Ochrana spodných stavieb pred vodou a radónom

Nevyhnutným prvkom každej stavby sú základy. Ich vhodným položením a účinnou ochranou pred nepriaznivými účinkami, ako sú poveternostné podmienky, voda či radón, bude stavba spoľahlivo znášať zaťaženie a bude odolná počas dlhých rokov. Stavebníci by preto nemali zabúdať na ochranu stavby pred týmito degradačnými účinkami a zvoliť vhodný a kvalitný typ hydroizolácie. Hydroizolácia sa totiž významným spôsobom podieľa na kvalite, využiteľnosti a životnosti celého stavebného diela.

Pod pojmom hydroizolácie spodných stavieb rozumieme predovšetkým hydroizolácie stenových konštrukcií a vodorovné izolácie podlahových konštrukcií. Spoločným znakom zvislej i vodorovnej hydroizolácie je tesnosť. Ak nie je dostatočná, môže voda natrvalo znehodnotiť budovu prenikajúcou vlhkosťou, spôsobiť stratu tepelných vlastností stavebných materiálov či vznik plesní a húb. Radón pri nedostatočnej tesnosti hydroizolácie ľahšie prenikne do obytného priestoru a môže ohroziť zdravie ľudí obývajúcich objekt.

Návrhu hydroizolácie predchádza prieskum
Význam hydroizolácií podzemných častí sa často podceňuje už vo fáze projektu alebo sa jej zhotovenie prenecháva na človeka s nedostatočnou kvalifikáciou. Návrh hydroizolácie spodnej stavby si preto vyžaduje úzku spoluprácu projektanta a realizátora, a tiež odborný projekt, ktorému musí predchádzať inžinierskogeologický prieskum. Predpokladom správneho návrhu hydroizolácie je diagnostika hydrofyzikálneho zaťaženia pôsobiaceho na spodnú stavbu. Okrem toho treba zistiť druh základovej pôdy, nepriepustnosť zeminy, najvyššiu hladinu podzemnej vody, jej chemické zloženie a koncentráciu radónu v pôde. Na základe týchto zistení sa navrhuje najvhodnejší spôsob hydroizolácie.

Negatívny vplyv na spodnú stavbu má najmä voda
Nepriateľom spodnej stavby je predovšetkým voda – zemná, stekajúca, ale aj tlaková.

Zložitým problémom je najmä ochrana stavby proti tlakovej vode, ktorá vytvára v okolí spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom všetkými smermi. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa zhotovuje do vane, čím sa zabezpečí celistvosť izolácie. Zvislá stena vane sa musí končiť približne 30 cm nad maximálnou hladinou podzemnej vody. Negatívny vplyv na spodnú stavu má aj zemná vlhkosť a gravitačná voda.

Zemná vlhkosť nevytvára spojitú hladinu, šíri sa len vplyvom gravitačných alebo absorpčných síl.

Gravitačná voda prechádza vplyvom gravitácie napríklad cez nepriepustné zeminy smerom k stavbe a môže pôsobiť na objekt hydrostatickým tlakom. Aby sme prieniku zemnej vlhkosti či gravitačnej vody zabránili, treba základy stavby chrániť vhodnou hydroizoláciou.

Vlastnosti zeminy
Nezanedbateľnú úlohu pri výbere hydroizolácie zohrávajú aj vlastnosti zeminy. Položenie základov stavby v nepriepustnej alebo málo priepustnej zemine môže spôsobiť, že okolo stavby sa v zásypoch, ktoré sú z priepustnej zeminy, môže hromadiť zrážková voda. Tá pri nedostatočne nadimenzovanom hydroizolačnom povlaku môže preniknúť do interiéru. Z tohto dôvodu sa odporúča hydroizolácia proti tlakovej vode aj v prípade namáhania stavby gravitačnou vodou. Pri stavbe založenej v priepustnej pôde a čiastočne zasahujúcej pod hladinu podzemnej vody sa nad hladinou podzemnej vody konštrukcie podláh izolujú proti zemnej vlhkosti a konštrukcie podzemných stien sa izolujú proti gravitačnej vode presakujúcej paralelne s okolitým prostredím.

Ochrana objektu pred radónom
Okrem vody môže byť stavba vystavená aj nebezpečným účinkom radónu, ktorý pri zvýšenej koncentrácii v pôde ohrozuje ľudské zdravie. V obývaných priestoroch musí byť priemerná ročná objemová aktivita radónu v pôde menšia ako 200 Bq/m3 v novostavbách a 400 Bq/m³ v existujúcich stavbách. Čím je koncentrácia radónu v prostredí vyššia, tým je vyššie aj riziko vzniku ochorení.

Zatiaľ čo pri bežnej hydroizolácii sa dôraz kladie najmä na miesta, kde je stavba pod hladinou podzemnej vody, protiradónová hydroizolácia musí byť bezpečná najmä v suchých a vysoko priepustných zeminách. Pre takéto podložie je totiž charakteristický vysoký obsah pôdneho vzduchu a jeho transport prúdením.
Ak sa stavba nachádza na pozemku s nízkym radónovým rizikom, stačí zhotoviť po celej ploche domu klasickú hydroizoláciu. Pri strednom riziku už treba pod všetky konštrukcie v priamom kontakte so zemou inštalovať protiradónovú hydroizoláciu s dostatočnou hrúbkou. Treba ju uložiť tak, aby sa zaizolovali všetky prestupy inštalácií.

