V roku 1992 sa skonฤil rozsiahlejลกรญ projekt, ktorรฉho sรบฤasลฅou bol aj orientaฤnรฝ radรณnovรฝ prieskum รบzemiaย Veฤพkej Bratislavy. Pobytovรฉ priestory, v blรญzkosti ktorรฝch sa v pรดdnom vzduchu zistilo vysokรฉ radรณnovรฉ riziko, sa potom dlhodobo monitorovali z hฤพadiska รบrovne tzv. ekvivalentnej objemovej aktivity radรณnu a jeho dcรฉrskych produktov rozpadu. Na viacerรฝch lokalitรกch Bratislavy a okolia sa takรฝmto spรดsobom zistili viacnรกsobne vyลกลกie hodnoty, neลพ povoฤพujรบ slovenskรฉ i zahraniฤnรฉ hygienickรฉ normy.
Projekt Bratislava โ ลพivotnรฉ prostredie, abiotickรก zloลพka, ktorรฉho investorom bolo Ministerstvo ลพivotnรฉho prostredia SR a zodpovednรฝm rieลกiteฤพom autor ฤlรกnku, okrem inรฉho ukรกzal, ลพe ideรกlnymi vรฝstupovรฝmi cestami radรณnu z vรคฤลกรญch hฤบbok na povrch sรบ mladรฉ okrajovรฉ zlomy Malรฝch Karpรกt v priestoroch Devรญnska Novรก Ves โ Zรกhorskรก Bystrica โ Marianka, Krasลany โ Raฤa โ Vajnory โ Chorvรกtsky Grob, ako aj tektonickรก lรญnia pozdฤบลพ Lรญลกฤieho รบdolia v Karlovej Vsi. ฤalลกou oblasลฅou s vysokรฝm radรณnovรฝm rizikom je ฤunovo a zรกpadne od ล amorรญna Kalinkovo a Hamuliakovo.
ฤo je to radรณn?
Radรณn patrรญ z chemickรฉho hฤพadiska do skupiny vzรกcnych plynov. V sรบฤasnosti je znรกmych 23 jeho izotopov, ale iba 3 z nich majรบ prรญrodnรฝ pรดvod โ radรณn 222, torรณn (Rn 220) a aktinรณn (Rn 219). Z hฤพadiska migrรกcie v dรดsledku relatรญvne dlhรฉho polฤasu rozpadu (3,82 dลa) mรก najvรคฤลกรญ vรฝznam Rn 222. Ten sa ฤalej ลกtiepi na tzv. dcรฉrske produkty, najmรค izotopy polรณnia a bizmutu โ kovovรฉ mikroฤastice, ktorรฉ sa ฤพahko adsorbujรบ na praลกnรฉ a aerosรณlovรฉ ฤiastoฤky v ovzduลกรญ. Predpokladรก sa, ลพe vzhฤพadom na silnรบ rรกdiotoxicitu prispievajรบ k vzniku rakoviny pฤพรบc aลพ 10 % spomedzi vลกetkรฝch znรกmych prรญฤin.
Radรณnovรฉ riziko
Pod pojmom radรณnovรฉ riziko sa oznaฤuje pravdepodobnosลฅ vรฝskytu zvรฝลกenej alebo vysokej รบrovne objemovej aktivity radรณnu v podloลพnรฝch pรดdach, zรกroveล vลกak vyjadruje aj mieru nebezpeฤenstva vnikania radรณnu z hornรญn podloลพia a jeho kumulovania v budovรกch. Povinnosลฅ stanovenia kategรณrie radรณnovรฉho rizika stavebnรฉho pozemku urฤuje vyhlรกลกka Ministerstva zdravotnรญctva SR ฤ. 406/1992 Z. z. o poลพiadavkรกch na obmedzenie oลพiarenia z radรณnu a ฤalลกรญch prรญrodnรฝch rรกdionuklidov a vyhlรกลกka Ministerstva zdravonรญctva SR ฤ. 141/2000 Z. z. o poลพiadavkรกch na zabezpeฤenie radiaฤnej ochrany. Citovanรฉ vyhlรกลกky okrem inรฉho urฤujรบ aj metodiku radรณnovรฉho prieskumu a v prรญpade zistenia strednรฉho a vysokรฉho radรณnovรฉho rizika ukladajรบ stavebnรญkom povinnosลฅ vykonaลฅ prรญsluลกnรฉ opatrenia. Radรณnovรฝ prieskum (t. j. stanovenie objemovej aktivity radรณnu a stupลa priepustnosti pripovrchovej vrstvy) realizujรบ v SR autorizovanรฉ firmy a รบradnรญ meraฤi. Ich zoznam moลพno zรญskaลฅ na รบtvare Hlavnรฉho hygienika SR.
