Lícové tehly a lícové murivo

Fasádne materiály sú prvkom, ktorý umožňuje architektom dotvárať výslednú tvár budovy. Fasády nemajú len estetický, ale aj funkčný význam. V ostatnom období sa do popredia dostávajú požiadavky na nízku energetickú náročnosť budov. Tieto požiadavky možno splniť aj vďaka odvetrávaným fasádam, ktorých vonkajšiu vrstvu možno vytvoriť napríklad lícovými tehlami.

Fasády z lícových tehál s typickým charakterom neomietnutého muriva sa vo veľkej miere vyskytujú v krajinách severnej Európy (Belgicko, Holandsko, severné Nemecko). Rastúci záujem o tento stavebný materiál v našich zemepisných podmienkach je badateľný v ostatných rokoch, a to z dôvodu stále sa rozširujúcej ponuky lícových tehál od rôznych výrobcov a zvyšujúceho sa počtu priaznivcov týchto materiálov v radoch architektov, projektantov a, samozrejme, i samotných investorov. Fasády objektov z lícových tehál predstavujú výrazný a nezameniteľný architektonický prvok.

Sortiment
V súčasnosti je už ponuka lícových tehál na slovenskom stavebnom trhu dostatočne široká. Pri výbere konkrétneho výrobku ide predovšetkým o voľbu farebného odtieňa, formátu a povrchovej úpravy.
Základnou vlastnosťou lícových tehál, ktorú treba brať do úvahy z hľadiska realizácie, je nasiakavosť. Lícové tehly sa podľa nasiakavosti delia na:

• tehly s nasiakavosťou do 8 % – lícové tehly vypaľované pri teplote asi 1 100 °C, pri ktorej môže dochádzať až k povrchovému spekaniu materiálu. Tehly sú charakteristické hutným črepom s minimálnou nasiakavosťou a zvonivým zvukom (klinker);
• tehly s nasiakavosťou nad 8 % – bežné lícové tehly.

Nasiakavosť lícových tehál je dôležitým parametrom pri výbere vhodnej murovacej malty.

Obvodová stena s prevetrávanou vzduchovou medzerou
Viacvrstvové obvodové steny s vonkajšou vrstvou z lícových tehál predstavujú veľmi špecifický druh murovanej konštrukcie. Na rozdiel od jednovrstvového obvodového muriva, kde všetky požiadavky kladené na obvodovú konštrukciu musí plniť jedna vrstva, v prípade viacvrstvovej konštrukcie je každá vrstva navrhnutá tak, aby spĺňala určitú špecifickú funkciu. Aby jednotlivé vrstvy plnili svoju funkciu spoľahlivo, treba dodržať niektoré dôležité konštrukčné zásady (izolácia, kotvenie, odvetranie, dilatácia) a zásady navrhovania špeciálnych doplnkov (kotvy – spony, konzoly, tesniace pásky a tmely).

Skladba vrstiev
Skladba vrstiev dvojvrstvovej obvodovej steny smerom od vonkajšej lícovej vrstvy muriva je takáto:

1. lícové murivo s hrúbkou asi 100 až 120 mm,
2. vzduchová medzera s hrúbkou asi 40 až 60 mm,
3. tepelnoizolačná vrstva,
4. vnútorné nosné murivo,
5. vnútorná omietka.

Navrhovanie
Pri obvodových stenách s prevetrávanou vzduchovou medzerou (obr. 1) treba navrhnúť:

• úložné plochy a konzoly,
• prevetrávanie,
• kotvenie vrstvy z lícových tehál k nosnej konštrukcii,
• dilatácie,
• preklady.

Úložné plochy a konzoly
Lícové murivo predstavuje v rámci skladby vrstiev samostatnú murovanú konštrukciu, ktorá sa musí vhodným spôsobom založiť tak, aby sa zvislé zaťaženie spoľahlivo prenieslo do nosnej konštrukcie. Preto v mieste prvého radu lícových tehál (v prípade viacpodlažných objektov aj v niekoľkých výškových úrovniach nad sebou) treba vytvoriť vhodné úložné plochy, a to špeciálnymi konzolami, respektíve úložnými prahmi z nehrdzavejúcej ocele alebo z vhodne riešenej časti nosnej konštrukcie budov (napríklad základový pás, železobetónová stropná doska).

Od spôsobu uloženia prvého radu tehál a od únosnosti úložnej plochy závisí maximálna výška súvislého úseku fasády murovaného z jednej úložnej plochy. Fasádu viacpodlažnej budovy treba z dôvodu potreby dilatácie lícovej vrstvy vo zvislom, ale aj vo vodorovnom smere členiť.

