Klasifikácia tehliarskych murovacích prvkov a základné zásady ich zabudovania

Základnými technickými špecifikáciami pre murovacie materiály sú normy radu STN EN 771-1 až 6: Špecifikácia murovacích prvkov, ktoré stanovujú základné požiadavky na murovacie materiály, spôsob ich označovania a postupy preukazovania zhody, a STN EN 1996 (Eurokód 6), ktorá sa vo svojich jednotlivých častiach zaoberá navrhovaním murovaných konštrukcií na účinky rôznych druhov zaťaženia. Požiadavky na tehliarske murovacie prvky (tehly) a ich základné triedenie sú uvedené v STN EN 771-1. Ďalšiu klasifikáciu tehliarskych murovacích prvkov podľa ich tvaru, resp. vyľahčenia otvormi obsahuje STN EN 1996-1-1. Toto triedenie má rozhodujúci vplyv pri navrhovaní murovaných konštrukcií. V článku si predstavíme typy tehliarskych murovacích prvkov používané u nás a základné zásady ich použitia na stavbe.

Rozdelenie murovacích prvkov podľa objemovej hmotnosti
Norma STN EN 771-1 rozdeľuje tehly podľa ich objemovej hmotnosti (tzv. hrubá objemová hmotnosť) na:

• LD-prvky (od slov low density, čiže nízka objemová hmotnosť) – vďaka veľkému podielu dutín majú tieto tehly objemovú hmotnosť max. 1 000 kg/m³. Väčšinou platí, že medzi LD-prvky patria veľkoformátové priečne dierované tehly, prípadne u nás menej používané pozdĺžne dierované tehly;
• HD-prvky (od slov high density, čiže vysoká objemová hmotnosť) – vyznačujú sa malými rozmermi a vysokou objemovou hmotnosťou nad 1 000 kg/m³. Sú úplne bez vyľahčenia otvormi alebo len s malým vyľahčením (asi do 15 až 20 %).

Veľkoformátové tehlové bloky sú zväčša určené na použitie v chránenom murive. Tu ešte chýba omietka.	Lícové tehly sa môžu použiť aj v nechránenom murive v exteriéri

Rozdelenie murovacích prvkov podľa povrchovej úpravy muriva
Rozdelenie podľa objemovej hmotnosti úzko súvisí aj s účelom použitia týchto druhov tehál, resp. so spôsobom povrchovej úpravy muriva. Murovacie prvky z tohto hľadiska delíme na:

• murovacie prvky pre tzv. chránené murivo, čiže murivo, ktoré je chránené proti prenikaniu vody. Vo všeobecnosti možno povedať, že na tento účel sú určené LD-prvky. Ochranou proti prenikaniu vody môže byť vhodná vrstva omietky, obklad alebo ďalšia vrstva muriva. Z uvedených dôvodov sa pri týchto murovacích prvkoch zvyčajne nedeklaruje mrazuvzdornosť;
• murovacie prvky pre nechránené murivo, čiže murivo, ktoré môže byť bez ďalšej povrchovej úpravy vystavené vode. Na tento účel je vhodná väčšina HD-prvkov. Tehliarske murovacie prvky pre nechránené murivo v exteriéri musia byť mrazuvzdorné.

Rozdelenie murovacích prvkov podľa technológie murovania
Z hľadiska technológie murovania je určujúci druh murovacej malty a spôsob jej nanášania. Na základe tohto kritéria sa murovacie prvky delia na:

• murovacie prvky pre murovanie na klasickú maltu pri hrúbke ložnej škáry 10 až 12 mm. Ložné plochy týchto tehál sú bez špeciálnej úpravy;
• murovacie prvky pre murovanie na maltu pre tenké škáry s hrúbkou 1 až 3 mm. Ložné plochy týchto tehál musia byť upravené brúsením. Pre brúsené tehly platia prísnejšie požiadavky na rozmerové tolerancie výškového rozmeru, rovinnosť a rovnobežnosť ložných plôch. Pri murovaní na maltu pre tenké škáry sa používajú špeciálne pomôcky na nanášanie malty – nanášacie valce rôznej konštrukcie, ktoré zabezpečujú rovnomerné nanášanie lepiacej malty. Malta sa môže pomocou valca nanášať iba na rebrá tehál alebo na celú ložnú plochu tak, že sa zakryjú aj dutiny;
• debniace tvarovky s betónovou výplňou. Niektoré murovacie prvky treba po vymurovaní ešte vyplniť betónom. Betónová výplň môže pritom slúžiť na dosiahnutie vyšších pevností v tlaku alebo vyššej plošnej hmotnosti, napr. pri akustických tehlách.

Murovanie na maltu pre tenké škáry zjednodušuje a urýchľuje murovanie.	Murovanie na klasickú maltu
	Príklad keramickej debniacej tvarovky. Po vymurovaní treba tvarovky vyplniť betónom. Tieto sa murujú na maltu pre tenké škáry a používajú sa na akusticky deliace steny

Rozdelenie murovacích prvkov podľa tvaru styčnej plochy
Spôsob vytvarovania styčných plôch tehál takisto úzko súvisí s technológiou murovania. Rôzne tvary styčných plôch si vyžadujú rozličné spôsoby premaltovania styčnej škáry. Zvislý styk medzi tehlami v murive zohráva dôležitú úlohu pri vodorovnom namáhaní muriva. Podľa tvaru styčných plôch možno murovacie prvky rozdeliť na:

• tehly s rovnými styčnými plochami – murujú sa so styčnou škárou potrebnej hrúbky. Styčná škára sa premaltuje po celej ploche a premaltovanie je viditeľné pri pohľade na neomietnutú stenu. V súčasnosti sa s rovnými styčnými plochami vyrába už len niekoľko maloformátových tehál, napr. CDm, CV14, a samozrejme lícové tehly. Z týchto tehál možno vymurovať dve hrúbky stien;
• tehly s maltovou kapsou (kapsami) – murujú sa na zraz bez škáry. Maltou sa vypĺňa iba maltová kapsa, styčná škára ostáva bez viditeľnej malty;
• tehly systému P+D (pero + drážka) – styčné plochy tehál majú tvar pier a drážok, ktoré do seba zapadajú. Tehly sa murujú na zraz bez škáry a takýto spoj je úplne bez malty. Spojenie zabezpečujú len do seba zapadajúce perá a drážky.

