Izolácia sokla a spodnej stavby – chyby a riešenia

V tendencii celosvetového zvyšovania cien energie sa stále väčšia pozornosť sústreďuje na znižovanie jej spotreby. Kvalitnou tepelnou izoláciou budov sa dá znížiť spotreba energie na vykurovanie až o 60 %, pričom ekonomická návratnosť investícií sa pohybuje od niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov. Použitie tepelnej izolácie na sokel sa zdôrazňuje už mnoho rokov.

Kvalitný detail sokla bez výrazného tepelného mosta možno vytvoriť pomocou tepelnoizolačnej dosky na báze expandovaného penového polystyrénu s uzavretou bunkovou štruktúrou odlievaného do formy alebo tepelnoizolačnou doskou na báze extrudovaného polystyrénu. Hoci detail sokla nie je technologicky zložitý, ba ani finančne náročný, je nutné dodržať správny technologický postup. Chybných realizácií je totiž stále veľa. Na každé stavebné dielo so správne zhotoveným soklom pripadá dvadsať nesprávnych realizácii. Nasledujúce schémy zobrazujú nesprávne aj správne možnosti riešenia zateplenia soklov.

Pri výpočtoch sa uvažovalo s týmito materiálmi:

• murivo typu Therm s hrúbkou 440 mm a Therm s hrúbkou 300 mm,
• fasádne dosky Isover EPS 70F,
• soklová doska Isover EPS.

Jednovrstvové steny
Na obrázkoch 1a až c vidieť úplne nesprávne, ale v praxi najčastejšie vyhotovenie detailu sokla jednovrstvových stien existujúcich objektov ako aj novostavieb. V detaile vzniká výrazný tepelný most so všetkými súvisiacimi negatívnymi dôsledkami, ku ktorým patrí napríklad riziko vzniku kondenzácie a s ňou súvisiacich plesní. Ďalšie problémy vyplývajúce z takto realizovaného detailu sa zväčšujú v miestach za kuchynskou linkou, sedacou súpravou v obývacej izbe, vstavanou skriňou a všade tam, kde je obmedzený prístup vzduchu.

V prípade jednovrstvových stien by sa mal uplatniť spôsob zateplenia uvedený na obrázku 2a. Ide o typický detail zateplenia sokla a spodnej stavby jednovrstvových stien. Tepelný most (základný dôvod vzniku plesní v interiéri) možno odstrániť zateplením sokla pomocou soklovej tepelnoizolačnej dosky na báze expandovaného penového polystyrénu s uzavretou štruktúrou buniek alebo tepelnoizolačnými doskami z extrudovaného polystyrénu. Zároveň sa tým zamedzí vzlínaniu vlhkosti (vznik výkvetov). Základy sa dostávajú do nezamŕzajúcej oblasti, čo ďalej znižuje tepelné straty objektu a predlžuje životnosť základovej konštrukcie. Účinok zateplenia vidieť na obrázkoch 2b a 2 c.

Zateplené steny Detail na obrázku 3a zobrazuje ďalšie veľmi rozšírené nesprávne riešenie. Ide o objekt so zateplenou fasádnou konštrukciou. V dôsledku nedotiahnutia izolácie pod úroveň terénu dochádza k vzniku veľkého tepelného mosta (obr. 3b, c), ktorý prináša tradičné problémy – vysoké tepelné straty, pleseň v rohoch miestností, vysokú vlhkosť v konštrukcii a na povrchu. Z tepelnotechnického hľadiska je najslabšie miesto detailu bez tepelnej izolácie, pričom riešenie tohto problému je veľmi jednoduché a finančne nenáročné.

Optimálne hodnoty z hľadiska vnútornej povrchovej teploty možno dosiahnuť riešením, ktoré vidieť na obrázku 4a. Komplexným spôsobom zateplenia, teda zateplením fasády, sokla a základu, sa dosahuje najúčinnejšia ochrana objektu (obr. 4b, c). Celá stavba vrátane základov sa nachádza v chránenej oblasti, čím sú zabezpečené minimálne tepelné straty a maximálna životnosť konštrukcie. Aby sa zabránilo vzlínaniu vlhkosti, je rovnako dôležité správne navrhnúť detail ukončenia hydroizolácie v soklovej časti.

Obmedzená hĺbka založenia
Uloženie tepelnej izolácie pod úroveň terénu, hoci aj v obmedzenej miere, je veľmi účinné (obr. 5a). Túto účinnosť jednoznačne potvrdzuje aj zobrazenie priebehu teplotných polí, respektíve zobrazenie oblastí výskytu kondenzácie riešeného detailu (obr. 5b, c). Pri porovnaní týchto zobrazení so zobrazeniami monitorujúcimi konštrukčné riešenie sokla bez tepelnej izolácie sa takto zateplený sokel javí oveľa priaznivejšie.

Zateplenia sokla pomocou takzvaného izolačného krídla
Ide o netradičné, doposiaľ málo používané riešenie zateplenia sokla, ktoré je určené najmä pre prípady, keď sa v okolí stavby nedajú uskutočňovať výkopové práce. Tepelná izolácia sa dá jednoduchým spôsobom položiť pod odkvapový chodník (obr. 6a). Účinok je zrejmý z priloženého priebehu teplotných polí – problémová zamŕzajúca zóna sa spoločne s kondenzačnou zónou posúva smerom od objektu (obr. 6b, c). Toto riešenie sa veľmi často používa v rámci dodatočného zateplenia sokla existujúcich objektov.

TEXT: Ing. Vladimír Balent
OBRÁZKY: Isover

Ing. Vladimír Balent je produktovým manažérom spoločnosti Isover.
 
Recenzoval Ing. Boris Vavrovič, PhD., ktorý pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.