Kvalitne bývať v podkroví

Obytné podkrovie možno zaradiť medzi nadčasové prvky architektúry. Dizajn interiéru síce podlieha módnym trendom, ale konštrukcia a materiály strechy musia spĺňať presné pravidlá. Preto sme sa opýtali odborníkov na základné rozdiely medzi vlastnosťami šikmých striech určených pre obytné a neobytné podkrovia. Zaujímal nás aj názor na technické zabezpečenie striech v súvislosti so stále viac aktuálnymi výčinmi počasia na Slovensku.

Ing. Branislav Audy
vedúci technického oddelenia
BRAMAC – strešné systémy, spol. s r. o.

B. Audy: Strecha je vždy tou časťou, ktorá je určená na ochranu domu a majetku proti klimatickým účinkom. V oboch prípadoch sa treba rozhodnúť pre kvalitnú krytinu – bez ohľadu na to, či riešime strechu s obytným podkrovím, alebo len ako nevykurovaný povalový priestor. Zjednodušene možno povedať, že rozdiely medzi oboma sú najmä v umiestnení tepelnoizolačnej vrstvy. Buď je umiestnená v rovine šikmej strechy (pri zateplených), alebo v úrovni stropu posledného podlažia (pri nezateplených). V prípade nezateplených odporúčame pod strešnou krytinou vždy použiť aspoň poistnú hydroizolačnú vrstvu, ktorá zabráni prieniku vlhkosti pri občasnom zafúkaní vody a snehu cez presahy krytín a ktorá v lete zároveň zlepšuje klímu na povale.

Dnešné stavebné postupy vyžadujú riešenie šikmých striech s možnosťou odvetrávania vlhkosti zo strešného plášťa. V minulosti realizované povaly takéto odvetrávanie umožňovali aj bez zvláštneho dôrazu na riešenie odvetrania. Táto požiadavka je prioritná pri dnešných zateplených strechách, kde je tepelná izolácia na rozhraní interiéru a exteriéru vystavená v priebehu roka nielen tepelným rozdielom, ale aj rôznorodým vlhkostným vplyvom. Predovšetkým zimné a prechodné obdobia v roku spôsobujú výraznú nerovnováhu vlhkosti medzi interiérom a exteriérom. Vplyvom toho môže dochádzať k prechodu pary z vnútra konštrukcie smerom von. Pri nesprávnom návrhu alebo realizácii strechy môžu vzniknúť v strešnej skladbe miesta intenzívnej kondenzácie prestupujúcich vodných pár s nahromadením vody. To okrem nefunkčnosti tepelnej izolácie vedie niekedy až k deštrukcii konštrukcie vplyvom preťaženia alebo hnilobných procesov.

Správny návrh skladby šikmej strechy predpokladá radenie vrstiev s vysokým tepelným odporom k vonkajšej strane a vrstiev s vysokým difúznym odporom zo strany interiéru. Pri realizácii treba dodržať zásady správnej montáže strešných vrstiev, bez vzniku tepelných a difúznych mostov, čo docielime dôsledným zateplením a napojením parotesných vrstiev na prestupujúce konštrukcie, ako sú steny, strešné okná a i.

Ing. Karol Bodnár
Technický inžinier
Ruukki Slovakia, s. r. o.

K. Bodnár: Projektová príprava a technické parametre pri navrhovaní šikmej strechy neobytného podkrovia sú podstatne jednoduchšie ako pri obytnom podkroví. Projektant totiž nemusí riešiť tepelno-technické hľadisko strešnej konštrukcie a z toho vyplývajúce kritické detaily. Strešný plášť pri neobytnom podkroví tvorí vo väčšine prípadov len vysokodifúzna fólia, kontralaty, latovanie a samotná strešná krytina. No momentálnym trendom pri rodinných domoch je šikmá strecha s obytným podkrovím, čo, samozrejme, núti projektantov viac sa venovať skladbe strešného plášťa a použitým materiálom.