Ukážky rôznych typov styčných plôch (škár):
a) rovné styčné plochy,	b) styčné plochy na pero a drážku

Rozdelenie murovacích prvkov podľa triediacich znakov v zmysle STN EN 1996-1-1
Na účely navrhovania podľa STN EN 1996-1-1 je dôležité zaradenie murovacích prvkov podľa určitých geometrických charakteristík, ako sú:

• objem všetkých otvorov (v % celkového objemu murovacieho prvku),
• objem jednotlivého otvoru (v % celkového objemu murovacieho prvku),
• deklarované hrúbky rebier (mm),
• deklarovaný súčet hrúbok rebier v smere šírky murovacieho prvku (v % šírky murovacieho prvku).

Podľa týchto znakov sa murovacie prvky rozdeľujú do 4 skupín. Kritéria zatriedenia sa líšia podľa materiálu murovacích prvkov (tehliarske, vápennopieskové, betónové).

Zásady správneho murovania na klasickú maltu
Pri murovaní na klasickú maltu sa odporúča dodržať niekoľko dôležitých zásad:

• správna orientácia tehál pri murovaní je základným predpokladom správneho murovania. Táto zásada je dôležitá najmä pri dierovaných tehlách, pri ktorých je orientácia dier podstatná z hľadiska správnej funkcie muriva;
• minimálna väzba, t. j. vzdialenosť styčných škár v susedných radoch tehál, má byť väčšia z hodnôt 40 mm alebo 0,4-násobok výšky murovacieho prvku. Pri tehlách s výškou 238 mm je minimálna dĺžka väzby 95 mm;
• správna konzistencia murovacej malty je ďalším dôležitým predpokladom správneho murovania. Riedka malta zatečie do dutín v tehlách, čím sa zhoršujú najmä tepelnoizolačné vlastnosti tehál a enormne narastá spotreba malty. Pri lícových tehlách je riedka malta príčinou znečistenia lícových plôch;
• ložná škára musí mať rovnakú hrúbku. Vychádzajúc z výšky murovacích prvkov a zo skladobnej výšky jedného radu tehál je hrúbka ložnej škáry z klasickej malty väčšinou 12 mm. Premenlivá hrúbka ložnej škáry môže byť príčinou zhoršenia vlastností muriva. V miestach, kde sa tehly vzájomne dotýkajú bez vrstvy malty, vzniká nežiaduce bodové zaťaženie. Na mieste, kde je, naopak, malty príliš veľa, môžu vzniknúť tepelné mosty. To znamená, že v správne vymurovanom murive majú byť jednotlivé rady tehál rovné;
• ložné škáry musia byť úplne vyplnené maltou. Všetky deklarované parametre muriva sa spravidla merajú alebo počítajú pri úplnom premaltovaní ložnej škáry. Z toho dôvodu akákoľvek svojvoľná zmena na stavbe znamená zmenu deklarovaných parametrov. Ak ložné škáry nie sú vyplnené maltou až po okraj, môže to viesť v týchto miestach aj k vzniku pravidelných vodorovných trhlín v omietke v dôsledku nerovnomerného vysychania omietky;
• styčné škáry by mali byť tesné bez vzduchovej medzery alebo malty. Netesnosti v styčnej škáre vedú k zhoršeniu tepelnoizolačných a zvukovoizolačných vlastností muriva. Netesné škáry vznikajú vtedy, keď sa tehly ukladajú za seba nevhodným spôsobom – tak, že sa položia za predchádzajúcu tehlu do malty v určitej, hoci aj malej vzdialenosti a potom sa dotláčajú k predchádzajúcej tehle. Takto sa do spoja pero + drážka vždy dostane malta a tehly nemožno k sebe úplne dotlačiť. Dôsledkom netesných styčných škár je opäť zhoršenie deklarovaných parametrov muriva. 

Zásady správneho murovania na maltu pre tenké škáry
Pri murovaní na tenkú maltu sú zásady správneho murovania podobné, situácia je však jednoduchšia, pretože tento spôsob murovania výrazne obmedzuje možnosť chybných postupov. Zvýšenú pozornosť však treba venovať založeniu prvého radu tehál. Od tohto kroku závisí celý úspech ďalšieho murovania. Pri nanášaní maltového lôžka pod prvý rad tehál sa odporúča použiť vhodné nivelačné súpravy. Rovnako pri murovaní je dôležité používať nanášacie valce na rovnomerné premaltovanie ložných plôch tehál.

Ing. Gabriel Szöllösi
Foto: Wienerberger

Autor pracuje v spoločnosti Wienerberger Slovenské tehelne, spol. s r. o., kde sa zaoberá technickou podporou predaja, technickým poradenstvom, tvorbou technických podkladov, vývojom nových výrobkov a preukazovaním zhody výrobkov. Spolupracuje so skúšobňami, školami a výskumnými pracoviskami.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.