Prevetrávanie
Funkčnosť prevetrávania sa zabezpečuje prívodom a odvodom vzduchu do a zo vzduchovej medzery medzi lícovou vrstvou a tepelnou izoláciou. Vzduch sa privádza systémom vetracích otvorov v spodnej aj hornej časti súvislej vzduchovej vrstvy (dolu prívod, hore odvod vzduchu). Vetracie otvory sa vytvárajú vo zvislých styčných škárach tak, že sa tieto nechávajú nepremaltované. Aby bolo prevetrávanie dostatočné, musí byť celková plocha otvorov na prívod a odvod vzduchu dostatočne veľká. Platí zásada, že na každých 20 m² lícového muriva treba vytvoriť 75 cm² vetracích otvorov dole aj hore, teda spolu 150 cm². Vetracie otvory treba chrániť proti vnikaniu hmyzu alebo hlodavcov pomocou špeciálnych plastových ochranných mriežok (obr. 2), ktoré sú zároveň aj ochranou proti vnikaniu dažďovej vody.

Kotvenie vrstvy z lícových tehál k nosnej konštrukcii
Vrstvy z lícových tehál treba kotviť k nosnej stene z dôvodu zabezpečenia prenosu vodorovného zaťaženia od vetra (obr. 3). Kotvenie sa realizuje pomocou drôtových kotiev (spôn) z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sa do nosného muriva buď rovno zamurujú, alebo sa prichytávajú pomocou vhodných rozperiek. Počet kotiev na jednotku plochy závisí od statického výpočtu. Použitie týchto kotiev je opísané v technických listoch jednotlivých výrobcov. Väčšinou treba použiť päť kotiev na 1 m² muriva, respektíve tri kotvy na 1 m voľného okraja lícového muriva. Za voľný okraj sa považuje zvislá alebo vodorovná dilatačná škára, ostenie okien alebo dverí, ukončenie fasády pod šikmou strechou alebo pri atike a podobne. Súčasťou kotiev by mali byť plastové prítlačné kotúče na fixáciu tepelnej izolácie a odkvapové krúžky.

Obr. 3 Pôdorysná schéma kotvenia lícového muriva k nosnej stene a schéma rozmiestnenia kotiev na fasáde

Dilatácie
Veľmi dôležitou súčasťou návrhu najmä väčších objektov sú dilatácie, teda rozdelenie vonkajšej lícovej vrstvy vhodne rozmiestnenými dilatačnými škárami do dilatačných celkov. Dilatačné škáry môžu byť zvislé a vodorovné. Veľkosť a smer dilatačných pohybov závisia od:

•  veľkosti objektu,
• pôdorysu objektu,
• orientácie fasády na svetové strany,
• rozdielu zmrašťovania a dotvarovania nosnej a lícovej vrstvy muriva.

Pri výpočte rozsahu dilatačných pohybov pre návrh dilatačných celkov treba vziať do úvahy všetky uvedené vplyvy.

Zvislé dilatačné škáry prenášajú vodorovné dilatačné pohyby fasády tak, aby v nej nevznikali trhliny. Všeobecne platí zásada, že v prípade objektov s malým pôdorysom, napríklad rodinných domov s dĺžkou obvodových stien 10 až 12 m, netreba navrhovať špeciálne dilatácie. Pri nadmerne oslnených fasádach (v závislosti od orientácie budovy na svetové strany) a pri použití tmavých odtieňov lícových tehál treba navrhnúť kratšie dilatačné úseky. Zvislé dilatačné škáry môžu byť rovné alebo zazubené (sledujú väzbu muriva), ale vždy musia byť dokonale vodotesné.

Vodorovné dilatačné škáry prenášajú zvislé dilatačné pohyby. Usporiadanie vodorovných dilatačných škár úzko súvisí s usporiadaním úložných plôch, teda s rozdelením fasády na jednotlivé úseky vo zvislom smere.
Medzi posledným radom tehál zvislého dilatačného úseku a spodnou hranou nasledujúcej úložnej konštrukcie treba zhotoviť vodorovnú dilatačnú škáru. Pri kotvení lícového muriva do atiky je potrebná dilatačná škára v mieste spodnej hrany plochej strechy.

Preklady
Preklady v lícovom murive možno riešiť rôznymi spôsobmi:

• priznaním železobetónových prekladov realizovaných z pohľadového betónu,
• použitím prefabrikovaných prekladov zo špeciálnych tvaroviek z lícových tehál zhotovených na stavbe,
• použitím prekladov z lícových tehál uložených alebo zavesených na špeciálnych konzolách, prípadne na výstuži ložných škár.