Objemovรก aktivita radรณnu vo vnรบtornom ovzduลกรญ budov je zรกvislรก od koncentrรกcie radรณnu v podloลพnรฝch pรดdach a od ลกtruktรบrno-mechanickรฝch vlastnostรญ tรฝchto pรดd. Kategรณrie priepustnosti a triedy zemรญn sรบ prezentovanรฉ v tab. 1.
Protiradรณnovรฉ opatrenia
Radรณn, ktorรฝ prenikรก z podloลพia budov do miestnostรญ objektu, sa nasรกva spolu s pรดdnym vzduchom v dรดsledku podtlaku v interiรฉri oproti vonkajลกiemu prostrediu. Hlavnรฝm mechanizmom dopravy sa v tomto prรญpade stรกva prienik pรดdneho vzduchu trhlinami a netesnosลฅami okolo prestupov v zรกkladovรฝch doskรกch a podpivniฤenรฝch obvodovรฝch stenรกch. K zรกkladnรฝm technickรฝm opatreniam proti prenikaniu radรณnu z podloลพia do objektov patrรญ:
mechanickรก bariรฉra spodnej ฤasti objektu,
vetracรญ systรฉm podloลพia,
vetracรญ systรฉm priestorov v budove.
Uvedenรฉ spรดsoby technickรฝch protiradรณnovรฝch rieลกenรญ sa mรดลพu ฤalej podrobnejลกie deliลฅ podฤพa rรดznych skutoฤnostรญ, napr. podฤพa spรดsobu a hฤบbky zaloลพenia objektu, podฤพa druhu stavebnรฉho materiรกlu pouลพitรฉho na zรกklad konลกtrukcie, skladby vrstiev konลกtrukciรญ atฤ. Vลกeobecne moลพno povedaลฅ, ลพe ฤรญm vรคฤลกรญ kontakt bude maลฅ budova s podloลพรญm, tรฝm vรคฤลกie radรณnovรฉ riziko moลพno oฤakรกvaลฅ. Na druhej strane, ohrozenie obyvateฤพstva radรณnom je tรฝm bezvรฝznamnejลกie, ฤรญm je objekt postavenรฝ vyลกลกie nad zemou, kde mรดลพe voฤพne prรบdiลฅ atmosfรฉrickรฝ vzduch. ล tatistickรก pravdepodobnosลฅ rizika prieniku radรณnu z pรดdneho vzduchu do pobytovรฝch priestorov je vyjadrenรก kategorizรกciou รบzemia s nรญzkym, strednรฝm alebo vysokรฝm radรณnovรฝm rizikom. Hraniฤnรฉ hodnoty kategรณriรญ radรณnovรฉho rizika pouลพรญvanรฉ v sรบฤasnosti, urฤenรฉ z kombinรกcie nameranej hodnoty objemovej aktivity radรณnu v pรดdnom vzduchu a priepustnosti pรดdy, sรบ uvedenรฉ v tab. 2.
Zatriedenie stavebnรฉho pozemku do jednej z kategรณriรญ radรณnovรฉho rizika je nevyhnutnรฝm podkladom na nรกvrh protiradรณnovรฝch opatrenรญ pri novรฝch stavbรกch. Podฤพa tรฝchto kategรณriรญ sa totiลพ odstupลujรบ aj jednotlivรฉ protiradรณnovรฉ opatrenia.
Nรญzke radรณnovรฉ riziko
Na pozemku s nรญzkym radรณnovรฝm rizikom sa nevyลพaduje nijakรฉ ลกpeciรกlne opatrenie. Dostatoฤnรบ ochranu objektu vytvรกra beลพnรก hydroizolรกcia navrhnutรก podฤพa hydrogeologickรฝch pomerov. Tรก vลกak musรญ byลฅ realizovanรก v celej pรดdorysnej ploche objektu. Sรบฤasne sa odporรบฤa oddeliลฅ dverami schodiskovรฝ priestor vedรบci z podzemnรฝch podlaลพรญ do vyลกลกรญch.
