Konštrukčné riešenie bytovej výstavby v Moste pri Bratislave
Most pri Bratislave je pre mladých ľudí z Bratislavy zaujímavou lokalitou. Dostupnosť hlavného mesta podporila zámer investora vybudovať v tejto obci tzv. štartovacie bytové domy. V oblasti Zátišie vyrástol v priebehu troch rokov ukážkový príklad konceptu finančne prístupných bytov, ktoré spĺňajú všetky súčasné požiadavky na kvalitné bývanie.
Skladba obytnej štvrte pozostáva z trojpodlažných a štvorpodlažných bytových domov. V trojpodlažných sa nachádzajú dvojgarsónky, jednoizbové, dvojizbové byty a ako alternatíva, spojením jedno- a dvojizbového bytu, vznikli aj trojizbové byty. Štvorpodlažné bytové domy majú dvojizbové a trojizbové byty. Jeden štvorpodlažný dom je koncipovaný ako polyfunkčný objekt s občianskou vybavenosťou. Celkovo má v štvrti vzniknúť osemnásť bytových domov s 372 novými bytovými jednotkami. Niektoré z domov už majú svojich obyvateľov, niekoľko bytov sa dokončuje.
Civilná architektúra je ozvláštnená vysunutými balkónmi, lodžiami a v niektorých prípadoch dokonca aj predzáhradkami. Autor projektu Ing. Dušan Šabík sa v prvom rade snažil optimalizovať projekt tak, aby po jeho realizácii zodpovedal ekonomickým možnostiam cieľovej skupiny mladých ľudí. Aspekt finančnej dostupnosti sa premietol aj do výberu konštrukčného riešenia. Rovnaký je teda nielen architektonický rukopis domov, ale aj ich konštrukčné riešenie.
Vhodný konštrukčný systém
Na murovanie obvodových múrov, nosných a nenosných prekladov sa použil stavebný systém z bieleho pórobetónu. Na základe metodiky výpočtu podľa Eurokódu 6 (STN EN 1996-1-1) o navrhovaní murovaných konštrukcií obvodové murivo z pórobetónu P2-400 spĺňa svojou únosnosťou nároky na prenos zaťažení stavby. Je to dôkaz, že pokiaľ ide o únosnosť, pórobetónové murivo sa zaraďuje medzi štandardné murovacie materiály.
Steny z pórobetónu vyhovujú z hľadiska únosnosti veľkej väčšine trojpodlažných objektov, ale vzhľadom na vysoké zaťaženie a akustické požiadavky projektant navrhol nosné deliace priečky z únosnejšieho materiálu – akustickej vápenno-pieskovej tvárnice s hrúbkou 250 a 300 mm. Týmto výberom sa zabezpečili dostatočné pevnostné a akustické parametre vnútorných nosných múrov a deliacich medzibytových priečok. V prípade viacpodlažných domov sa môžu nájsť miesta, kde murivo nevyhovie z hľadiska únosnosti. Tu možno pomôcť ešte pevnejším materiálom – železobetónom vo forme stĺpu skrytého v murive. Tento prípad nastal aj v štvorpodlažných bytovkách, kde pre vysoké lokálne zaťaženie bolo nutné použiť v tomto mieste železobetónový stĺpik vo dvoch dolných podlažiach. Tento detail umožnil použitie muriva stavebného systému v celom rozsahu stavby.
Použitie uceleného stavebného systému priaznivo ovplyvnilo ekonomiku stavby. Zabezpečenie kompatibilnosti jednotlivých konštrukcií malo v konečnom dôsledku výrazný vplyv aj na elimináciu tepelných mostov, ai rýchlosť výstavby.