Obvodové steny s prevetrávanou vzduchovou medzerou ponúkajú široké možnosti uplatnenia čoraz väčšej palety lícových tehál (obr. 4, 5). Zároveň predstavujú spoľahlivú obvodovú konštrukciu rôznych druhov budov.

Obr. 4, 5 Alternatívne riešenie prekladu – nosný keramický preklad odsadený smerom dovnútra a obložený rohovými tehlovými pásikmi narezanými z lícových tehál

Postup realizácie
Náležitú pozornosť treba venovať samotnému murovaniu lícových tehál.

Murovanie a odporúčané malty
Jedným z predpokladov úspešnej realizácie je dôkladné vymeranie jednotlivých dilatačných úsekov a presné osadenie spodného radu lícových tehál. Pri dvojvrstvových stenách treba v týchto miestach riešiť detaily tepelnej izolácie a hydroizolácie. V prvých radoch tehál sa musia vytvoriť vetracie otvory. Hrúbka škár v prípade tehlového lícového muriva by mala byť spravidla 12 mm pre ložné (vodorovné) škáry a 10 mm pre styčné (zvislé) škáry. Pri použití rustikálnych tehál možno murovať aj s hrubšími škárami. Na kontrolu rovnakej hrúbky škár, ako aj vodorovného a zvislého smeru sa používajú:

• rozmeriavacie laty,
• vodováha,
• murárska šnúra.

Jednotlivé smery, ako aj hrúbky škár treba priebežne kontrolovať. Pri realizácii dvojvrstvových stien sa súčasne s murovaním vrstvy z lícových tehál vykonáva kotvenie tejto vrstvy k nosnej stene.
Na murovanie sa používajú špeciálne malty určené pre lícové murivo a prispôsobené nasiakavosti lícových tehál. Ak sa má na škárovanie použiť rovnaká malta ako na murovanie, musia sa ložné a styčné škáry počas murovania úplne vyplniť maltou.

Konzistencia malty musí byť optimálna, musí umožňovať pohodlné urovnanie tehál a úplné vyplnenie škár. Malta vytlačená zo škár nesmie stekať po tehlách. Na stiahnutie prebytočnej malty zo škár treba používať murársku lyžicu so zaoblenou hranou.

Škárovanie
Škárovanie lícového muriva možno realizovať dvoma spôsobmi:

• škárovaním zároveň s murovaním,
• dodatočným škárovaním.

Škárovanie zároveň s murovaním je najbežnejší spôsob škárovania. Pri murovaní treba dbať na úplné premaltovanie ložných a styčných škár. Po uložení jedného alebo niekoľkých radov lícových tehál sa vyčnievajúca malta opatrne stiahne murárskou lyžicou a škáry sa zahladia do vhodného tvaru. Vzhľad škáry by sa mal prispôsobiť lícovým tehlám.  Pre strojovo vyrábané lícové tehly s hladkým povrchom a rovnými hranami sú vhodné hladké škáry vytvarované do oblúčika. Tento vzhľad škáry sa dá ľahko docieliť použitím kusa ohybnej hadice z PVC s priemerom 1,5- až 2-násobku šírky škáry. Pre rustikálne lícové tehly sú vhodnejšie škáry stiahnuté nahrubo, napríklad pomocou drevenej stierky. Pri oboch spôsoboch platí, že tvar škáry by nemal umožňovať nežiaduce zachytávanie vody, snehu a nečistôt (obr. 6).

Dodatočné škárovanie sa používa v prípadoch, ak farba škáry má byť odlišná od farby murovacej malty, ktorá je spravidla sivá. Pri tomto spôsobe škárovania sa muruje tak, aby sa vytvorili škáry nevyplnené maltou do hĺbky asi 15 až 20 mm. Pred samotným škárovaním treba v prípade potreby vyškrabať zo škár prebytočnú maltu vhodne vytvarovanou škrabkou. Drobné zvyšky murovacej malty a prach sa zo škár dajú odstrániť vyfúkaním pomocou stlačeného vzduchu. Po očistení muriva možno prikročiť k dodatočnému škárovaniu.
Dodatočné škárovanie sa môže realizovať dvoma spôsobmi:

•  pomocou škárovacej stierky,
• pomocou škárovacej pištole.

