokového hluku a prechodu tepla. Ešte pred mokrým procesom betonáže uložíme na izoláciu PE fóliu alebo asfaltový pás, aby bola chránená pred technologickou vlhkosťou. V mieste styku fólie a pásov vyhotovíme presah v šírke minimálne 100 mm. Na zhotovenie vrchnej betónovej dosky treba použiť betón aspoň triedy C16/20 s hrúbkou minimálne 40 mm. Pri tejto hrúbke je už nutné pridať do betónu vystužovaciu sieť. Nášľapná vrstva sa kladie na roznášaciu betónovú dosku až po technologickej prestávke, počas ktorej nadobudne pevnosť a stratí vlhkosť. Počas betonáže je dôležité, aby sa rozvoz betónovej zmesi nerobil priamo po poukladanej izolácii, ale napríklad po položených drevených dielcoch v smere dopravy. Tento druh podlahy a typy izolácie sa používajú aj pri podlahovom vykurovaní, keď sa v roznášacej betónovej doske nachádza vykurovacie teleso.

Plávajúce podlahy – ľahký typ

Z hľadiska súčasných technologických požiadaviek musia ľahké plávajúce podlahy spĺňať podmienky krokovej nepriezvučnosti, prípadne aj tepelnotechnické požiadavky (nad nevykurovanými priestormi, zamedzenie úniku tepla a pod.). Formáty dielcov suchých podláh by sa mali vyberať s dôrazom na ľahkú manipuláciu.

Z dôvodu vzlínania zvyšnej alebo dodatočnej vlhkosti z nosnej konštrukcie do izolačnej vrstvy treba na suchú, vyrovnanú a vyčistenú podkladovú konštrukciu položiť pásy PE fólie (s hrúbkou 0,2 mm) s presahmi medzi jednotlivými pásmi minimálne 100 mm. Fóliu rovnako treba vytiahnuť na zvislé konštrukcie minimálne do konečnej výšky podlahovej konštrukcie. V prípade drevených nosných konštrukcií sa použitie PE fólie medzi nosnou konštrukciou a izolačnou vrstvou neodporúča. Zabezpečenie izolácie proti vlhkosti je v tomto prípade nutné riešiť individuálne pre celú konštrukciu stropu a podláh.

Podkladná vrstva
Nosný podklad by mal mať plošnú hmotnosť asi m = 300 kg/m², lebo účelom podláh je predovšetkým zlepšiť hodnotu krokového hluku stropu. Preto je dobré používať ľahké plávajúce podlahy len na akusticky lepších nosných stropných konštrukciách.

Podlahová konštrukcia sa montuje na rovný, suchý, čistý a dostatočne nosný podklad (nosnú konštrukciu), ktorý spĺňa požiadavky projektu a navrhovaného zaťaženia celej podlahovej konštrukcie. Môže sa použiť taktiež na nosné doskové a trámové konštrukcie.

Dôležitým parametrom pre výslednú kvalitu nášľapných povrchových vrstiev podlahy je rovnosť nosného podkladu. Z tohto dôvodu musí spĺňať rovinnosť nosného podkladu hodnoty 2 mm/2 m, maximálne však 4 mm (vzhľadom na možnosť dodatočného dotvarovania izolačnej vrstvy). Ak podklad nespĺňa požadované parametre rovnosti, je nutné ho vyrovnať.

Podklad možno vyrovnať dvoma spôsobmi: prvým je tzv. mokrý spôsob, pri ktorom sa používa cementová malta alebo samonivelizačné stierkové materiály, druhým je tzv. suchý spôsob. Pri suchom spôsobe sa používajú drevovláknitá mäkká doska, vlnitá lepenka a minerálna vlna alebo suchý vyrovnávací podsyp v hrúb­ke minimálne 20 mm. Suchý podsyp je materiál s frakciou 0 až 4 mm, pričom vlhkosť podsypu je povolená maximálne do 1 %.

Izolačná vrstva
Na vhodne vytvorený respektíve upravený podklad potom možno ukladať izoláciu z čadičových vlákien alebo minerálnej vlny, ktoré sú do týchto druhov konštrukcií určené. Izolácia musí spĺňať vlastnosti, ktoré sú dôležité pri kvalitnej podlahe, a to:

• pevnosť v tlaku (ovplyvňuje statické vlastnosti podlahy),
• dynamickú tuhosť (ovplyvňuje zvukovoizolačné vlastnosti podlahy),
• požadovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti (ovplyvňuje tepelnoizolačné vlastnosti podlahy).