Na pozemku s vysokým radónovým rizikom možno navrhnúť protiradónovú izoláciu ako jedinú ochranu pred radónom, iba ak koncentrácia radónu v podloží nepresiahne stanovené limity (60 kBq/m³ pre podložie s dobre priepustnými horninami, 140 kBq/m³ pre podložie so stredne priepustnými horninami a 200 kBq/m³ pre podložie so zeminami s malou priepustnosťou). Pri prekročení stanovených limitov je nutné protiradónovú hydroizoláciu skombinovať s drenážnym systémom pod stavbou, s ventilačnou vrstvou alebo izolačným podložím.

Na spodnú stavbu – modifikované asfaltované pásy
Ako hydroizolačnú vrstvu spodných stavieb možno v súčasnosti použiť množstvo rôznych typov materiálov. Voľbu hydroizolačných materiálov treba predovšetkým podriadiť hydrofyzikálnemu a mechanickému namáhaniu. Podmienkou je, aby spodná stavba bola hydroizolačným povlakom chránená bez prerušenia.

Svoje pevné miesto na trhu majú asfaltované pásy, ktoré možno využiť ako účinnú hydroizoláciu proti vode aj radónu. V popredí stoja najmä asfaltované pásy modifikované SBS kaučukom, ktoré sa skladajú z nosnej vložky zo sklenej alebo polyesterovej tkaniny. Ich prednosťami sú vysoká pružnosť, tvárnosť aj pri záporných teplotách a lepšia technická použiteľnosť.

Asfaltované pásy možno celoplošne nataviť k podkladu, čím možno zabrániť vzniku vzduchovej medzery medzi hydroizoláciou a samotnou stavebnou konštrukciou. Pozitívom je i možnosť natavovania väčšieho množstva pásov na seba, v dôsledku čoho sa zabezpečí viacnásobná ochrana stavby pred vodou i dlhodobejšie znášanie namáhania.

Modifikované asfaltové pásy sú vhodné najmä na použitie pri izolácii stavieb proti tlakovej vode, špeciálne druhy možno použiť aj ako izoláciu proti radónu. Vhodnou voľbou materiálu a kvalitnou realizáciou hydroizolácie spodných stavieb sa docieli jej dlhodobá funkčnosť a súčasne dlhovekosť celej budovy.

Postup kladenia hydroizolácie proti zemnej a gravitačnej vode
Zabrániť prieniku vody do budovy možno jedine správnou a odbornou realizáciou hydroizolácie. Hydroizolácia spodnej stavby proti zemnej a gravitačnej vode s použitím povlakových izolácií z modifikovaných asfaltovaných pásov sa na celej ploche natavuje na suchý a rovný podklad, ktorým je väčšinou betón.

Následne sa na podklad aplikuje penetračný náter, ktorý zabezpečí lepšie prichytenie asfaltovaných pásov. Po aplikácii náteru sa nataví vodorovná protiradónová hydroizolácia s presahmi minimálne 10 cm na obe strany a prikryje sa ochrannou vrstvou. Hrany, rohy a prechody sa odporúča zosilovať prídavnými pásmi.

Pred pokladaním podláh treba opäť podklad napenetrovať, nataviť hydroizoláciu na zvyšnú plochu a následne uložiť vrstvy podláh. V prípade, že bude mať stavba suterén, treba po natavení vodorovnej hydroizolácie vybudovať obvodové steny suterénu, na ktoré sa nataví zvislá protiradónová hydroizolácia. Zvislú a vodorovnú izoláciu je nutné spojiť spätným spojom a zabrániť tak prieniku vlhkosti. Zvislú hydroizoláciu treba chrániť prímurovkou alebo nopovou fóliou a predísť tak poškodeniu hydroizolácie. Každé nevyhnutné prerušenie celistvosti povlaku kanalizačným, vodovodným a plynovým potrubím si vyžaduje zvýšenú pozornosť izolatéra.

Ako klásť hydroizoláciu proti tlakovej vode
Hydroizolácia proti tlakovej vode sa používa najmä pri budovách, ktoré sú budované pod hladinou spodnej vody. Základom je postavenie podkladovej vane, na ktorú treba naniesť penetračný náter. Na vnútornú stranu vane sa následne nataví hydroizolácia vo zvislom i vodorovnom smere. Proti mechanickému poškodeniu treba hydro­izoláciu chrániť geotextíliou a tiež 5 cm betónovou mazaninou, najmä vtedy, ak sa na hydroizoláciu ide zhotovovať železobetónová doska.

Pri kladení viacerých vrstiev asfaltovaných pásov treba dodržať zhodný smer ukladania pásov, pričom horná vrstva musí byť posunutá o polovicu šírky. Spoje pásov totiž nemôžu byť nad sebou. Rohy sa odporúča posilniť prídavnými pásmi.

Záver
Dôsledkom nevhodne položenej hydroizolácie sú škody, ktoré v mnohých prípadoch buď nemožno odstrániť, alebo sú nutné zložité a nákladné opravy. Vyhnúť sa im možno len zvýšenou pozornosťou o spodnú stavbu už na samotnom začiatku výstavby, keďže hydroizolácia je po dokončení stavby len ťažko prístupná.

Silvia Neuročná, odborná spolupráca Ing. Rastislav Šmehyl
Foto: archív Icopal

Autorka je externou spolupracovníčkou redakcie, Ing. Rastislav Šmehyl je technickým poradcom v spoločnosti Icopal a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.