Pri projektovaní obytného podkrovia je preto nutné dodržať všetky normou odporúčané hľadiská pre daný typ konštrukcie strechy – tepelnotechnické, požiarne, statické a pod. Skladby strešného plášťa pri obytnom podkroví sú preto zložitejšie. Najčastejšie používaná má nasledovné zloženie: podhľad vytvorený sadrokartónovou konštrukciou, parozábrana, tepelná izolácia, vysokodifúzna fólia, kontralaty (tvoria priestor pre vetraciu medzeru) a latovanie, na ktorom je uchytená strešná krytina.

Pri vytváraní a projektovaní podkrovia treba vyriešiť tieto otázky a body:

• na aký účel ho budem využívať,
• akceptovať dané normy a riadiť sa nimi počas návrhu i realizácie,
• vyberať materiály, ktoré svojimi vlastnosťami budú v plnom rozsahu vyhovovať požiadavkám kladeným na strešný plášť,
• riešiť kritické detaily strešnej konštrukcie a nezanedbať ich vyhotovenie pri realizácii.

Ing. Ivan Kolárik
konateľ
Kontrakting stavebné montáže, spol. s r. o.

I. Kolárik: Individuálny prístup pri navrhovaní akejkoľvek stavebnej konštrukcie by mal rešpektovať poznatky z daného odboru. Zvyčajne sú zhrnuté v príslušných normách. Tepelný odpor, kondenzačné pásmo a jeho poloha v konštrukcii, množstvo skondenzovanej a odparenej vlhkosti či teplota na vnútornom povrchu – to sú základné parametre každej strechy. Strešné súvrstvie musí byť navrhnuté tak, aby sa dodržali normové hodnoty vyššie spomenutých parametrov. Dôležité je poznať okrajové podmienky vnútorného prostredia, najmä minimálne a maximálne hodnoty teploty a vlhkosti.

Klasickou šikmou strechou asi myslíte strechu, ktorej priestor sa v podkroví nevyužíva na aktivity vyžadujúce jeho vykurovanie. V takomto prípade ide pravdepodobne o dvojplášťovú strechu s prevetrávanou vzduchovou medzerou, pričom jej vlastnosti určuje priestor, ktorý zakrýva. Stavebno-fyzikálna problematika šikmej a plochej strechy je identická. Je vecou projektanta, akú materiálovú bázu a samotnú skladbu súvrstvia navrhne. Preto pri vytváraní podkrovia netreba zabúdať na spoluprácu s projektantom, ktorý túto oblasť ovláda. Laické pokusy individuálnych staviteľov sú v praxi takmer vždy tými najdrahšími riešeniami.

Ing. Jiří Vlk
Riaditeľ pre ČR a SR
ROTO stavební elementy, s. r. o.

J. Vlk: Rozdiel je predovšetkým v konštrukčnom riešení – zateplení, parotesnej fólii, podhľadoch, otváraní, nadmurovke, prípadne aj v sklone strechy. Takisto treba myslieť na správne umiestnenie otvorov na prívod svetla a na vyššiu tvorbu kondenzátu, a teda aj na jeho bezpečné odvedenie.

Pri vytváraní podkrovia sa treba zamerať predovšetkým na dobré využitie priestoru podkrovia a vytvorenie podmienok na pohodlné bývanie. Prispôsobiť projekt potrebám budúceho majiteľa, zohľadniť účel a funkciu jednotlivých miestností, zaistiť dobré osvetlenie, vetranie, pohodlný a bezpečný pohyb, vybrať vhodné materiály, výrobky a technológie. Vytvoriť dostatok úložných a technických priestorov, a obmedziť tým zbytočné behanie po schodoch.