Izolácia sa najčastejšie používa v hrúbkach 20, 30, 40, 50 a 80 mm. Formát dosiek je štandardný 1 000 × 600 mm. Izolácia sa môže ukladať v jednej vrstve alebo vo dvoch vrstvách s prekrytím spojov.

Izolačné dosky sa ukladajú od stanoveného miesta (rohu) miestnosti na doraz, vždy do plošnej väzby medzi doskami, smerom k východu z miestnosti. Pri ukladaní dvoch vrstiev sa položí prvá izolačná vrstva zo základných a polovičných formátov dosiek. Na založenie druhej izolačnej vrstvy sa použije tzv. obvodový rad izolačných dosiek upravených na formát 300 × 1 000 mm. Po ukončení montáže izolačnej vrstvy (vrstiev) musíme skontrolovať rovnosť celej plochy.

Oddeľujúci pásik
Veľmi podstatný vplyv na zvukovoizolačné vlastnosti podlahovej konštrukcie má oddeľujúci pásik (oddeľuje podlahovú konštrukciu od zvislých stien). Tento pásik plní zároveň funkciu dilatačnej medzery medzi konštrukciou steny a podlahy. Požiadavky na oddeľujúci pásik sú zhodné s požiadavkami na izolačnú vrstvu.

Roznášacia vrstva
Na vrstvy z ľahkých veľkoplošných dosiek (plnia funkciu podkladu a roznášacej vrstvy) je vhodné použiť sadrokartónové dosky, drevotrieskové, respektíve drevo­štiepkové dosky alebo podlahové panely tvorené doskami. Minimálna hrúbka tejto vrstvy je daná typom dosky, pričom by mala byť minimálne 20 mm a formát dosky musí byť minimálne 1,0 m2. Drevotrieskové respektíve drevoštiepkové dosky sa montujú v jednej vrstve vzájomným zlepením hrán na spoj pero a drážka. Typ zámku pero a drážka zabezpečuje dostatočnú tuhosť spoja a spolupôsobenie všetkých dosiek ako jedného celku.

Dosky sa začínajú ukladať v rovnakom mieste (rohu) miestnosti ako pri izolačných doskách, vždy kolmo na smer ukladania poslednej izolačnej vrstvy. Prvý rad dosiek sa ukladá drážkou k stene. Čelo dosky na pozdĺžnej strane treba dôkladne vyrovnať a zaklinovať vždy dvojicou klinov uložených v dilatačnej medzere. Dosky sa montujú vždy do vzájomnej väzby s minimálnym presahom 1/3 dĺžky dosky, aby sa tak získali kvalitné plošné spojenie, rovnosť a požadovaná výsledná nosnosť podlahovej konštrukcie.

Najčastejšie chyby pri realizácii
Pri izolovaní podláh sa treba vyhnúť:

1. Poddimenzovaniu hrúbky izolačnej vrstvy.
2. Vzniku rôznych dutín pri napájaní jednotlivých dosiek izolácie, ktoré znižujú odpor konštrukcie.
3. Použitiu nevhodných materiálov určených pre inú oblasť aplikácie, ktoré majú za následok nefunkčnosť celej podlahovej konštrukcie. Vo väčšine prípadov sa musí celá podlaha demontovať a prerobiť.
4. Nedodržaniu pokynov výrobcu počas skladovania, manipulácie a montáže, ktoré môže mať rovnako za následok nefunkčnosť podlahovej konštrukcie. Materiál je nevyhnutné zabudovávať v suchom stave a pri plávajúcej podlahe s betónovou mazaninou musíme pred betonážou položiť na izoláciu PE fóliu.
5. Pohybu pracovníkov a mechanizmov priamo po položenej izolácii. To môže mať za následok jej poškodenie (rozšliapanie).

TEXT: Ing. Karol Tužinský
FOTO: Knauf Insulation

Autor pracuje ako aplikačný manažér firmy Knauf Insulation, s. r. o.

Recenzoval doc. Ing. Juraj Žilinský, PhD., ktorý pracuje na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.