Je doplnková hydroizolačná vrstva nevyhnutná?
Je doplnková hydroizolačná vrstva ako tesnenie pod kontralatami v dvojplášťových strechách nevyhnutnosťou? Diskusia o problematike tesnosti podstrešných fólií rozpútaná v Českej republike je výsledkom absencie normy pre navrhovanie skladaných krytín a doplnkovej hydroizolačnej vrstvy a následkom neúplných pravidiel pre pokrývačov, z čoho vyplývajú rozličné chyby pri realizácii.
Diskusia vyvolala úplný chaos medzi projektantmi, pokrývačmi a zákazníkmi. Dokonca dodnes väčšina realizačných firiem a projektantov nerozlišuje jednotlivé typy poistných hydroizolácií.
1. Vydutie komprimovanej izolácie
Akú funkciu plní?
Poistná hydroizolácia – poistná vodotesná vrstva, doplnková vodotesná vrstva či pomocná vodotesná vrstva – je dodatočnou vrstvou, ktorá má zabrániť preniknutiu vody (vlhkosti) do tepelnej izolácie a umožniť difúziu vzdušnej vlhkosti do odvetrávanej medzery pod krytinou. Ak má doplnková hydroizolačná vrstva slúžiť aj ako krátkodobá ochrana podstrešného priestoru (kým sa neuloží krytina, prípadne pri poškodení krytiny), je potrebné ju riešiť podtesnením kontralát a zlepenými alebo zvarenými spojmi. V súčasnosti sa šikmé strechy realizujú ako dvojplášťové s odvetrávanou medzerou nad poistnou hydroizoláciou. Poistná hydroizolácia leží na tepelnej izolácii alebo na debnení. Ak je strecha zateplená tepelnou izoláciou na báze minerálnej vlny, poistná hydroizolácia chráni tepelnú izoláciu proti zatečeniu vody a umožňuje vzdušnej vlhkosti prechádzať do odvetrávanej medzery pod krytinou. Veľmi často sa stáva, že sa natlačená minerálna vlna medzi krokvami vyduje, čím sa odvetrávaná medzera zmenší a voda začne stekať na kontralaty (obr. 1). Ak sa použijú tvrdé izolačné dosky napríklad na báze tvrdej PIR peny, obmedzí sa tento jav na minimum.
2. Perforácia doplnkovej hydroizolačnej vrstvy kotvením, tepelná izolácia na báze minerálnej vlny medzi krokvami
Kedy vznikajú perforácie?
Kontralaty sa do krokiev kotvia zvyčajne zápustkami alebo klincami, a to cez poistnú hydroizoláciu, ktorá sa tým perforuje (obr. 2 a 3). Pri zateplení PIR doskami nad krokvami sa perforuje aj tepelná izolácia (obr. 4). Poistná hydroizolácia sa perforuje zároveň aj pri kotvení strešných lát. Laty sa pripevňujú vo vzdialenostiach približne 30 až 35 cm. Ak sa použijú strešné laty 40 × 60 mm a kontralaty 40 × 60 cm, poistná hydroizolačná vrstva je prepichnutá vždy. Tieto miesta sa bežne neutesňujú, čo má za následok zatekanie vody do izolačného súvrstvia. Kotviaca hĺbka klincov by mala predstavovať 2/3 dĺžky klinca. Pri hrúbke laty 40 mm je kotviaca hĺbka 80 mm (obr. 5 a 6). Bežne sa používajú klince s dĺžkou 100 mm, v takomto prípade je kotviaca hĺbka 60 mm. Podľa nemeckých predpisov, ktoré upravujú pravidlá na pokrývanie striech, má byť rozmer kontralaty 60 × 80 mm. A z toho vyplýva odpoveď na otázku nevyhnutnosti použiť dodatočné tesnenie pod kontralatami.
4. Perforácia doplnkovej hydroizolačnej vrstvy kotvením, tepelná izolácia na báze PIR peny nad krokvami
6. Kotviaca hĺbka klinca, tepelná izolácia na báze PIR peny nad krokvami
Tesnenie pod kontralaty ako nevyhnutnosť
Aj pri bežnom sklone krytiny a pri použití tepelnej izolácie v strešnej konštrukcii sa musí pod kontralaty aplikovať tesnenie. Tento záver korešponduje s nemeckými pravidlami. Zmienku o tesnení pod kontralatami z dôvodu perforovaných miest v poistnej hydroizolácii síce v niektorých montážnych podkladoch výrobcov nájdete, ale o tom, že ďalšie perforácie vznikajú pri montáži lát, sa nedočítate. Skúsení pokrývači však túto problematiku poznajú, a preto tesnenie pod kontralaty zaraďujú do ponúk ako samozrejmosť. Doplnková hydroizolačná vrstva vrátane upozornenia na tesnenie pod kontralaty by však mala byť už súčasťou projektovej dokumentácie, aby bol investor dopredu upozornený na nevyhnutnosť použiť dodatočné tesnenie.
TEXT + FOTO: Ing. Luděk Kovář, puren
Článok bol uverejnený v časopise Stavebné Materiály.