V súčasnosti sme stále viac svedkami vyčíňania extrémneho počasia aj na Slovensku. Sú známe dokonca prípady, keď vietor doslova odvial celú strechu. Myslíte si, že to vypovedá skôr o nekvalitnom vyhotovení strechy alebo nešťastnej náhode? Na aké zaťaženie (počasia) by mala byť strecha dimenzovaná v slovenských podmienkach?
B. Audy: Podľa výskytu rôznych veterných kalamít na Slovensku a aj v Európe v posledných rokoch sa zdá, že nejde o náhodu, ale pravdepodobne o zmeny súvisiace s globálnou zmenou klímy. Pre poisťovne je hranicou riešenia poistnej udalosti rýchlosť vetra nad 75 km/h. Pre strechy sú nebezpečné aj nárazové vetry s trvaním len niekoľkých sekúnd. Ich účinok môže byť taký mimoriadny, že spôsobí veľké škody. Dlhodobé merania Slovenského hydrometeorologického ústavu ukazujú, že na meracích staniciach v rámci Slovenska sú vysoké rýchlosti nárazového vetra pomerne časté.

Vietor vyvoláva na strechách dva účinky – tlakový na náveterných stranách a vztlakový na záveterných. Práve vztlaková zložka je pre strechy nebezpečná, pretože ide o silu, ktorá sa snaží krytinu zo strechy vytrhnúť. Sú ňou ohrozené predovšetkým okrajové časti striech ako štíty, hrebene a nárožia. V týchto miestach dochádza k poškodeniu striech najčastejšie, a takto načatú strechu vietor ľahko poškodí aj na ostatných miestach.

Vhodným predpokladom na zabezpečenie odolnosti strechy proti vetru je dostatočná hmotnosť krytín. Tvrdé skladané krytiny s hmotnosťou asi 40 kg/m² sú veľmi odolné proti účinkom vetra, bez potreby špeciálneho prichytávania. Nedávnym dôkazom bola aj kalamita vo Vysokých Tatrách, kde dosiahnutá rýchlosť vetra nad 160 km/h poškodila tvrdé skladané krytiny len minimálne. Ľahké krytiny treba bezpodmienečne prichytávať. Pri priemernej ploche strechy rodinného domu 200 m² ide o stovky až tisíce dodatočných prichytení vrutmi priamo cez krytinu. Pre informáciu, zásady navrhovania a zaťaženia konštrukcií odvodené od vplyvu vetra sú detailne riešené v eurokóde STN P ENV 1991-2-4.

K. Bodnár: Chyby, ktorých následkom bolo poškodenie striech účinkom vetra možno rozdeliť do troch skupín. Prvou je neodborná projekcia, druhou neodborná montáž a treťou únava materiálu. Pri neodbornej projekcii sa problém nabaľuje už od návrhu a môže zaň väčšinou nevhodný tvar a umiestnenie strechy objektu v danej veternej lokalite, prípadne zanedbanie zložky statického pôsobenia vetra na strechu. Pri neodbornej montáži (hlavne pri RD) je príčinou škôd väčšinou slabé uchytenie latovania o kontralaty (nevhodnými klincami a pod.) alebo nedostatočné uchytenie krytiny o latovanie pri nedodržaní montážneho manuálu výrobcu krytiny.

Únava materiálu je častá pri starších krovoch, kde sú prvky latovania a krokvy oslabené nepriaznivým pôsobením vonkajších, prípadne aj vnútorných vplyvov či zanedbaním údržby. V praxi spôsobuje najviac problémov práve neodborná montáž. Za tento stav občas môžu aj investori, ktorí sa snažia ušetriť pri realizácii striech – niekedy na tých nesprávnych miestach.

Súčasné platné statické normy hovoriace o snehových a veterných podmienkach na území SR sú dosť presné a jasne zadefinované. Podľa môjho názoru postačujú pre navrhovanie striech. Otázkou skôr je, či sa pri projekcii stavieb aj správne aplikujú. Vo viacerých projektoch rodinných domov sa zabúda na prispôsobenie tvaru a umiestnenia strechy daným veterným a snehovým podmienkam. Väčšinou si investor pri riešení rodinného domu presadí taký tvar strechy, aký mu vyhovuje, bez posúdenia vplyvu vetra na strechu. Potom ani nemusí dôjsť k prejavom extrémneho počasia a už len silnejší vietor strešnú krytinu vytrhne. V prípade, ak sa projektant touto problematikou dostatočne zaoberá a výsledky zapracuje do projektu, má on aj investor istotu, že pre zamedzenie pôsobenia extrémneho počasia urobili maximum.