Strednรฉ radรณnovรฉ riziko
Na pozemku so strednรฝm radรณnovรฝm rizikom sa za dostatoฤnรฉ protiradรณnovรฉ opatrenie povaลพuje inลกtalovanie protiradรณnovej izolรกcie pod vลกetky konลกtrukcie, ktorรฉ sรบ v priamom kontakte so zeminou. Tรกto izolรกcia plnรญ aj funkciu hydroizolรกcie. Za protiradรณnovรบ izolรกciu moลพno povaลพovaลฅ kaลพdรบ kvalitnejลกiu hydroizolรกciu s dlhou ลพivotnosลฅou a so zmeranรฝm sรบฤiniteฤพom difรบzie radรณnu, ktorรฝ umoลพลuje vypoฤรญtaลฅ pre konkrรฉtny objekt potrebnรบ hrรบbku protiradรณnovej izolรกcie. Protiradรณnovรก izolรกcia sa musรญ uloลพiลฅ spojito v celej ploche kontaktnej konลกtrukcie, teda aj pod stenami. Zvlรกลกtnu pozornosลฅ treba venovaลฅ vzduchotesnej realizรกcii vลกetkรฝch postupov inลกtalรกcie protiradรณnovej izolรกcie. V objektoch, ktorรฉ sรบ plnoploลกne podpivniฤenรฉ a v ich pivniฤnรฝch priestoroch sa nenachรกdzajรบ obytnรฉ miestnosti, sa mรดลพe protiradรณnovรก izolรกcia v kontaktnรฝch konลกtrukciรกch nahradiลฅ beลพnou hydroizolรกciou, ale za predpokladu, ลพe v priebehu celรฉho roka bude zabezpeฤenรฉ spoฤพahlivรฉ prirodzenรฉ vetranie pivnรญc a vstup do nich z vyลกลกรญch podlaลพรญ bude oddelenรฝ dverami v tesnom vyhotovenรญ a navyลกe s automatickรฝm zatvรกranรญm.
Vysokรฉ radรณnovรฉ riziko
Na pozemku s vysokรฝm radรณnovรฝm rizikom moลพno navrhnรบลฅ ako jedinรบ ochranu proti radรณnu protiradรณnovรบ izolรกciu v prรญpade, ak koncentrรกcia radรณnu v podloลพรญ nepresahuje 60 kBq/m3 pre dobre priepustnรฉ horniny, 140 kBq/m3 pre stredne priepustnรฉ horniny a 200 kBq/m3 pre zeminy s malou priepustnosลฅou. Pre objekty s kontaktnรฝmi podloลพiami bez pobytovรฝch priestorov platia rovnakรฉ ustanovenia ako pri strednom riziku. V ostatnรฝch prรญpadoch musia byลฅ vลกetky konลกtrukcie v priamom kontakte s podloลพรญm zabezpeฤenรฉ protiradรณnovou izolรกciou, ktorรก sa navyลกe doplnรญ buฤ odvetrรกvacรญm drenรกลพnym systรฉmom pod objektom, alebo odvetrรกvanou vzduchovou medzerou pod izolรกciou. Obr.: Zdroje radรณnu v objektoch pozemnรฝch stavieb
1 โ podloลพie pod objektom
Radรณn prenikรก z pรดdneho vzduchu do interiรฉru difรบziou alebo sa v dรดsledku podtlaku nasรกva napr. trhlinami medzi stenou a podlahou (1a), trhlinami spรดsobenรฝmi rozdielnym sadanรญm v suterรฉnnych stenรกch, prรญpadne v zรกkladovej doske (1b), netesnosลฅami okolo uzรกverov revรญznych ลกรกcht (1c), netesnosลฅami okolo prestupov inลกtalรกciรญ (1d), netesnosลฅami okolo podlahovรฝch vpustov (1e) alebo odvodลovacรญm drenรกลพnym potrubรญm โ trativodom (1f). Moลพnรฝm transportnรฝm mechanizmom je aj difรบzia konลกtrukciami spodnej stavby (1g);
2 โ exhalรกcia radรณnu zo stavebnรฝch materiรกlov, 3 โ uvoฤพลovanie radรณnu z vody dodรกvanej do objektu, 4 โ vonkajลกรญ vzduch dodรกvanรฝ ventilรกciou
Opatrenia proti radรณnu zo stavebnรฝch materiรกlov
Keฤ radรณnovรก diagnostika preukรกลพe, ลพe k zvรฝลกenej koncentrรกcii radรณnu vรฝznamne prispievajรบ aj stavebnรฉ materiรกly, dรก sa situรกcia rieลกiลฅ niektorรฝm z tรฝchto spรดsobov:
Odstrรกnenie materiรกlov s vysokou rรฝchlosลฅou ploลกnej exhalรกcie radรณnu โ moลพno odstraลovaลฅ len nenosnรฉ konลกtrukcie (ลกtruktรบru, omietky, prieฤky, tepelnoizolaฤnรฉ nรกsypy podlรกh zo ลกkvรกr a popolฤekov atฤ.).