Kotvenie lícovej vrstvy k nosnej konštrukcii
Kotvenie sa realizuje počas murovania lícovej vrstvy tak, že konce spôn vyčnievajúce z nosného muriva sa na konci ohnú do pravého uhla a postupne sa zamurujú do ložných škár v lícovom murive. Spony sa do vnútorného nosného muriva fixujú vopred, a to pomocou drôtových kotiev (stenových spôn), ktoré sa môžu:

• zamurovať do ložných škár,
• prichytiť pomocou vhodných rozperiek.

Konce spôn, ktoré sa kotvia do nosnej steny, sú upravené podľa spôsobu kotvenia. Pri dodatočnom kotvení rozhoduje aj materiál nosnej steny (či je to dierovaná tehla, pórobetón, vápennopiesková tehla, drevo a podobne). Počet kotiev na jednotku plochy závisí od statického výpočtu, použitie jednotlivých druhov kotiev je opísané v technických listoch výrobcov. Odporúčaná maximálna vzdialenosť medzi sponami je 750 mm vo vodorovnom smere a 500 mm v zvislom smere. Zároveň s kotvením treba zabezpečiť aj fixáciu tepelnej izolácie na vonkajší povrch nosného muriva (súčasťou kotiev by mali byť plastové prítlačné tanieriky).

Ukladanie tehál na úložné konzoly
Úložné konzoly sú špeciálne prvky z nehrdzavejúcej ocele, ktoré slúžia na ukladanie prvého radu lícových tehál:

• v oblasti sokla,
• v miestach vodorovných dilatačných škár,
• v nadpražiach nad otvormi.

Vyrábajú sa bodové (do každej zvislej škáry jedna konzola) alebo súvislé (s dlhým úložným uholníkom na uloženie viacerých tehál), pevné alebo s možnosťou rektifikácie v jednom alebo dvoch smeroch. Uchytávajú sa špeciálnymi rozperkami do železobetónových častí stavby (veniec, železobetónová stena a podobne). Lícové tehly sa ukladajú na konzoly s presahom cez vonkajší okraj úložného uholníka.

Preklady nad otvormi
Preklad v lícovom murive (obr. 7) možno zhotoviť ako:

• preklad vytvorený pomocou špeciálnych úložných alebo závesných nehrdzavejúcich konzol,
• preklad vytvorený pomocou výstuže v ložných škárach a závesných hákov,
• samonosný oblúkový preklad z tehál klinker (segmentový alebo polkruhový),
• prefabrikovaný preklad z tehál klinker vyrobený na stavbe,
• prefabrikovaný preklad z iného materiálu, napríklad z pohľadového betónu.

Dilatácie
Úlohou dilatačných škár je umožniť dilatačné pohyby lícového muriva v dôsledku teplotných zmien a vylúčiť tak riziko vzniku trhlín. Dilatačné škáry, ako aj pripojenia k iným stavebným prvkom (okná, dvere) nesmú byť vyplnené maltou. Dilatačné škáry musia byť predovšetkým vodotesné, preto sa majú vypĺňať trvalo pružným tesniacim materiálom. Najčastejšie sa používajú predkomprimované tesniace pásky, ktoré sa osadia do dilatačnej škáry asi 10 až 20 mm od líca muriva. Zvyšok škáry medzi lícom muriva a páskou sa vyplní trvalo pružným tmelom.

Čistenie
Silne znečistené lícové murivo z tehál rustikálneho vzhľadu v podstate nemožno očistiť. Čistenie prichádza do úvahy len pri murive z tehál s rovnými a hladkými lícovými plochami. Čistenie lícového muriva je vhodné vykonať po častiach vždy na záver pracovného dňa. Maltu, ktorá ešte nestačila stvrdnúť, možno očistiť pomocou špongie a čistej vody. Treba však dbať na to, aby malta nebola príliš čerstvá a nevymývala sa zo škár. Škvrny stvrdnutej malty možno odstrániť len za pomoci vhodných chemických čistiacich prostriedkov.

Záver
Tehlové lícové murivo má v akejkoľvek podobe typický charakter. Pri správnom návrhu a kvalitnej realizácii je lícové murivo spoľahlivou konštrukciou (obr. 8). Tento prírodný stavebný materiál ponúka široké možnosti použitia.

Obr. 8 Kvalitne zhotovené dielo

TEXT: Ing. Gabriel Szöllösi
FOTO: Wienerberger-Slovenské tehelne

Ing. Gabriel Szöllösi je produktovým manažérom firmy Wienerberger-Slovenské tehelne, spol. s r. o.

Recenzoval doc. Ing. Juraj Žilinský, PhD., ktorý pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.