Nové typy plechovej strešnej krytiny

Plechové strešné krytiny predstavujú jeden z tradičných materiálov s dlhou históriou. Plechové krytiny v priebehu času preukázali oprávnenosť svojho používania, kvalitu a dlhú životnosť. Z tohto hľadiska stoja nové typy plechových krytín pred neľahkou výzvou vhodne doplniť tradičné drážkované plechové krytiny, a to predovšetkým so zreteľom na ich životnosť.

Aby sa podarilo túto neľahkú úlohu splniť, je nutné zabezpečiť kvalitný projekt riešenia strešného plášťa a kvalitnú profesionálnu montáž. Tak ako sa zrealizovalo množstvo kvalitných projektov obnovy striech a ich krytiny, existuje aj množstvo nekvalitných. Úplne samostatnú kapitolu predstavuje profesionálna montáž. Tu je na mieste položiť si otázku – ako zabezpečiť profesionálnu montáž bez profesionálnych remeselníkov?

Medzi nové typy plechovej krytiny patria tabuľové škridlové a maloformátové šablónové profily. Obidve strešné krytiny majú síce mnoho spoločného, avšak pri obnove striech aj mnoho rozdielneho a to sa týka tak projektovej prípravy, ako aj samotnej montáže. Podstata problémov spočíva v technológii montáže. Zatiaľ čo sa ple­chové škridlové profily upevňujú na laty s odvetranou medzerou pod plechovou krytinou, ktorá sa vytvára kontralatami, maloformátové šablónové profily sa uchytávajú na debnenie a priestor na odvetranie sa vytvára až pod debnením. Takže zatiaľ čo prvá opísaná technológia predstavuje z hľadiska odvetrania bezproblémové riešenie, druhá si vyžiadala zmenu filozofie vetrania pod krytinou, ktorá sa ukazuje ako menej vhodná, a v niektorých prípadoch až nevhodná.

Pri návrhu vetrania pod dreveným debnením sa totiž v podstatnej miere menia podmienky vetrania samotnej krytiny a vlhkosť môže prenikať do dreveného debnenia. Tá sa až následne odvetráva štrbinami medzi debnením a tepelnou izoláciou strechy. Udržateľnosť takto vytvorenej odvetrávacej medzery je otázna v prípade použitia takzvaných mäkkých rohoží na báze minerálneho vlákna, ktoré sú schopné prijímať vlhkosť z okolitého vzduchu, a tým zväčšovať svoj objem. Následne dochádza k napnutiu poistnej hydroizolácie, ktorá zmenšuje objem predpokladaného priestoru na odvetranie.

Problém je oveľa závážnejší, ak sa k nemu ešte pridá nekvalitne vykonaná montáž tepelnej izolácie (nevyplnenie všetkých medzier medzi krokvami, domnienka projektanta, že výška krokvy 200 mm bude dostatočná na dosiahnutie želaných tepelnoizolačných vlastností bez riešenia vzniku tepelného mosta – šírka krokvy bez tepelnej izolácie) a zhotovenie parotesnej vrstvy bez parotesného napojenia na konštrukciu.

Prvým príkladom nezvládnutej realizácie je šikmá strecha so šablónovou krytinou podobnouj klasickej vláknocementovej krytine. Krytina sa kládla a kotvila priamo na debnenie, pod debnením bola vytvorená pomocou kontralaty odvetrávacia medzera a na tepelnej izolácii uložená vrstva poistnej hydroizolácie. Montáž strešnej krytiny sa realizovala v zložitých atmosférických podmienkach – jesenné počasie v horskej oblasti.

Výsledkom takto realizovaného strešného plášťa boli po prvej zime (našťastie ešte pred dokončením celej obnovy budovy) premáčaná tepelná izolácia a stropy. V dôsledku nekvalitného napojenia strešnej krytiny v úžľabí voda prenikala pod jednotlivé šablóny v mieste ich vrcholu a pod hrebeň. Korektné technické riešenie opisovaného problému existuje však už mnoho rokov. Stačilo použiť štruktúrovanú rohož s poistnou fóliou, a to priamo pod plechovú krytinu, tak ako v prípade drážkovej krytiny.

Druhým príkladom je čoraz častejšie použitie plechovej škridlovej šablónovej krytiny, pričom sa uplatňujú pásy s dĺžkou až 6 000 mm a so šírkou približne 1 000 mm. Vzájomným prekrývaním vznikajú šablóny s výškou na jednu škridlu a so šírkou približne 1 000 mm. Táto technológia je známa už niekoľko desiatok rokov, a preto by sa mohlo zdať, že ju majú remeselníci zvládnutú. Množstvo porúch a chýb vyskytujúcich sa v bežnej praxi však svedčí o niečom inom. Vinu na tom nesú aj samotní výrobcovia, ktorí v reklamných spotoch často deklarujú, že tento typ strešnej krytiny si môže stavebník položiť jednoducho a rýchlo sám. Existuje však aj mnoho zodpovedných výrobcov, ktorí na možné chyby upozorňujú v montážnych návodoch. V pod­sta­te ide o dva zásadné problémy.