I. Kolárik: Či ide o nekvalitné vyhotovenie strechy alebo nešťastnú náhodu treba individuálne posúdiť. Ak je strecha vo všetkých detailoch navrhnutá podľa platných noriem a deštrukciu spôsobil vietor, ktorý pôsobil na konštrukciu a jej časti silou väčšou ako uvádza norma, možno hovoriť o nešťastnej náhode. Na území Slovenskej republiky sa vyskytuje vietor, ktorý môže zaťažiť konštrukciu silou väčšou ako uvádzajú používané normy. Územie Slovenska je rozdelené do štyroch veterných oblastí. V súčasnosti sa u nás určuje zaťaženie na stavebné konštrukcie podľa EN EUROKOD 1. Zaťaženie vetrom podľa EN 1991-1-4.

Národný aplikačný dokument v zhode s touto normou stanovil 4 veterné oblasti a pre ne platné re­ferenčné rýchlosti vetra: I – v_ref = 24 m/s; II – v_ref = 26 m/s; III – v_ref = 30 m/s; IV – v_ref = 33 m/s. Najvyššia uvádzaná nameraná rýchlosť v nárazoch bola na Skalnatom plese – 68,9 m/s. Údaje zaznamenané v súvislosti s prechodom studeného frontu 19. 11. 2004 na stanici GfÚ SAV Stará Lesná uvádzajú najvyšší zaznamenaný náraz vetra 45,2 m/s. Reálna hodnota bola pravdepodobne väčšia asi o 2 m/s. Rýchlostné maximá však trvajú len niekoľko sekúnd. Veľmi krátke nárazy vetra vysokých rýchlostí neohrozujú stavebnú konštrukciu ako celok, pretože ju nestačia obklopiť a vyvodiť na ňu príslušný celoplošný tlak. Tiež platí, že čím je plocha, na ktorú vietor pôsobí, väčšia, tým je priemerný tlak na jednotku celej plochy menší, pretože maximá vetra nevznikajú súčasne vo všetkých bodoch obtekanej konštrukcie.

Stanovenie výpočtovej hodnoty zaťaženia vetrom je vzhľadom na spomínané okolnosti (ale aj ďalšie neuvádzané skutočnosti) zložitejšie ako stanovenie veľkosti iných klimatických zaťažení. Za smerodajné návrhové kritérium však netreba uvažovať maximálne okamžité rýchlosti vetra. No tieto maximá pôsobiace v krátkych intervaloch a na malej ploche môžu odtrhnutím častí obalových vrstiev konštrukcie – a najmä konštrukcie striech – spôsobiť vniknutie vetra do vnútra konštrukcie a znásobenie sily, ktorá vplyvom tlaku zvnútra a satia zvonku pôsobí na konštrukciu. Na zaťaženie odvodené od najvyšších nameraných rýchlostí (nie od rýchlosti uvádzaných pre jednotlivé vetrové oblasti v norme) preto treba dimenzovať kotvenie strešných krytín a ostatných častí striech, ktorých rozmery (respektíve plocha) sú menšia ako 1 m2. Pri návrhu tvaru striech treba brať do úvahy takisto účinky vetra pri jeho maximálnych rýchlostiach. A o tieto postupy by bolo treba normy doplniť.

J. Vlk: To je veľmi ťažké určiť „od stola“, príčin môže byť niekoľko – nekvalitný projekt, nedodržanie projektu, výmena materiálov za lacné, nekvalitná práca aj náhoda. Všeobecne treba v projektoch rešpektovať požiadavky stanovené príslušnými normami a následne zaistiť, aby realizácia prebehla presne podľa projektu. Či súčasné normy dostatočne nadväzujú na zmeny počasia, je otázka pre skutočných odborníkov.

Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.