Lokálne nerovnosti pri dilatáciách a trhliny priemyselných podláh

Neoddeliteľnou súčasťou všetkých stavebných objektov je podlaha. Podlahová konštrukcia v priemyselných objektoch patrí zároveň k najzaťažovanejším prvkom stavby. Nezáleží pritom či sa jedná o jednoduché železobetónové podlahy so zahladeným povrchom, alebo betónové konštrukcie s dodatočne realizovanými povrchovými úpravami, kde je z prevádzkových dôvodov požadovaný vyšší štandard odolnosti. Pri všetkých typoch priemyselných podláh dochádza časom vplyvom viacerých faktorov k opotrebovaniu, prípadne poškodeniu.

Prevádzkou objektu, dotvarovaním konštrukcie, dosadaním nového objektu, alebo pohybom podložia pod objektom môžu vznikať na objekte a teda aj na podlahe ktorá je jeho súčasťou rôzne poruchy, alebo chyby. Je pritom ale nutné v prvom rade zadefinovať termín chyba a porucha. „Chybou je definovaný taký stav, ktorý je síce nežiaduci, ale neznižuje pritom funkčnosť a prevádzku podlahy. Poruchou nazývame taký stav podlahy, ktorý podstatným spôsobom mení funkčné parametre a dokonca môže viesť k obmedzeniu alebo úplnému vylúčenie ďalšieho používania podlahy“(Ing. Peter Briatka). Tento článok popisuje najčastejšie sa vyskytujúce takéto poškodenia a zároveň aj na možnosti ich sanácií.

Obr.č.1: Trhlina s PU výplňou po niekoľkomesačnom používaní

Obr.č.2: Trhlina s PU výplňou po niekoľkomesačnom používaní

Lokálne nerovnosti podlahy v mieste  rezaných dilatácií

Vznikajú väčšinou vplyvom dotvarovania železobetónovej dosky, alebo úbytkom podkladných vrstiev, či už sa jedná o zhutnené štrkopieskové lôžko, alebo samotné podložie pod železobetónovou doskou, čo spôsobuje vytváranie dutín pod ŽB doskou. Následkom týchto javov dochádza potom k vertikálnemu pohybu jednotlivých dilatačných modulov a tým aj k poškodzovaniu manipulačnej techniky. Zároveň pri týchto defektoch vzrastá aj riziko vzniku trhlín.

Obr.č.:3 Detail osadenia oceľových spôn pri fixácii trhliny

Sanácia takýchto poškodení spočíva predovšetkým vo včasnom zastabilizovaní dosky voči týmto pohybom a v prípade potreby aj sanácia prípadných defektov na jej povrchu. Stabilizácia býva obvykle vykonaná injektážou dutín nezmraštivou injektážnou hmotou. Pre predchádzanie tomuto druhu poškodení je vhodné v rámci projektovej prípravy zvážiť použitie bezdilatačnej ŽB dosky, ktorá toto riziko eliminuje.

Obr.č.4a, 4b: Fixácia trhlín tzv.“zošitím“ oceľovými skobami

Trhliny

Možno ich rozdeliť do dvoch základných kategórií. Statické trhliny sú obvykle spôsobené statickým, alebo dynamickým zaťažením, prípadne nesprávne zhotovenou podkladnou vrstvou. Pokiaľ tieto trhliny nenarušujú funkčnosť konštrukcie, nie je nutný akýkoľvek radikálny zákrok do konštrukcie(in: STN EN 1992-1-1). V tomto prípade sa sanuje iba povrch podlahy napr. výplňovým tmelom tak, aby do ŽB dosky nevnikali agresívne tekutiny a nenarušovali jej pevnosť. V prípade potreby zastabilizovania týchto trhlín je obvyklým spôsobom fixácia oceľovými skobami s následnou povrchovou úpravou sanovanej plochy.

Obr.č. 5: Detail reprofilácie podlahy po osadení oceľovej skoby

Obr.č.6: Trhlina pred sanáciou

Nestatické trhliny sú dôsledkom samotných vlastností betónu, ku ktorým patrí najmä zloženie betónovej zmesi, technológia a ošetrovanie pri realizácii, vystuženie konštrukcie, nevhodne zvolené dilatačné špáry, a pod. Povrchové – tzv. zmrašťovacie trhliny prechádzajú z povrchu konštrukcie iba do minimálnej hĺbky a ich výskyt v povrchovej krycej vrstve má na nosnosť a nepriepustnosť betónu zanedbateľný vplyv. Hlboké, tzv. kontrakčné trhliny sú spôsobené hlavne teplotným a vlhkostným rozdielom medzi jadrom betónu a jeho povrchom. Ošetrovanie a prípadná sanácia je podobná ako pri statických trhlinách. Spôsob sanácie je treba zvoliť v závislosti od typu poškodenia a potrieb prevádzky podlahy.

Obr.č.7a: Trhlina po sanácii s PU výplňou

Obr.č.:7b: Trhlina po sanácii s PU výplňou

Obr.č.7c: Trhlina po sanácii s PU výplňou

Delaminácia povrchu

Povrchová vrstva podlahy môže byť realizovaná z cementového vsypu, alebo zo syntetických materiálov. Obe tieto vrstvy môžu byť poškodené odseparovaním od podkladu, čoho príčinou býva najmä nesprávny technologický postup, nečistoty v betónovej zmesi, prípadne osmotický tlak v prípade delaminácie syntetických povrchov. Sanácia spočíva v odstránení nesúdržných častí povrchu prebrúsením a následná aplikácia novej vhodnej povrchovej úpravy cez systémovú penetráciu.

Literatúra:
1.    Briatka P.: Optimalizácia prístupu k sanáciám priemyselných podláh. In: Beton TKS,roč.9, č.1, Beton TKS, Praha 2009
2.    STN EN 1992-1-1 „Eurokód 2: Navrhovanie betónových konštrukcií – Časť 1-1

ZDROJ: PR článok spoločnosti Proreco s.r.o.