Prvým a zásadným je latovanie. V prípade plechovej škridlovej krytiny ako aj plechových šablón je nutné dodržať zásady presného latovania. Ak toto latovanie nie je zhotovené tak, ako to požaduje príslušný výrobca, dochádza k nasledujúcemu javu – jednotlivé škridly nie sú uložené na latách a pri pohybe po streche (už pri montáži) dochádza k priehybom plechu, čo predstavuje väčšinou estetický problém.

Druhým zásadným problémom je skutočnosť, že aj plechová škridlová krytina vyžaduje kotvenie na nosnú konštrukciu. Pokiaľ sa lata nenachádza na správnom mieste, samorezná skrutka je uchytená do iného miesta, ako je určené, alebo, čo je horšie, nie je do dreva uchytená vôbec. Aj v prípade plechových krytín platí základné pravidlo vzťahujúce sa na škridlové krytiny: nutnosť kotvenia každej škridly na okraji strechy, okolo štítu a hrebeňa, okolo strešných prienikov a rezanej škridly zápustkami, klincami alebo špeciálnymi úchytkami. Toto pravidlo sa, bohužiaľ, nie vždy dodržiava a škridla tak ostáva neukotvená. Miesto na ukotvenie sa vo väčšine prípadov nachádza tesne pod prelisovanou časťou škridly (skrutkované spoje) alebo na čele škridly (pribíjané spoje).

V prípade viacškridlových šablón sa spravidla používajú samorezné skrutky s tesniacou podložkou a v prípade jednoškridlových plechových šablón klince. Zle vyhotovené latovanie má za následok uchytenie skrutiek až 50 mm od prelisu alebo v hornej časti škridly.

Ďalší problém predstavuje zhotovenie odvetrávacej medzery a následné odvetranie pod strešnou krytinou. S ohľadom na skutočnosť, že realizácia kontralát sa stala zvykom, je v mieste odkvapov tento problém vyriešený. Ale v mieste hrebeňa problém pretrváva. Väčšina výrobcov síce ponúka potrebné doplnky – vetracie pásy do hrebeňa a nárožia, ale projektanti či remeselníci na ich osadenie mnohokrát zabúdajú.

Nie celkom okrajovým sa stal aj problém delenia plechových šablón. Každý výrobca odporúča v montážnom návode delenie pomocou nožníc a zakazuje použitie rýchloobrátkových rozbrusovacích kotúčov. V praxi sa však možno stretnúť ešte stále s ich použitím. Vo väčšej miere sa síce po­užívajú nožnice, ale nie správnym spôsobom. Strecha tak v dôsledku viditeľných strihov do rôznych strán pôsobí neestetickým dojmom.

Úplne samostatnú kapitolu v prípade plechovej krytiny tvoria snehové zachytávače. Na Slovensku sa až treťou revíziou STN 73 1901 v roku 2005 zaviedla povinnosť projektanta riešiť prevádzku okolo budovy tak, aby snehové masy alebo stekajúca voda neohrozovali bezpečnosť ľudí alebo trvanlivosť priľahlých stavebných konštrukcií. Ak to nie je možné zabezpečiť, musí projektant navrhnúť vhodné snehové zachytávače. Snehové zachytávače by sa nemali používať v jednom alebo vo dvoch radoch, nemali by sa upevňovať do krytiny a používať nedostatočné spojovacie prostriedky, napríklad trhacie nity. Ak sa vyžaduje vyššia únosnosť použitého prvku, kotviacim miestom nesmie byť latovanie, ale krokva.

Celkom čerstvým problémom, ktorý sa začína objavovať, je narušenie povrchovej ochrany lakovaných plechových krytín. Približne po pätnástich rokoch sa na týchto nových typoch strešných krytín objavujú stopy po deštrukcii laku, a to v prípade všetkých typov lakovaných plechových krytín.

Záver
Aby mohla plechová krytina plniť korektne svoju funkciu, je nutné dodržať výrobcom odporúčané aplikačné postupy. Aj tento typ krytiny si vyžaduje profesionálny prístup a kvalitného remeselníka.

TEXT: Ing. Antonín Parys
FOTO: archív autora

Ing. Antonín Parys je autorizovaným inžinierom pre pozemné stavby, súdnym znalcom v stavebníctve so zameraním na hydroizolácie, stavebnú fyziku a strešné materiály.

Literatúra
1.    STN 73 1901: 2005 – Navrhovanie striech. Základné ustanovenia.
2.    Montážne návody výrobcov.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.