Bez zateplenia
Významnú finančnú úsporu prinieslo aj rozhodnutie investora nezatepliť bytové domy. Pórobetón v obvodovom murive zabezpečil dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti celej konštrukcie. Pórobetónová tvárnica P2 400, ktorá sa tu použila, dosahuje v reálnych podmienkach stavby, t. j. vo výpočtovom vlhkostnom stave, tepelný odpor R = 3,16 m2.K/W. To znamená lepšiu hodnotu, ako sa odporúča v aktuálnej tepelnotechnickej norme, kde RN = 3,0 m2.K/W. Bytové domy dosahujú veľmi priaznivé hodnoty spotreby energie, aj bez dodatočného zateplenia.
Akustické vlastnosti
Vápenno-piesková tvárnica spĺňa požiadavky normy STN 73 0532 na parametre zvukovoizolačných vlastností deliacich konštrukcií medzi miestnosťami v budovách. Nosná konštrukcia eliminuje hluk prichádzajúci zvonka a obyvatelia domu či bytu sa navzájom nerušia. Medzi obytnými miestnosťami jedného bytu a miestnosťami druhého bytu alebo verejnými priestormi domu sa podarilo dosiahnuť vzduchovú nepriezvučnosť R´w = 52 dB.
Spôsoby napájania vápenno-pieskovej tehly na pórobetónové murivo
Stavebný systém môže optimálne fungovať iba pri dodržaní určitých zásad. Obvodové steny z pórobetónu a nosné vnútorné steny z vápenno-pieskovej tvárnice sa musia na seba spoľahlivo napojiť. V prípade bytových domov v Moste sa realizátori rozhodli pre preväzovanie tvárnic cez pripravené kapsy vo vopred vymurovanom obvodovom murive.
Treba si uvedomiť, že výškový modul pórobetónového muriva je 250 mm a muriva z vápenno-pieskových tvárnic je 200 mm. V pórobetónovom murive sa pri murovaní vynechali kapsy s rozmerom 250 × 200 mm a hĺbky asi 100 mm, do ktorých sa vápenno-piesková tvárnica priečneho múru nadväzovala pomocou tenkovrstvovej malty. Vhodné je dodržať jeden výškový modul, ktorý sa zvolí podľa typu tvárnic. Pokiaľ vznikne rozdiel medzi výškou pórobetónového múru a vápenno-pieskového múru, možno rozdiel dobetónovať vo forme nízkeho venca. Ide o riešenie výhodné z hľadiska zarovnania nerovností hornej hrany.
V praxi sa však možno stretnúť aj s ďalšími možnými spôsobmi napojenia vápenno-pieskovej tehly na pórobetónové murivo. Do pórobetónového obvodového muriva sa vytvorí nika s hĺbkou približne 5 cm a šírkou podľa požadovanej šírky deliaceho múru, do ktorej sa následne zapúšťajú vápenno-pieskové tvárnice.
Výhodou je, že v murive vznikne priebežná drážka a netreba zohľadňovať výškový rozdiel v ložných škárach medzi stenou z pórobetónu a vápenno-pieskovej tehly. Zostávajúci priestor sa vypení montážnou penou a omietne. Tradičným spôsobom je aj použitie klasických murivových spojok. Do tvárnic obvodovej steny sa priklincuje murivová spojka, prostredníctvom ktorej sa priečky napájajú.
Práca s pórobetónovým murivom sa vyznačuje nielen rýchlosťou, ale aj ľahkou spracovateľnosťou tvárnic. Pórobetónové murivo možno ľahko opracovať bežnými nástrojmi. Pri práci s vápenno-pieskovou tehlou musí realizačná firma disponovať vhodnými stavebnými nástrojmi na rezanie vápenno-pieskovej tvárnice, minimálne pílou so špeciálnym kotúčom.
Realizácia bytových domov v Moste pri Bratislave poukázala najmä na efektívnosť využitia kombinácie pórobetónových a vápenno-pieskových tvárnic v konštrukčných riešeniach viacpodlažných budov. Zároveň však ponúkla návod, ako možno stavať bytové domy, ktoré spĺňajú nároky svojich užívateľov a zároveň sú finančne dostupné.
Ing. Martin Mihál
Foto: Dano Veselský
Autor je poradcom projektantov spoločnosti Xella Slovensko, spol. s r. o.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
