Možnosti dodatočného zatepľovania dvojplášťových striech

V 70. rokoch 20. storočia pri masívnej výstavbe panelových domov vzniklo veľké množstvo plochých vetraných dvojplášťových striech rôznych typov. Tento typ striech sa presadil v takom veľkom množstve preto, lebo bol s ohľadom na vtedajšiu kvalitu stavebných materiálov (predovšetkým tepelných izolácií) v porovnaní s jednoplášťovými strechami menej rizikový. Vzhľadom na vysoký vek hydroizolačných vrstiev sa tieto strechy v súčasnej dobe musia vo veľkom rekonštruovať, a to nielen z hľadiska obnovy ich hydroizolačnej funkcie, ale aj ich dodatočného zateplenia.

Pôvodná skladba:

• železobetónový panel,
• tepelná izolácia z minerálnych vlákien (λ = 0,04 W/m²K) hrúbky 80 mm,
• vetraná vzduchová vrstva priemernej hrúbky 450 mm,
• železobetónový panel,
• pôvodné hydroizolačné vrstvy.

Vrstvy doplnené pri rekonštrukcii:

• tepelná izolácia (λ = 0,04 W/m²K) premennej hrúbky,
• nové hydroizolačné vrstvy.

Graf 2 Potrebná hrúbka novej vrchnej tepelnej izolácie v závislosti od hrúbky spodnej pôvodnej tepelnej izolácie

Pôvodná skladba:

• železobetónový panel,
• tepelne izolačná vrstva,
• vzduchová vrstva,
• železobetónový alebo keramický panel,
• hydroizolácia z oxidovaných asfaltových pásov.

Dodatočná skladba:

• dosky z penového polystyrénu,
• hydroizolačná fólia.

Z grafu 2 je zrejmé, že doplnenie dimenzie vrchnej tepelnej izolácie je pre akúkoľvek vlhkostnú triedu reálne a treba len zvážiť, či je ekonomicky výhodné danú hrúbku tepelnej izolácie navrhnúť.

Zásady premeny dvojplášťovej strechy s vetranou vzduchovou vrstvou na strechu s nevetranou vzduchovou vrstvou môžeme stručne zhrnúť v nasledujúcich bodoch:

• vzduchotesný spodný plášť,
• uzatvorenie vetracích otvorov,
• nutnosť tepelno-technického výpočtu,
• návrh tepelnej izolácie vrchného plášťa musí potlačiť účinok tepelnej izolácie spodného plášťa,
• s pôvodnou zábranou pary neodporúčame počítať (nie je možné skontrolovať jej stav, obyčajne to je asfaltový pás typu A alebo R),
• pokiaľ je v streche zabudovaná vlhkosť, je vhodné zrušiť vetranie až po vyschnutí vrstiev,
• pre strechu s vrchným dreveným debnením je lepšie premenu na nevetranú dvojplášťovú strechu nenavrhovať,
• ak hrozí vo vzduchovej vrstve povrchová kondenzácia na vnútornom povrchu atiky, treba tepelne doizolovať obvodovú konštrukciu atiky (zvyčajne zvonku).

Praktické merania

Pôvodná skladba:

• železobetónová doska hrúbky 95 mm,
• heraklitová doska hrúbky 50 mm,
• škvarový násyp hrúbky 80 mm,
• vzduchová medzera priemernej hrúbky 450 mm,
• železobetónová doska hrúbky 95 mm,
• cementová malta hrúbky 10 mm,
• vrstvy oxidovaných asfaltových pásov.

Dodatočne realizovaná skladba:

• EPS hrúbky 140 mm
• 2 x SBS modifikovaný asfaltový pás

Poznatky merania

V streche sa neprejavili žiadne tepelno-technické problémy. Hlavné poznatky z merania uvádzame v nasledujúcich bodoch:

• nameraná relatívna vlhkosť vzduchu vo vzduchovej vrstve nepresahuje 50 %,
• na spodnej strane vrchného plášťa nedochádzalo v celom období merania k povrchovej kondenzácii a jeho povrchová teplota je minimálne o 5°C vyššia, ako je teplota rosného bodu.

Záver

Pavel Štajnrt, Ateliér stavebných izolácií, Dektrade
Foto: archív autora