Odstrรกnenie radรณnu z interiรฉru โ aktรญvne odvetranie interiรฉru je najรบฤinnejลกia a najefektรญvnejลกia metรณda.
Znรญลพenie exhalรกcie radรณnu vzduchotesnou รบpravou vnรบtornรฉho povrchu stavebnรฝch konลกtrukciรญ pomocou nรกterov a tapiet โ znรญลพenie exhalรกcie radรณnu moลพno teoreticky dosiahnuลฅ aj pouลพitรญm ลกpeciรกlnych elastickรฝch nรกterov alebo tapiet z PVC. Praktickรฉ skรบsenosti vลกak ukรกzali nรญzku รบฤinnosลฅ a malรบ ลพivotnosลฅ, spรดsobenรบ veฤพkou nรกchylnosลฅou vzduchotesnej povrchovej รบpravy k perforรกcii, a preto sa v sรบฤasnosti tieto postupy neodporรบฤajรบ.
RNDr. Jozef Hricko, CSc.
Obrรกzok: autor
Autor od ukonฤenia ลกtรบdia na Karlovej univerzite (odbor aplikovanรก geofyzika) pracuje v Geocomplexe, a. s., v Bratislave ako zodpovednรฝ rieลกiteฤพ projektov zaoberajรบcich sa problรฉmami ลพivotnรฉho prostredia, radรณnu, nerastnรฝch surovรญn a podzemnรฝch vรดd na Slovensku i v rรดznych ฤastiach sveta. Dlhodobo spolupracoval s รstavom preventรญvnej a klinickej medicรญny v Bratislave pri monitorovanรญ รบrovne radรณnu v Bratislave a Koลกiciach. Je predsedom predstavenstva indicko-slovenskej firmy Technip Geocomplex India Private Ltd. (New Delhi), ฤlenom Vรฝboru pre etiketu a ลกtandardy Spoloฤnosti pre environmentรกlnu a inลพiniersku geofyziku (Lausanne, ล vajฤiarsko), ฤlenom Eurรณpskej asociรกcie prieskumnรฝch geofyzikov a geovedcov (Hague, Holandsko) a Slovenskej geologickej spoloฤnosti (Bratislava).
Na pozemku s vysokรฝm radรณnovรฝm rizikom moลพno navrhnรบลฅ ako jedinรบ ochranu proti radรณnu protiradรณnovรบ izolรกciu v prรญpade, ak koncentrรกcia radรณnu v podloลพรญ nepresahuje 60 kBq/m3 pre dobre priepustnรฉ horniny, 140 kBq/m3 pre stredne priepustnรฉ horniny a 200 kBq/m3 pre zeminy s malou priepustnosลฅou. Pre objekty s kontaktnรฝmi podloลพiami bez pobytovรฝch priestorov platia rovnakรฉ ustanovenia ako pri strednom riziku. V ostatnรฝch prรญpadoch musia byลฅ vลกetky konลกtrukcie v priamom kontakte s podloลพรญm zabezpeฤenรฉ protiradรณnovou izolรกciou, ktorรก sa navyลกe doplnรญ buฤ odvetrรกvacรญm drenรกลพnym systรฉmom pod objektom, alebo odvetrรกvanou vzduchovou medzerou pod izolรกciou.
